Čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života

15. novembra mám 23 rokov. (Panebože!) Mám pocit, že je to už tak dávno, keď som bola dieťaťom. Všetko šlo pomaly (deti si neuvedomujú časové súvislosti) a potom čas začal plynúť rýchlejšie... 16 rokov, 17 rokov, 18 rokov... a už sa zastaví až v dôchodku. (Dúfam). Je veľa vecí, ktorých som sa počas 23 rokoch svojho života naučila a pravidelne o nich píšem na blogu. No sú aj veci, ktoré som sa nenaučila a nerada si ich priznávam. Väčšinou ich zaobalím do bublinkovej fólie a teším sa z toho zvuku na povrchu, no tie krehké veci v nej zostávajú. Budem dnes veľmi odvážna a napíšem vám, čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života: 

• Venovať svoju pozornosť iba jednej činnosti - Nikdy mi nebolo diagnostikované ADHD, ale keď som začala študovať na pedagogickej škole, veľa z príznakov na mňa sedelo. Jedným zo sypmtómov je nesústredenie. Dokážem sa sústrediť, ale veľmi rýchlo a často musím striedať činnosti. Začnem niečo robiť, ale potom mi napadne niečo iné, tak to idem zrealizovať. Som veľmi spontánna, no občas mi to striedanie činností pomáha, aby som sa pri ničom nenudila a robila veci detailne. 

• Pravidelne písať blog - To súvisí s predchádzajúcim bodom. Často striedam činnosti a neplatí to len na tie čiastkové, ale aj na obdobia. Mám obdobie, keď celý deň presedím pri písaní blogu alebo idem vonku a rozmýšľam nad tým, čo napíšem, plánujem si články, robím obrázky, fotím fotky... A potom nejakom čase (niekedy to býva týždeň, niekedy mesiac) ma začne baviť písanie listov, takže robím pohľadnice a listové papiere, zdobím obálky. Potom ma začne baviť šport a som celý deň vonku... Takéto fungovanie je ťažké a namáhavé. 

• Dokončiť prácu - 

• Počítať príklady z matematiky - Okrem mojej vlastnej diagnostiky ADHD sa mi podarilo zistiť, že trpím dyskalkuliou. Je to niečo podobné ako dysgrafia (problém s písaním) a dyslexia (problém s čítaním). Ja mám problém s číslami. Miešajú sa mi pred očami a keď žmurknem, číslo sa okamžite zmení na iné. S číslami neviem pracovať. 

• Ovládať svoje emócie - Keď potrebujem smejem sa. No nedokážem pracovať so svojim smútkom, hnevom... Keď ma ovládne ma negativita, neviem s ňou pracovať. 

• Nerozčuľovať sa nad vecami, ktoré sa nedajú zmeniť - Moje predstavy a spôsoby ich realizácie sú veľmi jasné. Viem, čo chcem a idem si za tým a aj keď sa mi niečo postaví do cesty veľmi flexibilne prekážku prerazím alebo obídem. No takéto veci majú za následok môj hnev. 

• Skrotiť hnev - Som osoba, ktorú keď niečo nahnevá, tak na verejnosti upadne do absolútneho pokoja. No keď prídem domov svojmu bratovi oduševnene vyrozprávam o všetkých svojich problémoch, kričím, hádžem vecami, plačem... 

• Odpustiť ľuďom, ktorí ma zranili - Som veľmi citlivá osoba. Viem, že to na pohľad nevidno, z ničoho si nerobím ťažkú hlavu, ale vo vnútri sa môj svet začne rozpadať. Zažila som veľa zlých vecí a podvedome sa im chcem vyhnúť, preto nezvyknem dávať druhú šancu. 

• Zabudnúť na minulosť - Ak aj ľuďom odpustím, nezabúdam na to, čo urobili. Občas im to predhodím pred oči alebo si v ťažkej chvíli spomeniem na to, čo urobili a v duchu im to opäť vyčítam alebo vyčítam sebe, že som zlá kamarátka. 

•  Udržiavať priateľstvá - Nebola som obľúbené dieťa, bola som "outsider" a zvykla som si na samotu. V priateľstvách si vyberám málo, ale kvalitných ľudí. 

• Spolupracovať s inými - Myslím si, že z predchádzajúcich (a nasledujúcich) bodov máte slušný prehľad o mojich interakciách s inými ľuďmi. 

• Postaviť sa za seba v danej situácii a argumentovať - Nedokážem v hádke alebo vo výmene názorov obhájiť samú seba. Opäť reagujem tak, že zostanem ticho a začnem sa hnevať až keď ma nikto nevidí. Alebo potrebujem čas premyslieť si a napísať poznámky na najbližšom stretnutí s danou osobou prehovorím s absolútnym pokojom a pripravená ju konfrontovať.

• Smiať sa na sebe - Ja sa považujem za veselú, ale dosť vážnu osobnosť. Rada sa smejem, stále sa usmievam na ľudí, ktorých poznám, ale nerozumiem humoru. A už vôbec nie takému, ktorý je namierený proti mne. Z mojich skromných psychologických znalostí by som povedala, že sa to vypestovalo už v rannom detstve, keď je človek najzraniteľnejší. 

