Typy na jarné prechádzky a výlety

Teplé dni a saharský piesok mi priniesli možnosť ísť sa prejsť s mojim, už nie tak malým, šteniatkom a mojou rodinou. Opäť som navštívila miesta v Bratislave a v okolí (23. marca) ale aj na východnom Slovensku počas veľkonočných prázdnin. Dúfam, že sa mojimi typmi necháte inšpirovať a pomôžu vám užiť si jar v prírode. 

Bratislava a okolie

Neusiedlers see je jazero v Rakúsku blízko Slovenských hraníc. Cesta z centra Bratislavy tam autom trvá 44 minút. Naša rodina pri tomto jazere navštevuje konkrétne miesto Podersdorf am See. Po zaparkovaní vás cestičky navedú na dlhé kamenné mólo a menšie drevené móla. Dominantou tohto miesta je maják, po ktorom je miesto aj pomenované. Po obch stranách je v letnej sezóne kúpalisko, ale teraz v jari sa za posedenie na pláži neplatí a je možné sa tam prejsť aj so psíkom. 

Po ceste k Neziderskému jazeru sa môžete zastaviť aj v malom rakúskom mestečku Hainburg, ktoré ja osobne milujem a rada navštevujem. Z centra Bratislavy sa do neho dostanete za 22 minút a môžete v ňom nájsť staré stredoveké hradby, rozľahlý hrad a jeho okolitý areál, no aj kopec Braunsberg týčiaci sa nad okolím. Kedysi sa na tento kopec dalo ísť autom po asfaltovej ceste až na vrchol, no z mojich posledných informácii viem, že túto cestu uzavreli a výhľad na Bratislavský a Devínsky hrad si vyžaduje nejakú námahu. 

Po ceste z Neziderského jazera sme chceli ísť do Šamorína a navigácia nám ako najvhodnejšiu cestu mimo diaľnice ukázala cestu cez Maďarsko a potom cez miestnu časť Bratislavy - Rusovce. Z centra Bratislavy sa do tejto "dediny" dostanete MHD alebo autom za 17 minút.  

Rusovce sú významné tým, že tu má sídlo SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív). Hneď vedľa seba nájdete SĽUK kino a reštauráciu a rozľahlý park, po ktorom sme sa prešli. V centre tohto parku je Rusovský kaštieľ, ktorý môžete vidieť na fotke hore. Pochádza z neskororenesančného obdobia (mne osobne nápadne pripomína hrad Lorda Farquaada zo Shreka). V súčastnosti sa tento kaštieľ rozpradá ľuďom pred očami a ak si myslíte, že sa prejdete v jeho blízkosti, tak ste na omyle. Okolo kaštieľa je dookola urobený vysoký plechový plot. Ak chcete podarí sa vám ponad plot urobiť aspoň peknú fotku, tak ako mne (smajlík). 

Ako som už spomínala vyššie našim cieľom bol Šamorín, konkrétne športovo-rekreačný areál X-Bionic Sphere. Je to zariadenie hotelov a športovísk, ktoré aktívne využívajú olympísjky športovci na svoje tréningy. Takmer každé dva týždne sa tam konajú jazdecké súťaže. Priestory jazdeckého areálu sa skladajú z troch trávnatých a troch pieskových kolbísk a ďalších vnútorných hál. 

Vstup do jazdeckého areálu na preteky je zadarmo, takže ak máte deti, ktoré milujú kone, toto je ako výlet stvorený pre nich. Do areálu ku koňom môžu ísť aj psy, ale musíte ich mať na vôdzke, inak musíte platiť vysoké sankcie, avšak zistíte, že mnohé psy súťažiacich alebo majiteľov občerstvenia si tam behá celý deň navoľno a nikto to nerieši... Kto vie, čím to je... 

V roku 2019 sme tu boli aj na Olympíjskom festivale. Nejaké drobné informácie som o tom napísala na konci tohto článku. 

Ďalšie typy: Červený kameň, Devínsky hrad, Zámok Schloss Hof na peši z Devínskej Novej Vsi (BA) po cyklomoste slobody, Železná studnička Bratislava, Voľnočasový areál Partizánska lúka...

Východné Slovensko

Veľký Šariš je mesto na východnom Slovensku 10 minút autom od Prešova. Šarišský hrad sa týči priamo nad ním a je zaujímavé, že kopec, na ktorom je hrad postavený ma kužeľovitý tvar, takže v minulosti mohol byť aj sopkou. Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a keďže je nenáročná, cesta na bicykli je vhodná aj pre úplných začiatočníkov. Dobrovoľníci a skúsení majstri hrad a jeho areál postupne opravujú a starajú sa, aby návštevníci mali z návštevy hradu veľký zážitok. Na hrade sú prenosné toalety, bufet, ohniská, aktivity pre deti ako je človeče nehnevaj sa, strieľanie z luku alebo kuše a iné hry. Keď je pekné počasie z hradu je možné vidieť aj Vysoké Tatry. 

Počas Veľkej noci bol jeden zo stromov označený ako Veľkonočný strom a viseli na ňom krásne rôznorodé kraslice. 

BONUS

Odporúčam aj jarné vychádzky z minulých rokov: 

• "Ogrody" (záhrady) v Muszyne: Záhrady v Poľskom meste Muszyna odporúčam v neskoršej jari, keď všetky kvety postupne rozkvitajú. 
• Sadecki park Etnograficzny a miesteczko Galycijskie: Keď som bola na BIP Erazmus+ Programe jedno z miest, ktoré ste navštívili bol skanzen južnej časti Poľska (Malopoľského vojvodstva) a Halíčske mestečko, ktoré predstavovalo obchody a dielne v mestách aké boli kedysi. 

