Bola som na Sashe v tržnici

Ísť na Sashe v tržnici bol môj veľký sen. Tento rok sa mi to konečne podarilo byť v tom istom čase v Bratislave. Stará Tržnica sa na tri dni premenila na miesto plné energie a lásky k ručnej práci, lokálnej výrobe, slow fashion, handmade... Počas podujatia sa pred tržnicu navyše konal Street Food festival. 

Čo je Sashe v tržnici? 

Sashe.sk je internetová stránka, ktorá je určená tvorcom domácich, ale veľmi profesionálnych, produktov, či už ide o oblečenie, jedlo, kozmetiku, topánky, papiernícke potreby, obrazy, dekorácie... Nájdete tam skrátka všetko! Každý produkt je starostlivo vytvorený slovenskými (alebo už možno aj zahraničnými) maloobchodníkmi, ktorí chcú prezentovať svoju ručnú výrobu. 

Sashe v tržnici je živá verzia stránky, kde si záujemci môžu výrobky chytiť do ruky, ovoňať, ochutnať a presvedčiť sa, že to, čo je ponúkané na internetových strankach je skutočne tak kvalitné ako to prezentujú online. 

1. Adelain Flower Art (obrazy zo sušených kvetov)

Adelain Flower Art sa mi zapáčilo hneď na prvý pohľad. Boli to sklenené obrazy plné sušených kvetov. Najmä jeden obraz sa mi páčil. Bola to klasická obálka na posielanie listov, z ktorej vychádzali kvety... Presne tento obraz si aj ja kreslím na svoje pohľadnice a do zošitov... Hovorila som si, že sa po neho vrátim, ale zabudla som, no dúfam, že autorka týchto obrazov ešte nejaký podobný bude mať. Obrazy tejto značky pôsobia naozaj úžasne a určite sa vyjímajú na stene každého milovníka rastlín, bylín a záhrad. 

2. Brmba (Bižutéria)

Táto značka vyrába okrem náušníc aj nekonvenčné minimalistické brošne ručne maľované na zmršťovacej fólii. Keď som sa tvorkyne pýtala na materiál, prirovnala to k fimo hmote, no keď som si o tomto materiály zisťovala na internete, obrázok si nakreslíte vo väčšom formáte a dáte ho do rúry, kde sa vám zmenší na veľkosť kľúčenky alebo šperku. Samozrejme, že značka Brmba tieto brošňe ďalej upravuje, aby boli kvalitnejšie. 

3. By heart project (Akvarelové printy + oblečenie)

S touto slečnou som sa stretla na celoslovenskom stretnutí organizácie, kde pôsobím ako dobrovoľník. Bola som na jej akvarelovom worshope, kde nás učila maľovať jednoduchý eukaliptus a základy kaligrafie. Moja kamarátka si na tomto celoslovenskom podujatí kúpila jej akvarelové printy, aby si ich prilepila na stenu. Okrem akvarelových printov s rôznymi (i kresťanskými) nápismi vyrába aj minimalistické oblečenie. Z autorky je cítiť veľký pokoj a kresťanská viera. Môže byť hrdá na to, čo dosiahla a aká je. 

4. Jaja.land (hračky + vankúšiky)

Značka, ktorá je zameraná na výrobky pre deti, no autorské ilustrácie a ekologické potlače sú tak zaujímavé, že prilákajú prakticky kohokoľvek. 

5. Katya Dyzajn (Hračky)

Tento stánok ma takisto zaujal na prvý pohľad. Nič podobné som nikdy nevidela. Detské výtvarné kufríky plné maličkého nábytku a krásnych látkových, štrikovaných alebo plstených zvieratiek s príslušenstvom. Jedna pani čo pri tomto stánku stála si tieto výtvory fotila a tak som neodolala a vyfotila si ich tiež. Ťažko povedať či by deti ocenili tieto zvieratká a tvrdú prácu, ktorá za nimi stojí, ale kúpila by som si to minimálne pre seba ako dekoráciu. 

Katya Dyzajn

6. Korkii (Vecičky pre deti z korku)

Neviem či som si túto značku vôbec všimla na Sashe v Tržnici, ale pri prezeraní na internete ma zaujal materiál, z ktorého táto značka čerpá. Ako už názov napovedá ide o korok: korkové hračky, podložky, stoličky, šnúrky... 

7. Locaki (Oblečenie)

Portfólio tejto značky na Sashe nie je veľké, ale umýsel dvoch tvorkýň - sestier, je veľmi dobrý. Locaki je "bezpečná" móda pre deti. Na každé tričká, nohavice, bundy pridávajú reflexné prvky, ktoré žiaria ako lampa a vaše deti sú pri hre potme alebo zhoršenom počasí viditeľnejšie. 

Na Sashe v Tržnici by som si túto značku možno ani nevšimla, keby okrem detského oblečenia nevystavovali aj športové pánske tričká. Môj brat si nakoniec jedno kúpil a tažko povedat, či ho presvedčil moderný dizajn zdigitalizovanej malby tatranskeho sedla, talianská látka alebo fakt, že z tej istej talianskej látky šijú dresy pre cyklistu Petra Sagana. Na chrbte má tričko reflexný prvok, neodmysliteľný od značky Locaki. 

8. GNatural (Obliečky na vankúše + svietniky)

GNatural tvoria manželia Zdenka a Rudo, ktorí sa svojou prácou navzájom dopĺňajú. Na Sashe sme s bratom v tomto stánku kúpili obliečku na vankúš ako darček pre našu mamku a obaja tvorci nám trpezlivo a s láskou ukázali všetky obliečky, ktoré majú. Po Sashe som začala sledovať aj ich instagramový profil a musím uznať, že ich značka naozaj vychádza z toho, čím žijú, čo majú radi a v čo veria. 

9. Musk (Kozmetika)

Značka Musk predáva kozmetiku a na Sashe som ohmatala a ovoňala všetky ich mydlá a šampóny, ktoré mali vystavené. Okrem vône som obdivovala aj voľbu prísad, dizajn a ich autorský obal na suché šampóny s vysúvacím patentom. 

10. Peace-menká (printy, obrazy, pohľadnice, poháre...) 

Opäť platí to, čo pri značke Korkii, túto značku som si na Sashe ani nevšimla, no v online priestore ma zaujal názov, fotky autorky aj jej kniha. Značka vznikla spontánne ako profil na instagrame a autorkyna láska k písaniu, tvorbe básni a hre so slovami. Od ostatných podobných značiek a strániek u mňa opäť vyniká kresťanskou vierou. 

Zo Sashe v Tržnici sme si nakoniec odniesli obliečku na vankúš pre našu mamku od GNatural, športové tričko pre brata od Locaki a fakt, že kvalitné veci nie sú lacné. Nie je jednoduché tvoriť a prezentovať svoju značku v dnešnom uponáhľanom svete. Tvorci musia čeliť konkurencii v podobe obchodných reťazcov a ich lacnému tovaru. Najmä v čase finančnej inflácie sa potom ťažko rozhoduje o tom, či uprednostniť lokálnu výrobu alebo nízku cenu. 