• Rozumieť humoru - Mám rada vtipy, rada sa smejem na hláškach zo seriálu, ale neviem používať humor. Niektorí v bežnom živote majú taký šarm a sršia vtipom. Tiež by som chcela rozumieť humoru. Vtipné hlášky sa mi podarí povedať iba málokedy. Ale ak už niečo poviem, tak to stojí za to. 

• Nebrať veci doslovne - Intuitívne viem, ktorí ľudia sú dobrí a ktorí "zlí". (Viem, že žiaden človek nie je iba dobrí a iba zlí). U tých "zlých" som schopná rozlíšiť klamstvo na míle ďaleko. No ak mi moji najbližší alebo kamaráti z času na čas povedia nejakú vetu, nedokážem rozlíšiť, či to myslia vážne alebo iba zo srandy. Zostanem zmätená a neviem ako reagovať. (Hovorí sa, že ľudia, ktorí nevedia klamať, nedokážu rozpoznať, keď im niekto klame)

• Pravidelne jesť - No áno, kto by sa chcel priznať k nezdravému životnému štýlu? A kto by takého človeka v dnešnej dobe mal počúvať? Neješ pravidelne = nemáš zdravý životný štýl = nie si "in". Skúšala som to. Mala som jedálniček podľa výživovej poradkyne (rubrika), ale tie jedlá mi prestali chutiť. Najpravidelnejšie jem počas skúškového obdobia. Vtedy mám taký režim ako nikdy inokedy počas roka, no inak mi strava robí veľké problémy... 

• Chodiť k lekárom - Sú ľudia, ktorí si čas v čakárni a ambulancii doslova užívajú. Zdieľajú to na sociálnych sieťach a urobia si z toho "svoj" deň. Ja nerada chodím k lekárom a pokiaľ nemám vyslovene zlomenú ruku alebo rozbitú hlavu, tak sa tomu vyhýbam. Nemám rada dlhé rady a vstávanie o tretej, aby som už o štvrtej stála pred poliklinikou a čakala na otvorenie dverí, pretože ak človek príde neskôr, dôchodci zaberú prvé lístky a zaberie celé dopoludnie, kým sa človek dostane na rad, ak vôbec. A tak je to pri všetkom. Z jedného oddelenia vás pošlú na druhé, na tretie, do laboratória na rozbor... 

• Z čoho mám ekzém - Trochu to vylučuje predchádzajúci bod. Ja som sa naozaj snažila zistiť, čo mi je! Chodila som k alergiologičke, k dermatológovi a všetci mi povedali jedno: "Máte veľmi dobré výsledky krvi, nič vám nie je." Tak prečo mám šupinatú kožu ako had?

• Nájsť si brigádu - Moje koníčky mi zaberajú veľa času. Som dobrovoľníčka v istej organizácii (pôsobím v pedagogicko-poradenskej komisii, som lektorka, animátorka...) a na univerzite pôsobím vo vedeckej skupine (chodím na konferencie, píšem články do fakultného časopisu...). To všetko je práca, ktorú robím zadarmo. V Bratislave ľuďom možno platia no ja to robím s dobrým pocitom a pre skúsenosti, no bohužiaľ preto nemám čas na brigády. Na strednej som si vravievala, že budem pracovať celý život, tak na čo chodiť na brigády, no počas vysokej školy som si uvedomila, že som finančne závislá na ľuďoch. Mala som rôzne príležitostné brigády, no nikdy nie dlhodobé a aj keď som poslala už veľké množstvo žiadostí, nikdy som nedostala kladnú odpoveď. 

• Starať sa o rastliny - Dokážem všetko. Navariť, poupratovať, postarať sa o deti, ktoré učím, ale každá kvetina mi do pol roka zdochne. Kvety buď polejem málo alebo ich utopím, neviem, ktorá potrebuje akú starostlivosť.  

• Dočítať knihy, ktoré mám doma - Veľký problém knihomoľov. Chcú sa obložiť veľa knihami, ale tie, ktoré už majú nestíhajú čítať. 

• Používať make-up - 

• Uspokojiť sa s prehrou - Tento bod hodnotím veľmi pozitívne. Niektorí ľudia sa s prehrou uspokoja a ďalej neskúšajú, ale ja mám chuť ísť stále vpred a zlepšovať sa.  

Na konci tohto zoznamu musím zhodnotiť, že čo som sa nenaučila ani za 23 rokov života je interakcia s inými ľuďmi. Takmer všetky body sa týkali vzťahov s inými a je to moja slabina. (Najhoršie to je s rovesníkmi. Mladší a starší mi nevadia) Ale nie je to niečo, čím trpím naraz. Moje pôsobenie je predovšetkým práca s ľuďmi a nie je to tak, že by som tým všetkým "trpela" naraz. Pri práci s deťmi je dôležité mať veľa trpezlivosti a viem sa vcítiť do ich kože, čo chcú a čo potrebujú najviac. Som naozaj pozitívna osoba a moje "zlozvyky" a neduhy sa neustále vyvíjajú, ich intenzita rastie a klesá. 

 

Prajem si, aby vám šli tieto veci lepšie ako mne :)