 

Máte radi prechádzky v jari? Ktoré sú vaše obľúbené miesta?

Pokračovať v čítaní »

"Ogrody" (záhrady) v Muszyne (Poľsko)

Včera (20. 8.) som strávila nádherný deň v Muszyne v Poľsku. Tento deň sa niesol v znamení záhrad a parkov neskorého (no veľmi horúceho) letného dňa. Všetky parky sú ZADARMO a ak rátam cenu lístkov na vlak, koly z obchodu, obed, kávu a limonádu, sladkosti a pohľadnice, celý výlet stál do dvadsať eur pre dve osoby. 

CESTA

Do Muszyny sme sa dostali letným vlakom z obce Plaveč na východnom Slovensku neďaleko Starej Ľubovne. Jeden lístok stál 2 eurá pre dospelého a cesta trvala ani nie pätnásť minút. Lístky som kupovala asi týždeň dopredu a bolo fajn, že sme šli v nedeľu, pretože väčšina turistov (aspoň od nás z mesta) tam bola v sobotu a hovorili, že vlakom cestovalo veľa ľudí. 

Z vlakovej stanice v Muszyne sme šli po ulici Pilsudskiego okolo diskontného obchodu Netto rovno až k Delikateso centrum. Nabudúce si možno vyberieme cestu okolo rieky Poprad. Ďalej sme prešli po moste ponad rieku Poprad, okolo skateparku a kúpalisku, kam sa tiež oplatí zájsť. Dostali sme sa na ulicu menom Aleja Zdrojowa, ktorá nás priviedla k prvej časti parku. 

MAGICZNY OGRÓD - STAWY REKREACYJNE

Postupne sme prechádzali francúzskou časťou záhrady, antickou a skalnou záhradou. Za ním sa nachádzali výbehy pre daniele (druh jeleňa) a alpaky. Jednou z najzaujímavejších vecí na záhrade je rozhodne veľké jazero plné rýb a kačiek, ktoré čakajú, kým ich nakŕmite. Pri moste uprostred sme si kúpili jedlo  pre kačky v kačkomate za 2 zl., no viac ako kačky sme nakŕmili ryby, ktoré pre kus jedla doslova vyskakovali z vody jedna cez druhú. 

Všade okolo boli nainštalované záhony kvetov predstavujúce zvieratá, napr. žabu, rybu, bociany a labute. 

Ďalšou zaujímavou "stavbou" je "GRADOVNA" v poľskom jazyku "TEZNIA SOLANKOWA". Slúži na zahustenie "soľanky" (slanej vody) spracúvanej v solivaroch, ktorá sa v dnešnej dobe využíva k liečebným účelom. Zvyčajne to býva niekoľkoposchodová budova obložená slamou alebo trnkovými vetvičkami. Funguje to tak, že slaná voda pumpuje do vrchnej časti konštrukcie, ktorá následne steká dole a vyparuje sa. Škodlivé súčasti vody sa zachytávajú na vetvičkách a výsledkom je tak čistejší vzduch v okolí. 

Pri tejto gradovni sme presedeli veľmi dlhú dobu, pretože u nás na Slovensku ani v Česku sa nevyskytujú. Najčastejšie ich je možné vidieť práve v Poľsku, Nemecku, Francúzsku a Rakúsku. Keď som bola na krátkom Erazme v Poľsku, tieto gradovne mali v jednej zo škôlke, ktorú sme navštívili. Mali ju nainštalovanú ako "búdku" v rohu triedy a vetvičky trnky boli bezpečnostne oddelené od detí sklom. 

Ale späť k nášmu výletu. Posledná časť parku patrí klietkam pre rôzne druhy vtákov ako sú pávy a papagáje, no majú tam aj veveričky. 

Vrátili sme sa do stredu tohto parku, resp. na začiatok tohto parku, a cez ulicu sme videli veľký nápis: I love Muszyna. Do kopca okolo tohto nápisu sme prešli k sochám a chatkám, ktoré zobrazujú legendu o Jánošíkovi a k ďalšej západe. 

OGRODY SENSORYCZNE W MUSZYNIE (Záhrada pre zmysli s náradím na cvičenie)

Táto záhrada je postavená na kopci a je rozdelená do častí: zrak, čuch, sluch, hmat a dokonca aj chuť. 

• "Sluchová" časť je koncipovaná ako jazierko, potok a dlhé trávy, ktoré pri poryve vetra krásne šumia. 
• "Hmatová" časť je urobená prostredníctvom rastlín, ktoré sú rôzne na dotyk a takmer nezničiteľné, takže sa ich ľudia môžu dotýkať bez strachu zo zničenia. 
• "Chuť" záhradníci a architekti zrealizovali ako pergoly, okolo ktorých sa ovíja lesné ovocie a je v nej aj kaviareň. 

Dominantou tejto záhrady je "wieza widokowa". Je možné z nej vidieť celé záhrady a je pod ňou posadený obrovský záhon levandule, ktorá navodzovala krásnu letnú atmosféru. Chvíľu sme si posedeli na kamennej lavičke pod stromami a pokračovali ďalej.