 

Všetkým tvorcom z celej duše držím prsty, aby ich značka bola žiadaná,  aby mali stále veľa inšpirácie tvoriť nové a neopozerané produkty, ktoré si stále držia svoju kvalitu. 

Pokračovať v čítaní »

Koncert Lord of the Sounds

V sobotu (10. 2.) som bola na koncerte Lord of the Rings. Lístky som kupovala už pred pol rokom a hovorila som si, že sa koncertu ani nedočkám, ale keď začala škola, prišlo Všetkých svätých a Vianoce, ani som sa nenazdala a bolo aj po koncerte. 

Orchester Lord of The sounds

Lord of The Sounds pochádza z Ukrajiny a vznikol začiatkom roku 2014. Hrávajú na najrôznejších miestach po celej Európe: V Nemecku, Francúzsku, Švédsku, Chorvátsku, Maďarsku, Anglicku, Írsku... no aj v Turecku a dúfajú, že čoskoro budú opäť hrať aj v rodnej zemi. Sami sa nazývajú orchestrom novej generácia, pretože nechcú hrať iba hudbu klasických skladateľov, ale chcú priniesť inštrumentálnu hudbu mladším generáciám. Preto sa v ich repertoári nachádza najmä hudba, ktorú ľudia poznajú a milujú. 

Program

Hudba Hansa Zimmera

Music is coming 

Pán Prsteňov a Hobbit 

Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom,

Sedem pánom trpaslíkom v sieňach z kameňa,

Deväť mužom z ľudí, ktorých osudom je skon,

Jeden Prsteň pre pána tmy na tróne z plameňa

V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom.

Jeden prsteň im všetkým velí, jeho ruka krutá

Privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta

V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom

 

Náš koncert

Lístky som kupovala viac ako pol roka dopredu na miesta "strednej kategórie". Na to, že to neboli tie najdrahšie sme aj tak videli takmer celé pódium dokonalo. Hudobníci vystupovali v kostýmoch ako elfovia alebo hobbiti, mali špičaté uši, plášte... 

Myslela som si, že pri hudbe budem cítiť väčšie emócie, ale skladby mi po čase začali splývať do jednej a mala som pocit, že dookola hrajú tú istú melódiu. Chápem, že motív (určitá pasáž) sa v skladbách musí opakovať, aby spojila dokopy celý film, no občas čoho je veľa sa preje. Keď som napokon obúrala svoje pohoršenie a užívala si každú skladbu jednotlivo, uvedomila som si, že tá melódia k Pánovi Prsteňov a Hobbitovi skrátka patrí. Navyše hudbu sprevádzali animácie na obrazovke a hlasy, ktoré zčasu na čas povedali nejaký citát alebo "hlášku" z filmu či knihy. Mne osobne to dokopy dávalo dejovú líniu, keď hobbiti opustili svoj domov a vydali sa na ďalekú cestu. Počas toho stretli elfov, trpaslíkov a iné potvory, zvádzali svoj najväčší boj a potom sa opäť vrátili do rodnej dedinky. Pri napínavej hudbe som výrazne počúvala zvuk bubna a zamilovala si ho. 

Nakoniec sa mi dve hodiny s krátkou pätnásťminútovou prestávkou zdali málo a chcela som ešte sedieť a počúvať. 

Na záver popri prídavkoch hrali tradičný ukrajinský tanec odzemok (tuším sa to volá kazačok) a zatiaľ čo ostatní tlieskali a tešili sa, mne to pripadalo čudné, ale nechcela som, aby tento pocit prevalcoval všetky tie dobré pocity z koncertu. 

Ak sa vám niekedy naskytne príležitosť ísť na Lord of The Sounds určite choďte. Zahoďte svoje predsudky a politiku a užívajte si hudbu a príbeh, ktoré tento orchester prebúdza. 

 

Jeden Prsteň všetkým velí, 

Jeden všetkým káže, 

Jeden všetky privedie, do temnoty zviaže.

Pokračovať v čítaní »

Darovanie krvi zachraňuje životy

Tento článok som chcela vydať až 14. júna na Svetový deň darcov krvi, ale nemohla som vydržať. Pripadá mi veľmi dôležité hovoriť o tom už dnes. Svetový deň darcov krvi vyhlásila zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2005, na narodeniny Karla Landsteinera, objaviteľa krvných skupín a spoluobjaviteľa Rh faktorov. 

Moje skúsenosti s darovaním krvi

Prvýkrát som bola darovať krv na Mikulášskej kvapke krvi 6. decembra 2018, keď som mala mesiac po osemnástych narodeninách. (Bolo to v deň, keď v Prešove vybuchla bytovka.) Potom bol covid a keď sa opratrenia zrušili, volali mi z Národnej transfúznej služby, aby som prišla darovať krv, ale nakoniec ma vyhodnotili ako zlého adepta, takže som nemohla. Po čase mi zistili problémy s pečeňou, takže som musela briať lieky. A voila 12. 12. 2023 som krv opäť darovala. Keď som 22. 1. 2024 mala veľmi zlý deň, neurobila som skúšku na VŠ a babku zobrala sanitka do nemocnice, prišla mi SMSka, v ktorej stálo: "Vaša krv dnes zachránila ľudský život! Ďakujeme. S úctou NTS SR." (Mojej babke transfúziu nedávali, ale keby áno, predčilo by to všetky filmové klišé)

Nič krajšie som nezažila. "Obyčajným" darovaním krvi som niekomu inému zachránila život a verte mi, že je to pocit na nezaplatenie. Hneď v ten deň som si povedala, že o darovaní krvi nesmiem mlčať, musím to povedať všetkým ľuďom! Darovaním krvi môžete aj vy zachrániť ľudský život!

Ako darovať krv? 

O darovaní krvi si môžete zistiť na stránke Národnej transfúznej služby, no v rýchlosti: 

• Odber trvá 5 - 15 minút
• Zvyčajne sa odoberá 450 ml
• Darovať sa dá 3/4x za rok (ženy menejkrát)
• Minimálny odstup medzi odbermi je 10 týždňov)
• Pred darovaním je potrebné vypiť veľa vody a dobre sa najesť
• Priebeh odberu začína vyplnením dotazníku o zdravotnom stave
• Pred odberom kontrolujú hemoglobín, krvnú skupinu a následuje krátky pohovor s lekárom, ktorý odber odporúči alebo neodporúči 

Odmena za darovanie krvi

Ihneď po darovaní krvi dostáva darca od NTS fľašu vody, ovocie, keks a stravný lístok. Pravidelní darcovia majú za darovanie krvi isté výhody, ktoré poskytuje Slovenský červený kríž alebo poisťovňa a po mnohonásobnom darovaní môže darca dostať plaketu za: (darovaní krvi)

Ženy: 

• Bronzová - 10x (v priemere to trvá 3 - 4 roky)
• Strieborná - 20x (6 rokov)
• Zlatá - 30x (10 rokov)
• Diamantová - 60x (20 rokov)
• Medaila Kňazovického - 80x (26 rokov)

Muži: 

• Bronzová - 10 (v priemere 2 - 3 roky)
• Strieborná - 20 (5 rokov)
• Zlatá - 40 (10 rokov)
• Diamantová - 80 (20 rokov)
• Medaila Kňazovického - 100 (25 rokov)

Prečo je darovanie krvi dôležité? 

Žiadna cena vám nevynahradí ten pocit, keď darujete krv a niekomu inému to pomôže, pretože darovaná krv je nevyhnutná pri mnohých lekárskych postupoch a chirurgických zákrokoch. Ak už ste videli nejaký seriál alebo film z lekárskeho prostredia, viete si to predstaviť. Ľudia, ktorí podstupujú operácie, trpia vážnymi úrazmi alebo majú rôzne zdravotné komplikácie, môžu potrebovať transfúziu krvi na obnovenie stratených krviniek. Krvné transfúzie sú tiež nevyhnutné pri liečbe niektorých chorôb ako sú nejaké formy rakoviny, poruchy krviniek a iné hematologické problémy. V prípade katastrof, nehôd alebo núdzových situácií môže byť rýchly prístup k dostatočnému množstvu krvi rozhodujúci pre záchranu životov.  

"Byť darcom krvi je výsadou ušľachtilosti a zdravia."

Pokračovať v čítaní »

Naša výbava pre šteniatko

V minulom článku o šteniatku som vám už písala prečo som si kúpila psíka a dnes by som vám chcela ukázať veci pre fenku Edi, ktoré som kupovala z rôznych obchodov a rôznych internetových stránok. Berte prosím ohľad na to, že ja nie som žiaden odborník, riadim sa predovšetkým typmi od zverolekára alebo radami od skúsených psíčkarov. 

JEDLO

Na začiatku som kúpila sypané granule z miestneho obchodu pre zvieratá, no po prvej návšteve zverolekára som celú kúpenú dávku vyhodila, pretože mi hovoril, že sypané granule sú najhoršie. Väčšina obchodníkov granule dosypuje z veľkého mechu, ktorý je už dávno po záruke. Všade písali, že najlepšie, čo pre svojho psa môžete urobiť je kvalitná strava, preto som investovala do kvalitnej značky Royal canin. 

Prvý 2 kg balík som kúpila od zverolekára a keď som ho doma otvorila, Edi hneď začala skákať po balíku a dožadovať sa jedla. Keď zjedla svoju určenú dávku, behala po byte, skákala a tešila sa tak, ako nikdy. Vedela som, že som urobila správne. 

• GRANULE: Tieto granule som kúpila na stránke Zoohit, pretože mala najvýhodnejšie ponuky. Sú určené pre mini veľkosti psov (do 10 kg) od 2 - 10 mesiacov. Veľkosť a tvrdosť granúl je prispôsobená šteniatkam. Sú plné vitamínov Omega 3 mastné kyseliny a navyše sú prispôsobené energetických potretám šteniat malých plemien. Nie len na Zoohit, ale aj v iných obchodoch si viete kúpiť balenie: 2 kg, 4, kg, 8 kg (2x 8kg). Nám 2 kg vydržali približne mesiac, potom som kúpila 4 kg. 

• KAPSIČKY: Zverolekár nám odporúčal kŕmiť výlučne suchovou stravou, no chcela som Edi dopriať aj niečo iné. Kapsičky som opäť objednala zo stránky Zoohit vo výhodnom 12 kusov v balení. No môžete ich kúpiť aj 24 kusov alebo dokonca 48 kusov. Kapsičky domov prišli v škatuly, ktorá sa dala odtrhnúť, tak, že z nej kapsičky môžem postupne vyťahovať. Kupovala som ich v novembri a majú záruku do mája. Edi ich dávam raz do týždňa, zvyčajne v sobotu alebo v nedeľu, zvyšok týždňa dostáva granule. 

Pamlsky/maškrty

Pamlsky/maškrty som kupovala vo viacerých obchodoch a mám viacero druhov:

• Rolky značky SALAČ: Pred samotnou kúpou Edi som v, už spomínanom, miestnom obchode pre zvieratá kúpila malé rolky značky SALAČ z kačice a tresky. Na internete som ich našla napr. na stránke MAXpet. Obsahujú 44% kačacieho mäsa, 36, 5% tresky, 16,5% kukuričného škrobu, xanarovú gumu a konzervanty. Keď Edi prišla mala 5 - 6 týždňov, nechcela ich jesť, pretože boli príliš tvrdé, vypadávali jej z úst a skôr ich naháňala po kuchyni, než ich jedla. Preto pre malé šteniatka neodporúčam a do budúcna ich už asi pre Edi nekúpim, ani keď bude dospelá. O samotnej značke SALAČ neviem nič, preto, ak by o nej niekto niečo vedel, bola by som vďačná, aby ste sa s tým podelili.

• Royal Canin Educ: Tieto maškrty mám opäť zo stránky ZOOhit, no odporúčal mi ich aj zverolekár. Majú nízky príjem kalórii a dajú sa využívať pre veľkých i malých psov. Objednala som naraz štyri balenia a používam ich pri tréningu doma. Po otvorení balenia si všetky svetlé lupienky vysypem na stôl a keďže sú mäkké, rozdelím ich na polovicu a dávkujem postupne. 

• Tyčinky z hovädzím mäsom - Dein Bestes: Tieto tyčinky sú značky dm (drogéria). Dostala som ich od tety na Vianoce, pretože mali jazvečíka a ich fenka ich milovala. Opäť nastala veľmi podobná situácia ako pri granuliach, už po prvom otvorení sa za nimi Edi rozbehla. Tyčinka vyzera ako dlhá klobáska, no má na sebe vytvorené "spoje", vďaka ktorým sa dá klobáska jednoducho oddeliť na menšie časti. Pre moje šteniatko sú zatiaľ veľké, takže ich delím ešte na menšie kúsky, no Edi ich má veľmi rada. Balenie i klobáska je tenká, ľahko sa dá strčiť do vrecka a dávam jej ich, keď sme vonku na prechádzke alebo keď vonku trénujeme privolanie.

Vôdzka a postroj

• Postroj AD Premium (limetka) - Postroj máme zo SuperZOO, boli sme ho vyskúšať v predajni. Kúpili sme veľkosť XS a pre naše mini šteniatko bolo aj tak veľké, no teraz už z neho pomaly vyrastá. Oblieka sa veľmi jednoducho, predné labky sa dajú do medzier a na chrbte sa postroj zapne. 
• Flexi vôdzka: Zo SuperZOO máme aj čierne "vodítko" s lankom S, no zdá sa mi, že nie 5 metrov, ale 8 metrov, no na e-shope som 8 metrov nenašla. 
• Lanové vodítko Tamer Easylong s pos. systémom: Práve dnes som kúpila toto 4 metrové vodítko sivej farby, výborné je najmä v tom, že sa dá používať nie len ako vodítko s malou "rukoväťou, ale navyše si ho pomocou karabiniek viete zapnúť okolo pásu... pre psíka tak zvýšia približne 3 metre lana. Túto vôdzku plánujem využívať na prechádzky, canicrossing alebo turistiku, kde je lepšie mať kratšie lano, ktoré sa ťažko zamotá... navyše vôdzku nemusím držať v ruke. 