Našou poslednou zastávkou v tejto senzorickej záhrade bol záhon v tvare motýľa, neďaleko ktorého sa nachádzal záhon plný búdok a kvetov priťahujúcich motýle. Potom sme kráčali smerom dole po ulici Doktora Seweryna Mściwujewskiego okolo hotela menom (paradoxne) Korona. Táto cesta nás doviedla späť k skejtparku a mostu ponad rieku Poprad. 

HRAD

Prešli sme cez most a šli po chodníku okolo rieky smerom k hradu a následne popod železničný most na hlavnú cestu. Odbočili sme na ulicu "Zazamcze" a uvideli  veveričku z kvetov a malú cestičku idúcu do lesa.  Cez les sme šli necelých desať minút a ocitli sa na nádvorí novo zrekonštruovaného hradu. To, že veža je nová nám potvrdila aj pohľadnica, ktorú som si kúpila a veža hradu na nej ani nebola. Vchod do veže bol zamknutý, no aspoň máme o dôvod viac vrátiť sa. 

Na hrade bola malá terasa s lavičkami, odkiaľ bol výhľad na celé mesto. Bolo vidieť rieku, kúpalisko, záhrady aj námestie, kam sme potom zamierili. 

NÁMESTIE

Na námestí toho veľa nie je, je to len klasické námestie malého mesta a zopár reštaurácii. Nemali sme na výber veľa miest, kde sme sa mohli najesť, dali sme si len rýchli kebab na lavičke a pokračovali ďalej. 

BIBLICKÉ ZÁHRADY 

Od námestia po hlavnej ulici sme kráčali stále rovno až k veľkému bielemu kostolu. Hneď po pravej ruky sú ďalšia záhrada, ktorá nie je taká obrovská, no architekti dokázali na malom kúsku pozemku vybudovať nádherný príbeh. Táto záhrada je venovaná Biblii a rozpráva celý jej obsah od začiatku až do konca. My sme sa riadili číslami na mramore a kráčali postupne, no niekedy sme boli zmätený, kde je aké číslo. V záhrade je veľa sôch a rastlín, ktoré symbolicky znázorňujú rôzne udalosti opisované v Biblii. Časti týchto príbehov je možné si prečítať v Poľštine a hoci hovorenej Poľštine dosť dobre rozumiem, písaná už mi robí väčší problém. 

Atmosféru histórie spríjemňovala aj nežná hudba plynúca z ampliónu. V záhrade sa nachádzal aj prameň železitej vody a asi je ešte dôležité dodať, že táto záhrada je prístupná každý deň od 10:00 do 18:00. 

Z tohto výletu som si odniesla veľmi veľa, hlavne tú skutočnosť, že je všetko zadarmo. Obyvatelia Poľska nemajú potrebu vykorisťovať svojich obyvateľov ani návštevníkov. Všetci k sebe boli navzájom milí a usporiadaní, nikto prehnane nekričal a nerozprával nahlas, takže to bol veľmi príjemný a pokojný deň. 

 

Ak budete niekedy v Malopolska (dolná časť Poľska až po Krakov) určite sa choďte pozrieť do Muszyny a navštívte aspoň jednu je záhradu, pretože si to zaslúži. Boli ste už v Muszyne alebo ju poznáte? 

Pokračovať v čítaní »

Bosna a Hercegovina - Mesto Mostar

 

V roku 2019 som so svojou dovolenkou bola na dovolenke na juhu Chorvátska a odskočili sme si do Bosny a Hercegoviny. Bola som iba v dvoch mestách: Medžugorie a Mostar. Na jednej strane kolíska katolíckej cirkvi, plačúce babky a modliace sa skupiny. To všetko je priam idylické a spolu s nádhernou hornatou krajinou (ktorá zahanbuje naše Tatry) ukazuje štát v najkrajšom zmysle slova. Zmes jazykov, kultúr a národov sa však nachádza aj niekoľko kilometrov ďalej, teda v Mostare a o tom by som dnes chcela písať. 

Mostar

K mestu vedie cesta nad priepasťou. Po pravej strane údolie s výhľadom na mesto až sa človeku tají dych z výšky, na ľavej strane zase vysoké hory a kamenná stena z červeno-bielej skaly. Z diaľky vidieť obrovský biely kríž na kopci a dve menšie. Bližšie k mestu nás čakali nenápadné nápovede, čo nás v celom meste čaká - boli to rozbité domy s rozstrieľanými stenami a nápisom: "Vzdajte sa!", starý vojenský bunker schovaný medzi kríčkami a stromami - stopy niekdajšej vojny o rozdelenie Juhoslávie a možno to bola vojna medzi obyčajnými ľuďmi a čiernymi jazdcami (moslimami), ktorí postupne, ale isto, získavajú v meste nadvládu. Na ceste a námestí medzi Bosnianskou a Chorvátskou časťou Mostaru sa totiž odohrávali všetky boje.

Môj ujo so starými rodičmi zaparkoval, v nejakej "súkromnej" garáži neďaleko od prvého, malého mostu a naše auto hneď za ním. Smiali sme sa, aby sme sa vrátili a naše autá mali ešte stále štyri kolesá a strechu. Ako hovorí môj ocko "Smiech alebo dva", ale bola to krutá realita. Chlap, ktorý nás navigoval na parkovisko, mal typickú dlhú bradu a tmavšiu pleť. Vyzeral síce "dôveryhodne", ale uvedomovali sme si, že ľudia sú tu chudobní a prahnú po každých dostupných peniazoch. No čo môže byť lepšie ako turisti vo veľkom svete?