Hygiena 

Pred kúpou Edi som kúpila obyčajný šampón z kauflandu, ale zverolekár mi na prvej prehliadke povedal, že väčšina týchto výrobcov predáva šampóny pre deti ako šampóny pre psy a sú pre psíkov absolutne nevhodné. 

• V SuperZOO sme kúpili ďalší šampón: Beaphar šampón IMMO Shield (antiparazitívny). Tento šampón NEODPORÚČAM pretože má výraznú modrú farbu, smrdí a nemá regulátor, ktorý by korigoval koľko šampónu na psíka alebo do rúk nalejete, no najhoršie bolo, že sa po ňom naša Edi veľmi škriabala. 

• Nakoniec som si od zverolekára kúpila šampón: ARPALIT NEO, (napr. zo stránky Moja lekáreň). Je ohobatený o antiparazitárnu zložku s extraktom z listov čajovníka čínskeho, olivovým olejom a elastínom. Krásne vonia, nestojí veľa, je kvalitný a vyrába ho značka, ktorá vyrába veterinárne lieky. 

• Kefa s drevenou rukoväťou: tiež zo SuperZOO značky Trixie 

Okrem hygieny pre Edi doma riešime aj našu hygienu, keď mám teraz psa, častejšie perieme a do bielizne v práčke pridávame sanytol dezinfekciu na bielizeň. Existujú viac a menej mililitrové balenia a rôzne vône. 

Hračky 

Ďalej máme nejaké hračky, žiadne špeciálne, iba nejakú pískaciu myš, kusy dreva a palice na obrusovanie zubov, lanový uzol a iné.  

Z môjho článku je to dnes všetko. Na moje pomery je netradičný, pretože nezvyknem pridávať a odporúčať nejaké produkty, ale tento článok som chcela už dlho napísať a teší ma :) 

Pokračovať v čítaní »

Nový psík mi pomohol s duševným zdravím

Moje duševné zdravie v roku 2023 bolo zlé. Mala som depresie a celkovo som fungovala vo svojej hlave a falošných predstavách. Po dlhšom naliehaní som začala chodiť ku psychologičke, s ktorou sa snažíme zlepšiť celé moje premýšľanie o svete a o mne samej. Okrem toho som od ocka dostala návrh kúpiť si psíka, ktorý by ma mohol potešiť. Tohto nápadu som sa hneď chytila a za ďalších 10 minút mala zajednanú fenku. Teraz mi Eddi (Jack Russel teriér) robí radosť už od 26. novembra a musím povedať, že mi zachránila život! 

Nikdy som neplánovala kúpiť si psa, ale "nikdy nehovor nikdy". Na začiatku sa mi nechcelo veriť, že by mi psík tak veľmi pomohol. Prvých pár dní bolo naozaj ťažškých, aspoň 5x za deň premýšľam, či som urobila správne, že som si ju kúpila a chcela som ju dať preč. Mám doma väčší neporiadok, než predtým, ale benefity, ktoré priniesla môjmu duševnému zdraviu mi to vynahradzujú. 

• Mám spoločnosť: Moji rodičia pracujú a bývajú inde, takže domov chodia na víkend raz za mesiac a odkedy môj brat začal chodiť do práce, cítila som sa ešte osamelejšie. Bývať celkom sama nie je ani pre mňa ako introverta taká zábava ako si to kamaráti predstavujú. V skutočnosti je to veľmi ťažké, no odkedy mám šteniatko Eddi, necítim sa taká sama ako predtým. Behá všade za mnou, chce so mnou tráviť čas, mám s kým byť, keď sa vrátim pobede domov, chodíme spolu vonku... 

• Láska a oddanosť: Zvieratá môžu vyjadrovať lásku a oddanosť, čo prispieva k pocitu bezpodmienečnej podpory. Keď prídem domov, malá Eddi sa veľmi teší. Behá a skáče, líže ma... večer sa príde pomaznať alebo sa len tak škrabká na ruky, aby bola blízko mňa. Láska, ktorú mi dáva sa pre mňa stala zdrojom podpory a motivácie.

• Fyzická aktivita: Pes si vyžaduje pravidelné venčenie a prechádzky a keďže je Eddi ešte šteniatko, som nútená s ňou vybehnúť vonku každé dve hodiny za každého počasia. Pravidelné prechádzky so psom podporujú moju fyzickú aktivitu, zvyšujú denný počet krokov a teraz v zime mi pomáha s otužovaním sa. Teším sa, keď bude staršia a bude zvládať už aj dlhšie prechádzky. Spoločne sa učíme mať radosť z chodenia a behu. 

• Zníženie stresu: Vzťah s Eddi mi priniesol aj menej stresu (aspoň zatiaľ). Stres z problémov a iných ľudí je iný ako stres z roztrhanej vreckovky. Eddi mi pomáha znižovať tepovú frekvenciu a hladkanie jej príjemného kožúška mi pomáha upokojiť sa. 

• Zabúdanie na problémy: Tento bod je asi najväčším benefitom, ktorý mi Eddi dala. Za posledný rok ma trápilo mnoho vecí a vzťahov... Bolo mi horšie a horšie, no už len myšlienka na to, že si kúpim psa mi zlepšila náladu a pomohla zabudnúť na časť problémov. A keď som si ju reálne priniesla domov, bolo to ešte lepšie. Celú moju myseľ zamestnávali myšlienka na Eddi, ako sa má, čo robí, čo a ako by som ju mala naučiť... To všetko mi pomohlo. 

• Zlepšenie nálady: Hra s Eddi mi zlepšuje náladu, pretože je neustále v strehu. Aj obyčajné chodenie po kuchyni považuje za hru, nosí mi lotpičky, kradne mi veci... Náladu mi zlepšuje aj svojimi počinmi ako je chytanie chvostíka alebo výrazmi tváre... Núti ma to usmievať sa, aj keď sa hnevám. 

• Spoločné aktivity: Tréning a hry posilňujú vzťah medzi mnou a ňou, konečne nemám pocit, že nič nerobím, ale trávim čas mimo mobilu a zmysluplne. 

• Podpora sociálnych interakcii: Ďalším najväčším problémom, ktorý som v sebe riešila/riešim bola práve fyzická neprítomnosť mojej rodiny a stráta mojich kamarátov, no hneď potom, čo som si kúpila Eddi sa ku mne na ulici začali ozývať ľudia a susedia, rozprávali sme sa o Eddi a o psíkoch vo všeobecnosti a vrátilo mi to radosť zo stretávania sa s ľuďmi. Osamelosť je zlá, no aspoň krátke rozhovory mi dali pocit, že som s niekým. 

• Zodpovednosť a stabilita: Už predtým som mala zodpovednosti dostatok a pod kontrolou, no starostlivosť o ňu mi prinieslo stabilitu a "zázemie". Čas doma o samote už nie je prechodné obdobie, pretože tam mám niečo svoje, niečo, čo je stabilné. 

• Rutina a štruktúra: Pes má svoj vlastný biorytmus, veľmi podobní človeku, no psi rutinu naozaj dodržujú a privádzajú do dokonalosti. Ranné venčenie je vždy v rovnakom čase a od kedy mám psa ani raz som si nemusela nastaviť budík. Psy upokojuje pevná štruktúra dňa, vedia čo a kedy nasleduje a priznajme si, že mi ľudia rutinu takisto potrebujeme, pretože znamená produktivitu. 

• Zlepšenie sebaúcty: Nie je nič lepšie ako vidieť, že sa mi podarilo naučiť Eddi nejaký nový trik alebo povel. Pozitívna spätná väzba od Eddi, radosť z môjho príchodu, prosenie o moju pozornosť... to všetko mi dáva pocit, že som pre niekoho naozaj dôležitá. 

• Rozvoj empatie, menej hnevu: Eddi ma prinajmenšom 5x do dňa niečim nahnevá a veľakrát mám pocit, že to s ňou vzdám, no hneď na to urobí niečo, čo ma presvedčí, že by som ju nedokázala dať preč. Som dosť vznetlivý človek, ľahko sa rozúrim a hádžem vecmi, no Eddi je živá bytosť, ktorej ublížiť nemôžem. Nechcem ju ani vystrašiť a preto musím svoj hnev krotiť a namiesto toho ho prenesiem do hry s ňou. 

• Pocit bezpečia: Vďaka Eddi presne viem, že v noci niekto ide po chodbe alebo ide k nám domov a to mi dáva aspoň trochu pocit, že budem pripravená na nečakanú návštevu... 

• Prevencia samoty: Ako som už povedala v niekoľkých bodoch, som introvert a bývam sama z čoho mi bolo veľmi smutno, ale teraz už menej...

 

So psíkom to nie je také jednoduché ako sa najprv môže zdať, no zároveň prináša úsmevné situácie, ktoré som si ani nepredstavovala :) A čo vy? Máte psíka? Chceli by ste psíka? 

Pokračovať v čítaní »

Čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života

15. novembra mám 23 rokov. (Panebože!) Mám pocit, že je to už tak dávno, keď som bola dieťaťom. Všetko šlo pomaly (deti si neuvedomujú časové súvislosti) a potom čas začal plynúť rýchlejšie... 16 rokov, 17 rokov, 18 rokov... a už sa zastaví až v dôchodku. (Dúfam). Je veľa vecí, ktorých som sa počas 23 rokoch svojho života naučila a pravidelne o nich píšem na blogu. No sú aj veci, ktoré som sa nenaučila a nerada si ich priznávam. Väčšinou ich zaobalím do bublinkovej fólie a teším sa z toho zvuku na povrchu, no tie krehké veci v nej zostávajú. Budem dnes veľmi odvážna a napíšem vám, čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života: 

• Venovať svoju pozornosť iba jednej činnosti - Nikdy mi nebolo diagnostikované ADHD, ale keď som začala študovať na pedagogickej škole, veľa z príznakov na mňa sedelo. Jedným zo sypmtómov je nesústredenie. Dokážem sa sústrediť, ale veľmi rýchlo a často musím striedať činnosti. Začnem niečo robiť, ale potom mi napadne niečo iné, tak to idem zrealizovať. Som veľmi spontánna, no občas mi to striedanie činností pomáha, aby som sa pri ničom nenudila a robila veci detailne. 

• Pravidelne písať blog - To súvisí s predchádzajúcim bodom. Často striedam činnosti a neplatí to len na tie čiastkové, ale aj na obdobia. Mám obdobie, keď celý deň presedím pri písaní blogu alebo idem vonku a rozmýšľam nad tým, čo napíšem, plánujem si články, robím obrázky, fotím fotky... A potom nejakom čase (niekedy to býva týždeň, niekedy mesiac) ma začne baviť písanie listov, takže robím pohľadnice a listové papiere, zdobím obálky. Potom ma začne baviť šport a som celý deň vonku... Takéto fungovanie je ťažké a namáhavé. 

• Dokončiť prácu - 

• Počítať príklady z matematiky - Okrem mojej vlastnej diagnostiky ADHD sa mi podarilo zistiť, že trpím dyskalkuliou. Je to niečo podobné ako dysgrafia (problém s písaním) a dyslexia (problém s čítaním). Ja mám problém s číslami. Miešajú sa mi pred očami a keď žmurknem, číslo sa okamžite zmení na iné. S číslami neviem pracovať. 

• Ovládať svoje emócie - Keď potrebujem smejem sa. No nedokážem pracovať so svojim smútkom, hnevom... Keď ma ovládne ma negativita, neviem s ňou pracovať. 

• Nerozčuľovať sa nad vecami, ktoré sa nedajú zmeniť - Moje predstavy a spôsoby ich realizácie sú veľmi jasné. Viem, čo chcem a idem si za tým a aj keď sa mi niečo postaví do cesty veľmi flexibilne prekážku prerazím alebo obídem. No takéto veci majú za následok môj hnev. 

• Skrotiť hnev - Som osoba, ktorú keď niečo nahnevá, tak na verejnosti upadne do absolútneho pokoja. No keď prídem domov svojmu bratovi oduševnene vyrozprávam o všetkých svojich problémoch, kričím, hádžem vecami, plačem... 

• Odpustiť ľuďom, ktorí ma zranili - Som veľmi citlivá osoba. Viem, že to na pohľad nevidno, z ničoho si nerobím ťažkú hlavu, ale vo vnútri sa môj svet začne rozpadať. Zažila som veľa zlých vecí a podvedome sa im chcem vyhnúť, preto nezvyknem dávať druhú šancu. 

• Zabudnúť na minulosť - Ak aj ľuďom odpustím, nezabúdam na to, čo urobili. Občas im to predhodím pred oči alebo si v ťažkej chvíli spomeniem na to, čo urobili a v duchu im to opäť vyčítam alebo vyčítam sebe, že som zlá kamarátka. 

•  Udržiavať priateľstvá - Nebola som obľúbené dieťa, bola som "outsider" a zvykla som si na samotu. V priateľstvách si vyberám málo, ale kvalitných ľudí. 

• Spolupracovať s inými - Myslím si, že z predchádzajúcich (a nasledujúcich) bodov máte slušný prehľad o mojich interakciách s inými ľuďmi. 

• Postaviť sa za seba v danej situácii a argumentovať - Nedokážem v hádke alebo vo výmene názorov obhájiť samú seba. Opäť reagujem tak, že zostanem ticho a začnem sa hnevať až keď ma nikto nevidí. Alebo potrebujem čas premyslieť si a napísať poznámky na najbližšom stretnutí s danou osobou prehovorím s absolútnym pokojom a pripravená ju konfrontovať.

• Smiať sa na sebe - Ja sa považujem za veselú, ale dosť vážnu osobnosť. Rada sa smejem, stále sa usmievam na ľudí, ktorých poznám, ale nerozumiem humoru. A už vôbec nie takému, ktorý je namierený proti mne. Z mojich skromných psychologických znalostí by som povedala, že sa to vypestovalo už v rannom detstve, keď je človek najzraniteľnejší. 