Časopisy a články opisujú toto mesto ako epické historické mesto s čistou vodou, ponad ktorú vedú kamenné mosty ako z rozprávok. Rieka Neretva rozdeľuje mesto na dve polovice. Spája ho niekoľko mostov. Ešte aj dnes viac rozdeľujú ako spájajú. Mám na mysli blahobyt a chudobu. O tejto stránke Mostaru vám žiaden časopis nepovie. To musíte okúsiť na vlastnej koži. Na uliciach sedeli žobráci. Je naozaj smutné, že my si môžeme dovoliť luxus (obedy v reštauráciách, cestovanie zo Slovenska k moru, čistú vodu a neustále nové oblečenie) a oni majú nedostatok chleba. Ešte horšie je, že turisti nechcú dať peniaze žene ani na topánky alebo jedlo pre dieťa, ale sú ochotní zaplatiť za bláznov skakajúcich z mostu. Skok do rieky je hazard a vzrušenie pre davy turistov aj skokanov samých, pretože výška hladiny sa často mení. Redbull tu každoročne usporadúva Svetovú sériu cliff divingu. 

Od najväčšieho - Starého mosta, rovno po šmykľavej dlažbe sme šli po ulici s tureckým nádychom. Mohli sme si kúpiť burky, koberce, hodvábne šatky, magnetky alebo "Aladinove lampy". To všetko nám ponúkali obyčajní ľudia a s úsmevom nás lákali na svoj tovar.

Celkovo som mala strach prejsť po ulici, pretože oproti prechádzali moslimovia, ženy v burkách a obrovskí chlapi. Nemám nič proti ich náboženstvu, ale čoraz viac sa spája s teroristickými útokmi. Viete na prvý pohľad odhadnúť ľudský charakter? Ja nie. Niekedy poznám človeka celý život a neustále ma dokáže prekvapiť nejakou novou povahovou črtou.

Na poludnie sme boli na starom moste, keď sa z ampliónov na mešitách začali ozývať modlitby. Veže islamských chrámov je vidieť v meste hneď niekoľko párov.

Netvrdím, že Mostar je zlé alebo škaredé mesto, ale celkovo veľmi zvláštne. Som rada, že som ho navštívila, ale bolo to zrejme prvý a posledný raz. 

Pokračovať v čítaní »

Obhliadnutie sa za Portugalskom

 

V Portugalsku som bola na prelome apríla a mája v roku 2021. Postupne vám rozpoviem súhrny príbeh, ktorý si môžete prečítať v celej rubrike o Portugalsko, no ak nemáte čas, ani chuť, môžete si prečítať aj túto skrátenú verziu. 

Bola to jedna veľká oslava dňa Zeme, pretože som túto krajinu navštívila preto, aby som sa zúčastnila na campe o ekológii DO CORAÇÃO À TERRA, čo v preklade znamená Od srdca k zemi. 

A čo by to bola za cesta, keby sme nemali žiadne problémy? Práve tie sú znakom, že samotný výlet bude veľmi podarený. Problémy som mala s potrebnými dokumentmi a aktuálnymi opatreniami, ktoré vtedy platili. Ešte stále svetom otriasali pozostatky pandémie a nič nefungovalo tak, ako malo. Krátko pred odletom som sa bola očkovať, no neprišlo mi žiadne potvrdenie toho, že som to naozaj urobila. Takže sme museli volať z jedného oddelenia na ministerstve na druhé, posúvali si nás ako pingpongovú loptičku a nikto nedokázal nájsť jasný dôkaz o tom, že som tam bola. Potrebovala som aspoň papier, ktorý mi dali pri očkovaní, no ja som bola v Bratislave a papier doma. Nakoniec nám môj brat poslal sken papiera, no takisto zažíval svoje malé dobrodružstvo ako z akčného filmu a nebolo to také jednoduché ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Ale mne sa podarilo odletieť. Bol to môj prvý let lietadlom vôbec a nič úžasnejšie som nikdy nezažila. Najviac sa mi páčil ten pocit pri vzlietaní a pristávaní. Stále som sa usmievala a nadskakovala ako malé dieťa. 

Po prílete do Lisabonu nás na letisku čakali organizátori campu. Nastúpili sme do objednaného autobusu a spolu s ďalšími účastníkmi sa odviezli na miesto zvané Casa Velha. Je to farma blízko dedinky Vale Travesso nachádzajúca sa as pol hodiny od významného pútnického miesta Fatima. Casa Velha nie je len obyčajná farma, ale je to centrum ekológii podľa encykliky Laudato Si od pápeža Františka. Ľudia sem prichádzajú z celého sveta, aby tu načerpali a zažili súznenie s prírodou. Väčšinu času sme tam trávili prednáškami, aktivitami, prácou v lese, na poly alebo s kvetmi. Je príliš mnoho vecí, ktoré sa v Casa Velha stali, takže aj keď máte menej času, zo všetkých článkov by som vám odporúčala si prečítať práve tento o programe. 

Približne v strede campu sme putovali do Fatimy. Znamenalo to pre mňa veľmi veľa. 

Na záver všetkého sme si ešte deň zaplatili izbu v Lisabone a strávili tak veľmi dlhý, ale prenádherný deň. Za jeden deň v Lisabone sme videli hádam všetko, čo hlavné mesto Portugalska ponúka. 

 

V každom smere, Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou. 