• Rozumieť humoru - Mám rada vtipy, rada sa smejem na hláškach zo seriálu, ale neviem používať humor. Niektorí v bežnom živote majú taký šarm a sršia vtipom. Tiež by som chcela rozumieť humoru. Vtipné hlášky sa mi podarí povedať iba málokedy. Ale ak už niečo poviem, tak to stojí za to. 

• Nebrať veci doslovne - Intuitívne viem, ktorí ľudia sú dobrí a ktorí "zlí". (Viem, že žiaden človek nie je iba dobrí a iba zlí). U tých "zlých" som schopná rozlíšiť klamstvo na míle ďaleko. No ak mi moji najbližší alebo kamaráti z času na čas povedia nejakú vetu, nedokážem rozlíšiť, či to myslia vážne alebo iba zo srandy. Zostanem zmätená a neviem ako reagovať. (Hovorí sa, že ľudia, ktorí nevedia klamať, nedokážu rozpoznať, keď im niekto klame)

• Pravidelne jesť - No áno, kto by sa chcel priznať k nezdravému životnému štýlu? A kto by takého človeka v dnešnej dobe mal počúvať? Neješ pravidelne = nemáš zdravý životný štýl = nie si "in". Skúšala som to. Mala som jedálniček podľa výživovej poradkyne (rubrika), ale tie jedlá mi prestali chutiť. Najpravidelnejšie jem počas skúškového obdobia. Vtedy mám taký režim ako nikdy inokedy počas roka, no inak mi strava robí veľké problémy... 

• Chodiť k lekárom - Sú ľudia, ktorí si čas v čakárni a ambulancii doslova užívajú. Zdieľajú to na sociálnych sieťach a urobia si z toho "svoj" deň. Ja nerada chodím k lekárom a pokiaľ nemám vyslovene zlomenú ruku alebo rozbitú hlavu, tak sa tomu vyhýbam. Nemám rada dlhé rady a vstávanie o tretej, aby som už o štvrtej stála pred poliklinikou a čakala na otvorenie dverí, pretože ak človek príde neskôr, dôchodci zaberú prvé lístky a zaberie celé dopoludnie, kým sa človek dostane na rad, ak vôbec. A tak je to pri všetkom. Z jedného oddelenia vás pošlú na druhé, na tretie, do laboratória na rozbor... 

• Z čoho mám ekzém - Trochu to vylučuje predchádzajúci bod. Ja som sa naozaj snažila zistiť, čo mi je! Chodila som k alergiologičke, k dermatológovi a všetci mi povedali jedno: "Máte veľmi dobré výsledky krvi, nič vám nie je." Tak prečo mám šupinatú kožu ako had?

• Nájsť si brigádu - Moje koníčky mi zaberajú veľa času. Som dobrovoľníčka v istej organizácii (pôsobím v pedagogicko-poradenskej komisii, som lektorka, animátorka...) a na univerzite pôsobím vo vedeckej skupine (chodím na konferencie, píšem články do fakultného časopisu...). To všetko je práca, ktorú robím zadarmo. V Bratislave ľuďom možno platia no ja to robím s dobrým pocitom a pre skúsenosti, no bohužiaľ preto nemám čas na brigády. Na strednej som si vravievala, že budem pracovať celý život, tak na čo chodiť na brigády, no počas vysokej školy som si uvedomila, že som finančne závislá na ľuďoch. Mala som rôzne príležitostné brigády, no nikdy nie dlhodobé a aj keď som poslala už veľké množstvo žiadostí, nikdy som nedostala kladnú odpoveď. 

• Starať sa o rastliny - Dokážem všetko. Navariť, poupratovať, postarať sa o deti, ktoré učím, ale každá kvetina mi do pol roka zdochne. Kvety buď polejem málo alebo ich utopím, neviem, ktorá potrebuje akú starostlivosť.  

• Dočítať knihy, ktoré mám doma - Veľký problém knihomoľov. Chcú sa obložiť veľa knihami, ale tie, ktoré už majú nestíhajú čítať. 

• Používať make-up - 

• Uspokojiť sa s prehrou - Tento bod hodnotím veľmi pozitívne. Niektorí ľudia sa s prehrou uspokoja a ďalej neskúšajú, ale ja mám chuť ísť stále vpred a zlepšovať sa.  

Na konci tohto zoznamu musím zhodnotiť, že čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života je interakcia s inými ľuďmi. Takmer všetky body sa týkali vzťahov s inými a je to moja slabina. (Najhoršie to je s rovesníkmi. Mladší a starší mi nevadia) Ale nie je to niečo, čím trpím naraz. Moje pôsobenie je predovšetkým práca s ľuďmi a nie je to tak, že by som tým všetkým "trpela" naraz. Pri práci s deťmi je dôležité mať veľa trpezlivosti a viem sa vcítiť do ich kože, čo chcú a čo potrebujú najviac. Som naozaj pozitívna osoba a moje "zlozvyky" a neduhy sa neustále vyvíjajú, ich intenzita rastie a klesá. 

 

Prajem si, aby vám šli tieto veci lepšie ako mne :)

Pokračovať v čítaní »

Natáčanie relácie Čo ja viem

19. mája 2023 som sa zúčastnila natáčania relácie Čo ja viem. Je to zábavno-súťažná šou plná vtipných a nečakaných otázok.  Jedinečná je tým, že si o vecné ceny môžu zahrať aj diváci pri televízii prostredníctvom aplikácie.

Natáčali sme 5. a 6. časť. V 5. časti boli hosťami moderátori seriálu pečie celé Slovensko  Juraj Bača a Junior (Milan Zimníkoval) a cukrátka, lektorka, cake dizajnérka a porotkyňa Petra Tóthová. V 6. časti boli hosťami herečka Jana Kovalčíková, moderátorka Veronika Cifrová-Ostrihoňová a svetoznámi Saifa (Matej Cifra). Veronika a Sajfa sú od začiatku vysielania (od roku 2014) prvý manželský pár, ktorý v tejto show bol. Kto vyhral vám už neprezradím, no máte sa na čo tešiť. 

Prišli sme skoro ráno, producent nás upozornil a zároveň povzbudil, nech sa nám v hre darí. Pri registrácii sme dostali čísla svojho sedenia. Keďže naša škola bola hosťom 5 čiasti, natáčali nás bližšie a častejšie ako ostatných. Našou prvou úlohou bolo ukázať ako sa tešíme. Na začiatok sme museli desaťkrát tlieskať, kričať, ukazovať svoje emócie, aby mohli natočiť študentov na každom mieste a z každej strany. Verte mi, že je to menej zábavné ako sa zdá. Ak sme sa tešili málo, tak sme scénu o tešení sa museli natočiť znova, takže v konečnom dôsledku sme natáčali viac ako desať "tešení sa". 

Mimo kamier sa s nami najviac rozprával Sajfa, ktorý sa k nám divákom otáčal tak často, že ho okríkli. Bolo to zábavné. A čo sa týka moderátora show Marcela Merčiaka je presne taký ako na videu, na ktorom si myslel, že kamery sú vypnuté. Slovník nadávok ma pestrý....