Pokračovať v čítaní »

Návrhy na nezabudnuteľné výlety na Slovensku

 

Rada utekám na dovolenky a výlety do zahraničia, ale človek by mal spoznávať aj svoju krajinu a v tom je naša rodina priekupníkom. Od malička cestujeme a

• Ak máte radi kávu alebo horúcu čokoládu určite nemiňte Saint Café a Čukoládu v Prešove.

• Ak máte radi púte alebo túry, nemusíte chodiť do Mekky ani do portugalského Santiaga de Compostela, môžete sa tak ako ja vypraviť z Prešova na pútnicke miesto do Levoče.

• Pre milovníkov záhrad odporúčam Rozárium u Bohušov.

• Sledujúcim seriálu Horná Dolná určite ulahodí výlet do Novej Lehoty a Eko parku pri Piešťanoch.

• Alebo si pozrite články Cesty po Slovensku 1, v ktorých opisujem ako som zjazdila Besný flow, kúpala sa vo Veľkom Mederi, obdivovala kvety v botanickej záhrade v Bratislave a stretla paralimpionikov na Olympíjskom festivale.

• Ak vám ani to nestačí, mám aj Cesty po Slovensku 2 - Oslík na Devínskom hrade, výhľad z Butkova, Slovenskú sochu Ježica Rio de Klin a metropola východu Košice. 

 

Máte radi cestovanie po Slovensku?

Pokračovať v čítaní »

Päť dní v Nowym Saczu

Necelý týždeň po EuroCourse v Dánsku som absolvovala päťdňový BIP Erazmus+ program v Poľsku na tému: „Praktické pedagogické aktivity v edukácii“. Z celého kurzu som sa snažila vybrať to, čo by vás mohlo zaujímať najviac. 

Čo je BIP Erazmus+ program?

BIP je krátky istá forma klasického Erazmus+. Každá univerzita, na ktorej prebieha Eramus+ sa musí spojiť s minimálne dvoma ďalšími univerzitami a vytvoriť kurz na nejakú tému. Účastníkov programu by malo byť 5 – 30. Tento kurz sa skladá z online stretnutí a prezenčnej formy „výučby“. Na online stretnutiach sa môžu účastníci zoznámiť, informovať sa o danej problematike alebo si vypočuť prednášku a o nejaký čas sa musia zúčastniť na prezenčnej forme, ktorá je zameraná predovšetkým na praktické aktivity.

NOVO SADECKA (Novo) Resto a Business Club

Naša prvá večera bola v tejto reštaurácii formou švédskych stolov. Po večeri sme si zahrali bowling. Neskôr večer sme si objednali aj luxusne vyzerajúce drinky alebo typické poľské pivo. 

SADECKI PARK ETNOGRAFICZNY

Tento deň sme strávili veľmi aktívne. Hneď ráno sme sa všetci stretli v Sadecki Park Etnograficzny na ulici Dlugoszowskiego 83. 

Regionálny skanzen prezentuje drevenú architektúru a tradičnú ľudovú kultúru historického regiónu Nový Sonč. Do tohto regiónu patria štyri (skupinky) sektory. Na približne 20-hektárovej ploche parku sa nachádza 68 objektov zoskupených v niekoľkých komplexoch. Nachádza sa tu 9 viacpodlažných sedliackych usadlostí, 4 jednostavové usadlosti, šľachtické domy zo 17. storočia, kaštieľ, lemkovský kostol, fragment cigánskej osady, voľne stojace vidiecke priemyselné budovy a drobná architektúra ako sú kaplnky, kríže, studne, včelie úle, sušiarne ovocia a podobne. Sektor Josephine Colonists, teda nemeckých osadníkov, bola posledná položka našej rozsiahlej prehliadky. 

Halíčske mestečko 

Na konci promenády v Sadeckom parku sme cez most prešli do Miasteczka Galicyjskieho (Haličské mestečko), ktoré predstavuje ďalšie „open air“ múzeum. Je to malé námestie z bieleho stavebného materiálu s altánkom uprostred. Dominantnou je aj budova s hodinovou vežou a dookola sú „obchody“ s dobovými predmetmi, napríklad: lekáreň, kabinet doktora, ateliér fotografa, hodinárstvo, židovské krajčírstvo a príklad ich domu, hasičská garáž so starými strojmi.

JUMP MANIA

Vrámci voľného času nás poľskí študenti vzali aj do Jump Manie (Park Trampolin). 

Povinne musíte mať protišmykové ponožky, ale ak ich nemáte, môžete si ich kúpiť priamo u nich. Negatívny je spôsob uzatvárania skriniek, je pomerne zložitý a dlho trvá. Pred samotným skákaním nám tréner urobil rozcvičku celého tela a upozornil nás na pravidlá, ktoré v hale majú. Skákanie sme mali zaplatené na hodinu a pre mňa to bol ideálny čas. Vyskákala som sa do sýtosti, ale ku koncu už ma boleli nohy. No dalo mi to veľa energie a splnil sa mi sen, ktorý si môžem odškrtnúť z wishlistu.