 

V prípade tohto zážitku nemám viac slov, ktoré by som vám napísala, pretože najdôležitejšie pre mňa boli zážitky a pocity, ktoré som pritom cítila. Každá skúsenosť je skúsenosť a byť v televízii a vidieť ako všetko funguje je na nezaplatenie. Ak ste ešte študenti a máte tú možnosť, určite sa do Čo ja viem prihláste. 

Pokračovať v čítaní »

Jeden marcový deň v Bratislave v roku 2023 a 1988

Pred odchodom do Dánska som v Bratislave strávila niekoľko dní. Včera (29. 3. - štvrtok) som čas trávila prechádzaním sa po tých najkrajších pamiatkach v Bratislave a večer sa objednala na kozmetiku. Hoci do nášho hlavného mesta chodím často, pre tento deň som sa zahrala na turistu a ako správny turista som sa stratila (práve, keď som hľadala správnu adresu kozmetičky). Pre krásu sa trpí... Bol to veľmi vydarený deň plný fotografických úlovkov, no aj pripomienky historických udalostí. 

Ráno, ako som tak kráčala okolo národnej galérie a ďalej okolo budov, zrazu som si všimla, že na pred kostolom Nanebovzatia Pannej Márie (Notre Dame) na námestí Eugena Suchoňa sú zhromaždení ľudia, čestná stráž aj dychová kapela a tak som sa pomalými krokmi približovala bližšie a bližšie k davu. Stála som tam, no aj tak sa mi nepodarilo rozumieť kontextu, prečo tam tí ľudia sú. No potom vyzval dvoch starčekov, aby niekomu odovzdali cenu za sviečkovú manifestáciu a vtedy som spozornela, pretože o tejto udalosti Slovenských dejín niečo málo viem. V ďalšom bode programu vystúpil nejaký taliansky kardinál so svojim prekladateľom a začal rozprávať príhovor, vďaka ktorému som sa konečne dostala do správneho obrazu. 

O sviečkovej manifestácii som už počula vďaka filmu Slobodní a aj preto, že táto udalosť podnietila vznik organizácie, kde pôsobím ako dobrovoľníčka, takže to malo význam aj pre mňa. Vďaka tomu, čo títo ľudia urobili, môžem robiť, čo ma baví a plniť si sny. 

Na fotke vpravo dole sú účastníci Sviečkovej manifestácie

Počuli ste už o sviečkovej manifestácii?

Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola najvýznamnejšou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku. 

Film Slobodní

Nedávno o tejto udalosti vyšiel aj film Slobodní, ktorí bol o silnom priateľstve, ktoré zmenilo Slovensko. Ústrednou dvojicou tohto filmu bol Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorých nazývali aj "generálmi tajnej cirkvi" a ktorí zohrali významnú rolu v boji proti totalite v Československu. Ako?

• Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. 
• Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. 
• Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky“, malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. 
• Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali podpisové akcie, púte a zhromaždenia. 
• Vrchol ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O ich čine sa dozvedel celý svet. 
• Netrvalo dlho a ich hnutie sa aktívne zapojilo aj do Nežnej revolúcie.

Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych. Silvester Krčméry. 

 

Pokračovať v čítaní »

Som smutná z môjho písania

Tento článok je veľkým výbuchom citov, ktoré som dnes pocítila. Nie je to žiadna rozlúčka s písaním blogu, ale skôr vyznanie. 

Od kedy som opustila platformu blog.cz a založila si blog tu na blogspote ubehli už takmer tri roky. Blog.cz tvoril výnimočnú komunitu ľudí, najnovšie články boli zverejňované na titulnej strane a kto bol členom klubu blogerov mohol sa o to viac zapájať do rôznych výziev, tém týždňa a zviditeľniť sa mnohými spôsobmi. Blogspot je v tomto obmedzenejší. Úspech a neúspech blogu spočíva iba vo vašej šikovnosti úspešne propagovať svoju značku a pritiahnuť si čitateľov k sebe. Niektoré blogy majú medzi sebou silné putá, navzájom sa navštevujú a komentujú každý napísaný článok a je úplne jedno, či ide o portfólio fotiek alebo srdcervúci výlev citov. Ich úspechom je pravdepodobne autenticita. Na nič sa nehrajú, nič neskrývajú. 

No mne sa za tie tri roky nepodarilo nájsť žiadnych čitateľov. Aspoň nie takých, ktorí by sa na môj blog chceli vracať a pravidelne komentovať to, o čom píšem. 

Už niekoľkokrát som si na zahraničných blogoch našla rady a typy ako propagovať svoju stránku: Ak by ste vedeli o nejakých ďalších typoch, veľmi rada si o nich prečítam. 

• Komentovať iné blogy
• Mať blog v spolupráci s nejakou firmou
• Propagovať blog na sociálnych sieťach
• Používať pinterest
• Zamyslieť sa, či to, čo píšete baví vašich čitateľov
• Pritiahnuť nové publikum, ktoré by bavili vaše články

A naozaj som začala rozmýšľať, či píšem obsah, ktorí by ľudí bavil. 

Možno ich odrádza moja viera. Kresťanstvo je v dnešnej dobe ostro kritizované a pod dohľadom širokej verejnosti. Ľuďom sa nepáčia staré pravidlá, ktorými by sa ľudia mali riadiť. "Ak zjem mäso v piatok je to hriech...", "Ak pomyslím na zlé veci, akoby som už akoby zhrešil..." Kto by chcel takú cirkev, ktorá nám nastavuje zrkadlo a hovorí v čom sme zlí? Ak ľudia pod slovom "kresťanstvo" vidia iba to zlé, nemá zmysel ich presviedčať, že o tom kresťanstvo nie je. 

Alebo ľudí odrádza moja odmeranosť písať o svojom živote detailné príbehy. Keď z času na čas navštívim iné blogy sú plné detailných správ o tom, čo kde, kedy, s kým a ako urobili alebo detailne popisujú prerobenie svojho bytu, no ak by na blog zašiel aj niekto s nečistím úmyslom, dáme mu detailný popis o tom, čo sa kde nachádza. Jeho všímavosťou, poznávaním osobnosti a skúsenosťami s kradnutím nemusí byť veľkým problémom zistiť, kde sa nachádzajú cenné veci. 

Čo mi na mojom blogu chýba najviac sú neštruktúrované články. Chcela by som písať aj súvislé texty, lebo veľa štruktúrovaných článkov bez detailných popisov ma nerobí šťastnou. Mám veľmi rada písanie, rada píšem rozsiahle poviedky a básne, no má to aj svoje dôvody prečo sa tomu na blogu vyhýbam. So sociálnymi sieťami nemám veľmi dobré skúsenosti a keď si predstavím, že jedného dňa by som sa mohla uchádzať o prácu alebo by niektorí z rodičov mojich budúcich žiakov našiel tento blog, vzal by ma za slovo, vedel by o mne všetko. A to nie je dobré. Lebo ani ľudia nie sú iba dobrí. 

Keď som pripravovala jeden článok, do oka mi padla táto myšlienka švédskeho autora menom Anders Hansen, ktorý napísal knihu Zachovaj si zdravý rozum.