Montessori materská škola a základná škola 

Tento deň by sa dal nazvať aj Montessori štvrtok, pretože doobeda sme boli v Montessori materskej škole a poobede v Montessori základnej škole, ktorá je dokonca aj čiastočne bilingválna. Majú osem ročníkov, pričom 1 – 6 je Montessori a 7 a 8 je na prechod z Montessori do typického vzdelávania, aby po prechode na strednú školu nemali problém s adaptáciou. Bolo to veľmi zaujímavé a hlavne možnosť vidieť základnú školu, pretože takú na Slovensku ani nemáme. Pri tejto jedinečnej príležitosti nám deti samé ukazovali ako sa s „materiálmi“ pracuje. Dvojica detí si zobrala jedného z nás a učili nás pracovať. Mali veľkú trpezlivosť, hovorili pomaly a pýtali sa, či majú hovoriť po Anglicky alebo po Poľsky, ak medzi nami bola jazyková bariéra, snažili sa mi to vysvetliť rukami nohami. Na tých deťoch bolo veľmi vidieť aké sú múdre a šikovné a všetko sa učia sami. Nepotrebujú k tomu ani učiteľa, pretože Montessori ma zásadu: 1. Snaž sa to zistiť sám, 2. ak nevieš, popros o pomoc spolužiaka, 3. opýtaj sa učiteľa. No ani učiteľ im nedá priamu, rýchlu, odpoveď, ale skôr ich nabáda k tomu, kde ju môžu sami vyhľadať.

Už predtým som mala čo dočinenia s Montessori pedagogikou, mala som vytvorený nejaký názor a ten sa mi len potvrdil. V Montessori sú veci, ktoré sme prebrali aj do tradičného školstva, no Montessori pedagogika nedokáže nahradiť všetko, pretože v konečnom dôsledku vytvára z detí dobrých zamestnancov.

Tento "mini Erazmus+" ma veľa naučil. Cením si prístup poľských učiteľov a študentov, ktorí sa o nás s láskou starali a nedali nám pocítiť, že sme nevítaní. Rovnako prívetivo nás prijali aj vo všetkých materských školách, ktoré sme navštívili. Na tento výlet budem mať pekné spomienky. 

Pokračovať v čítaní »

Čo som sa naučila v Dánsku

Fotka z ostrova Langeland

Každá cesta so sebou prináša iné potešenia a strasti. Každý človek, ktorý vám robí na ceste spoločnosť a "parťáka", vytvára inú skupinovú dynamiku. Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou, ale Dánsko ho predbehlo.

Byť tolerantná. Tolerancia je často zabudnutá téma. Veľa ľudí povie, že sú tolerantní, no aj tolerancia má svoje hranice. 

Mať odvahu otužovať sa. Nuž áno. Mne studená voda nikdy nevadila, pretože doma máme problémy s topením a často sa sprchuje v studenej vode. Zároveň som si vždy chcela vyskúšať otužovanie a hoci som v studenom mori neplávala, vidieť ostatných ako sa pritom bavia a chodia v plavkách po pláži, akoby bolo 38°C bolo úžasné. 

Že niekedy je lepšie mať menej teórie a viac aktivít. Bola som už na kurze v Portugalsku, Dánsku, Poľsku a na mnohých kurzoch u nás na Slovensku a všimla som si jeden veľký rozdiel. My Slováci máme tendenciu mať veľa teórie, zatiaľ čo v iných krajinách si zakladajú najmä na praktických aktivitách alebo na učení sa skúsenosťou. 

Tvoriť hry. Kurz, ktorý som v Dánsku absolvovala bol predovšetkým o tvorbe hier. Popravde som nečakala, že si naozaj osvojim spôsoby ako sa tvoria hry, no naozaj to tak je. A veľmi sa z toho teším. 

Prežívať hru naplno. V hrách už dávno nie som súťaživá. Som súťaživá v iných veciach, ale v hre nie. No pri dvoch hrách som sa do toho položila a pri prvej z nich vyhrala, zatiaľ čo pri druhej som hrala doslova až do krvi (síce som prehrala), pretože som sa šmykla na kameňoch a rozbila si koleno ako malé dieťa. 

Že hygge nie je výmysel. Pre mňa samotnú hygge dostalo väčší zmysel, keď som navštívila Dánsko (rubrika) a na vlastnej koži sa presvedčila, či sa Dáni preceňujú alebo sú naozaj takí úžasní ako ich všetci popisujú. Nuž, moja zanietenosť pre hygge a Dánsko sú následky tohto pobytu.

 

Kiežby sme všetci boli takí šťastní ako Dáni.

Pokračovať v čítaní »

Moje tri dni v Kodani

farebné domy pri kanále Frederiskholm, palác Christiansborg, výhľad od sochy Frederika VII.

Vitajte pri mojom ďalšom článku. Po predstavení programu na kurze vám prinášam ďalší článok z Dánska, ktorí je zameraný na miesta, ktoré sme navštívili. 1. apríla 2023 (sobota) sme strávili v Kodani a hneď 2. apríla v nedeľu sa presunuli na ostrov Langeland (článok), kde prebiehal zvyšok kurzu. Na ďalšiu sobotu 8. apríla sme sa vrátili do Kodane a mohli v Kodani stráviť celé poobedie a celú nedeľu. 

Čas v Kodani sa mi veľmi páčil, pretože keď som sledovala obrázky cestovných denníkov na pintereste, stále som narážala na tie, kde boli vyfotené s farebnými domčekmi v Kodani. Keď som sa dozvedela, že pôjdem do Dánska mojim veľkým snom bolo vidieť ich a tento sen sa mi splnil hneď dvakrát pri kanáli Frederiskholm a pri Nyhavn. 

Hneď v úvode by som vám rada predstavila jeho "nebezpečnejšiu" stránku, ktorú som síce nenavštívila, ale rozhodne je dobré o nej vedieť a počuť. 