Každý z nás určite zažil ten moment, keď niečo o sebe uverejnil na Facebooku a neskôr s uvedomil, že prezradil viac, ako pôvodne plánoval. Cez sociálne siete nielenže komunikujeme s viacerými ľuďmi, ale zároveň odkrývame o sebe oveľa viac, lebo nevidíme, s kým sa rozprávame. Niekoľko výskumov potvrdilo, že na internete bez obáv zdieľame informácie, ktoré by v osobnom kontakte vyzneli až príliš osobne. Pravdepodobne to súvisí s tým, že sa necháme viesť a obmedzovať reakciami ľudí v podobe ich neverbálnej komunikácie. "Tvári sa nejak skepticky, radšej už nič nepoviem." Bez spätnej väzby sa akoby strácala aj autocenzúra. Preto informáciu, ktorú by sme v prípade osobného kontaktu nedokázali povedať ani trom ľuďom naraz, zrazu dokážeme zdieľať na Facebooku, kde sa ju dozvie naraz tristo ľudí. 

Áno, môže sa to zdať veľmi protichodné. Chcem čitateľov a písanie blogu ma baví, ale nechcem zverejňovať všetko. Nechcem, aby cudzí ľudia vedeli veci, ktoré nevedia ani moji rodičia (mimochodom môj ocko je pravidelným čitateľom), ani moji kamaráti. Najprv sú ľudia okolo mňa a až potom internet.  

Budem vďačná za akúkoľvek podporu. 

Podeľte sa so mnou o svoje blogerské starosti.

Pokračovať v čítaní »

100 cieľov za 1000 dní

Vitajte pri mojom v poradí druhom zozname 100 cieľov za 1000 dní. Keď som písala svoj prvý zoznam, rok 2023 sa zdal veľmi vzdialený, ale predsa čas nadišiel a ja som mohla zhodnotiť svoje ciele pre roky 2020 - 2023. Dnes vám môžem s veľkým nadšením predstaviť svoje ciele pre roky 2023 - 2025. 

Začiatok: 9. marca 2023

Koniec: 30. november 2025

 

ZÁŽITKY

1. Ísť do nejakej Škandinávskej krajiny - Dánsko 
2. Navštíviť nové krajiny 1/3 - Dánsko
3. Ísť na svetové dni mládeže 
4. Navštíviť iný kontinent
5. Urobiť večerný piknik
6. Vyjsť na Rysy
7. Stretnúť sa s Andym Krausom (Zo Susedov)
8. Ísť na koncert
9. Vidieť hviezdy z planetária
10. Vidieť polárnu žiaru
11. Vidieť aspoň 5 divadelných hier 0/5
12. Jazdiť na koni
13. Navštíviť hudobné muzeum vo Viedni
14. Ísť do Salzburgu
15. Vypustiť lampión
16. Výlet do Budapešti
17. Pobyt v hotely s rodičmi
18. Ísť na lyžovačku (aspoň na tri dni)
19. Ísť na chatu s kamarátmi
20. Ísť k moru
21. Ísť na splav
22. Vrátiť sa do Casa Velha
23. Zažiť bielu noc v Košiciach
24. Escape room
25. Ísť hrať bowling s Adamom
26. Zapáliť farebnú svetlicu

 

SCHOPNOSTI 

27.  Naučiť sa na snowboarde

28. Prednášať na vysokej škole
29. Byť v televízii
30. Naučiť sa šiť na šijacom stroji
31. Ušiť si na šijacom stroji niečo užitočné
32. Zabehnúť maratón
33. Zabehnúť naraz 10 kilometrov
34. Spievať na koncerte
35. Hrať divadlo
36. Predať svoj obraz
37. Urobiť sviečku a stojku bez opierania sa o stenu (cvik)
38. Dať si urobiť Gallupov test talentov

 

VIERA A DOBROVOĽNÍCTVO

39.  Ísť darovať krv

40. Vyvenčiť psi z útulku
41. Pravidelne posielať peniaze nejakej charite
42. Nazbierať si 9 prvých piatkov 0/9

1.     1 x

2.     2 x

3.     3 x

4.     4 x

5.     5 x

6.     6 x

7.     7 x

8.     8 x

9.     9 x

 

BLOG A SOCIÁLNE SIETE

43.  Mať na blogu 100 komentárov

44. Zverejniť 200 článkov
45. Stretnúť sa s Cup of Style
46. Mať blog v spolupráci s firmami 0/3
47. Mať blog v pravidelnej spolupráci s nejakou firmou
48. Zverejniť na youtube 10 videí 1/10 (odporúčanie na knihu)
49. Kúpiť si dizajn na blog (TENTO)
50. 
    
51. Zaplatiť si canva premium
52. Celý rok zverejniť článok raz do týždňa

 

ZDRAVIE, ŠPORT A KRÁSA

53.  Schudnúť

54. Ísť na terapiu k psychológovi alebo k life coach
55. Chodiť s chrbtom na fyzioterapiu
56. Vyriešiť problém s atopickým ekzémom
57. Mať tetovanie
58. Ísť na masáž
59. Ostrihať si vlasy
60. Opäť začať hrať florbal raz za týždeň
61. Ísť cvičiť do posilňovne
62. Ísť na manikúru
63. Ísť na pedikúru
64. Absolvovať Kurz Zdravia
65. Zúčastniť sa na lekcii jógy
66. Mať 10 000 krokov každý deň počas pracovného týždňa

NÁKUPY A FINANCIE

67.  Kúpiť si auto s automatickou prevodovkou

68. Kúpiť si novú skriňu 
69. Dať si ušiť oblečenie
70. Predplatiť si Netflix
71. Kúpiť si vianočný stromček v kvetináči
72. Kúpiť si štítkovač
73. Nakupovať ovocie, zeleninu a chlieb do plátenných vrecúšok
74. Zabaliť darčeky do látky
75. Našetriť si 3 000 eur

 

JEDLO A VARENIE

76.  Ísť do reštaurácie na steak

77.  Urobiť púpavový sirup

78.  Urobiť bazový sirup

79.  Urobiť domáce maslo

80.  Kúpiť si lyofilizované ovocie 0/5

81.  Upiecť chlieb

82.  Dať si mnou urobený chlieb s maslom a džemom

 

KNIHY, PÍSANIE, KRESLENIE, TVORENIE

83.  Dopísať knihu

84.  Vydať knihu

85.  Vyhrať súťaž v písaní

86.  Prečítať za jeden rok 52 kníh 

87.  Prečítať všetky knihy zo série Outlander 2/6

88.  Zverejniť články v novinách 0/5

 

FILMY A SERIÁLY

89.  Vidieť všetky časti Pána prsteňov

90.  Prekonať sa a vidieť čiernobiely film od začiatku do konca

91.  Pozrieť si všetky série seriálu o Marie Kondo

 

ŠKOLA, PRÁCA

92.  Nájsť si dobrú prácu

93.  Získať bakalársky titul

94.  Získať magisterský titul

95.  Získať doktorandský titul 

 

96.  Dopísať tento zoznam!

*klikni TU

Pokračovať v čítaní »