Ak raz pôjdete do Dánska musíte si pripraviť tučný balík peňazí, pretože už len za obyčajné pohľadnice alebo pol litra kofoly zaplatíte 7 eur. 

Ubytovanie + cestovanie po Kodani

Keď sme boli v Kodani (1. apríla a 8. apríla) bývali sme v centre organizácie FDF na Frivilligt Drenge- og Pige-Forbund, FDF, odkiaľ sme mali všade veľmi blízko a väčšinou sme chodili pešo až na pár výnimiek. Nie všetci sme sa však do ich strediska vošli, preto niektorí spali v hostely Danhostel Copenhagen city, ktorí tiež nebol ďaleko. Keď som tam raz prišla za svojimi kamarátmi, recepcia bola plná mladých ľudí a prostredie vyzeralo veľmi pekne a moderne. 

Ak sa chcete prepravovať po Kodani autobusom, určite si do mobilu stiahnite aplikáciu DOT Billetter, cez ktorú si kúpite lístky na autobus, metro, vlak, loď... skrátka na všetko, čo potrebujete. 

31. marca 2023 (piatok)

Christianshavn a Christiania (Freetown)

Keď sme 1. apríla prišli do Kodane, z letiska sme sa metrom odviezli na zastávku Christianahavn. Štvrť Christianshavn, ktorú tvorí niekoľko malých ostrovov, je známa svojou štýlovou kaviarenskou kultúrou a kanálmi lemovanými farebnými hausbótmi. Medzi populárne miesta patrí tržnica Copenhagen Street Food s medzinárodnými jedlami a slobodné mesto Christiania – alternatívna komunita so schátranými domami, galériami a hudobnými klubmi. Tam sme neboli, ale ak navštívite Kodaň a máte radi bizarnosť, určite sa tam zastavte. No ak sa radšej cítite v bezpečí, tomuto miestu sa rozhodne vyhnite a najmä v noci, pretože ľudia tam fajčia marihuanu na ulici a každému ju ponúkajú. Čo vám oficiálne stránky a Wikipédia nepovedia, iba ľudia, ktorí tam boli, Freetown je free naozaj pre všetko. Býva tu asi 900 hippies ľudí, ktorí si vytvorili vlastné pravidlá mimo štátu Dánsko. Mnohí ďalší "piráti" čakajú na prijatie do komunity. Nedá sa tam fotografovať a aj na internete nájdete obmedzený počet fotografii, pretože celý Freetown je prísne monitorovaný od uší po päty ozbrojenými policajtmi. 

1. apríla 2023 (sobota)

Kanál Frederiksholm 

Len čo sme mali počas kurzu pauzu, vyšla som si do mesta a najprv kráčala za ostatnými, ale oni mi zmizli z dohľadu, tak som skúmala časť mesta sama. Moje kroky ma zaviedli ku kanálu Frederiksholm, kde sú farebné domy veľmi podobné tým v Nyhavn, ale je tam oveľa menej turistov a aut, čo vám zaručí krásne "dobové" fotky. Stačí sa postaviť na most cesty Stormbreen a kochať sa výhľadom alebo prejsť na druhú stranu kanálu, priamo pod farebné domčeky a prejsť sa po ulici Nybrogade. (obrázok hore). Na druhej strane kanála na poloostrove Slotsholmen uvidíte Thorvaldsens Museum, ktoré je venované neoklasicistickému sochárovi Bertel Thorvaldsena, ktorý väčšinu svojho života žil a tvoril v Ríme. Cesta Nybrograde vás zavedie až na kruhový objazd a po moste späť na hlavnú cestu Christiansborg Slotspads priamo pred sochu Frederika VII., ktorý bol dánskym kráľom v rokoch 1848 až 1863. Bol posledným dánskym panovníkom staršej kráľovskej vetvy rodu Oldenburgov a posledným dánskym kráľom, ktorý vládol ako absolútny panovník. Počas svojej vlády podpísal ústavu, ktorá zriadila dánsky parlament a urobila z krajiny konštitučnú monarchiu.

Pri tejto soche sa otočte späť na kanál, pretože je odtiaľ vidieť nádherný výhľad. Od sochy Frederika VII. som bránou prešla na nádvorie Christiansborg Palace s obrovskou hodinovou vežou. Je to bývala kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti je to sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzeum. Cez nádvorie sa ocitnete pri soche Christiana IX. a cez záhradu na malý most Marmobroen, odkiaľ je opäť výhľad na farebné domčeky a kanál. 

Vľavo hore: Det Kongelige Bibliotek, vľavo dole: most Inderhavnsbroen

8. apríla 2023 (sobota)

Nyhavn a iné pamiatky

Hádam najznámejšia turistická pamiatka v Kodani je Nyhavn, ktorá je slávna vďaka pestrofarebným mestským domov z konca 17. a začiatku 18. storočia, v ktorých sú reštaurácie, bary a kaviarne. Tiahne sa od Konges Nytorv až po prístav južne od Royal Playhouse. Túto kanálovú a pobrežnú zábavnú štvrť nájdete na každej pohľadnici a magnetke, no aj po ceste k nej uvidíte veľa iných pamiatok. 

Od nášho ubytovania sme šli okolo Frederiksholms Kanal k veľkému kanálu Kobenhavns Havn okolo knižnice Det Kongelige Bibliotek. (Po pravej strane prejdete po ulici Proviantpassagent a budete pri nádhernej záhrade Det Kongelige Biblioteks Have) Ďalej sme prešli popod Knippels Bridge (z tohto miesta neďaleko ďalšej pamiatky Børsen) až k mostu Inderhavnsbroen, odkiaľ už je nádherný výhľad na Nyhavn plný lodí a kaviarní a samozrejme aj plný ľudí. 

Nyhavn

Tivoli Gardens (Tivoli park)

Je druhý najstarší zábavný park na svete a v dobe založenia stál park na okraji Kodane, no postupne sa okolo neho postavili ďalšie a ďalšie budovy a dnes stojí v centre mesta. 

My sme tento park navštívili až po zotmení (okolo 21.00) a park pôsobil oveľa krajšie ako počas dňa, pretože je plný svetiel a o 22:00 sme sledovali aj laser show nad jazerom pri Čínskej časti. Nie všetky atrakcie však boli spustené, hlavne tie pre najmenších už boli vypnuté, no ak milujete rýchle jazdy a adrenalín dole hlavou, návštevu v tento čas neoľutujete, pretože rady nie sú dlhé. Za 34 eur si môžete zakúpiť permanentku z automatu alebo si stiahnuť aplikáciu Tivoli, v ktorej si kúpite jednorazový lístok na atrakciu, ktorú chcete. Jeden lístok stojí približne 12 eur. 

Georg Carstensen v roku 1844 povedal: „Tivoli takpovediac nikdy nebude dokončené“, sentiment zaznel o niečo viac ako storočie neskôr, keď Walt Disney povedal o svojom vlastnom zábavnom parku inšpirovanom Tivoli: „Disneyland nebude nikdy dokončený. Bude pokračovať rásť, kým na svete zostane fantázia“.

Zábavný park Tivoli gardens

9. apríla 2023 (nedeľa)

Od nášho ubytovania sme sa autobusom zviezli na zastávku Nørreport, kde sme si dali rýchli obed a niektorí z nás aj kávu a vyrazili sme ďalej. Tento deň bol pre všetkých náročný, pretože sme okrem kráčania za sebou ťahali aj ťažké kufre. 

Rosenborg Slot (hrad)

Rosenberg je renesančný zámok pôvodne postavený ako vidiecky letný dom v roku 1606 a je príkladom mnohých architektonických projektov Christiana IV. Bol postavený v štýle holandskej renesancie, typickom pre dánske stavby v tomto období. Zámok je otvorený pre verejnosť na prehliadky a nachádza sa v ňom múzeum vystavujúce kráľovské zbierky, artefakty zahŕňajúce celú kráľovskú dánsku kultúru od konca 16. storočia Christiana IV do 19. storočia.

Až tu som mala po prvý raz pocit, že Kodaň je plná turistov, pretože na rozdiel od iných miest, ktoré sme v Kodani navštívili (s výnimkou Nyhavn). V radoch na prehliadku čakali ľudia a okolo nás sa striedalo množstvo ľudí s fotoaparátmi. 

Keď sme vyšli z hradu späť k hlavnej ulici, odrazu sme zbadali pochodovú kapelu dánskej čestnej stráže, ktorá šla krížom po hlavnej ceste. Auta zastavovali alebo pomaly prechádzali popri hudobníkoch a vojakoch. Na začiatku sprievodu stál jeden klasický policajt, ktorý ľudí upozorňoval, aby si dávali pozor. 

Historická štvrť Nyboder

Nyboder je historická radová obytná štvrť bývalých námorných kasární a nachádza sa neďaleko od hradu Rosenborg a parku Kastellet. Určite si o tejto štvrti prečítajte viac na internete, pretože jej história je famózna!

Park Kastellet

Cez park Kastellet sme prechádzali, pretože sme sa chceli dostať k soche Malej morskej víly. Prekvapilo nás, aký čistý tento park je. Na vode pokojne plávali kačky a volavky (uprostred hlavného mesta!) a vďaka stromom bol vzduch veľmi čistý a svieži. 

Je to jedna z najlepšie zachovaných pevností v severnej Európe. Je postavený v tvare päťuholníka s baštami na jeho rohoch. Kastellet bol súvislý s prstencom baštových hradieb, ktoré kedysi obopínali Kodaň, ale z ktorých dnes zostali len hradby Christianshavn. 

V areáli Kastelletu sa nachádza niekoľko budov, vrátane kostola Citadel a veterného mlyna. V oblasti sa nachádzajú rôzne vojenské aktivity, ale slúži hlavne ako verejný park a historické miesto.

Socha malej morskej víly

Pri vode na promenáde Langelinie, prakticky na jednom z cípov parku Kastellet sa nachádza aj socha Malej morskej víly od Edwarda Eriksena, ktorá je inšpirovaná rozprávkou Hansa Christiana Andersena. 

My sme sa tam už bohužiaľ nedostali. Na moste do pevnosti smerom k ulici Langelinie sme sa zastavili a uvedomili si, že k morskej panne ísť nestihneme, pretože zastávka metra je rovnako ďaleko ako malá morská víla a keby sme pokračovali ďalej, nestihli by sme prísť na letisko včas. Len tak tak sme stihli nájsť metro, no mám o dôvod viac vrátiť sa navštíviť Dánsko. 

Vľavo hore: štvrť Nyboder, hrad Rosenborg

 

Kodani sa nič na svete nevyrovná.

Pokračovať v čítaní »

Program na EuroCourse v Dánsku

Tak a je koniec. Som späť na Slovensku a tak ako minulý rok, tak aj tento rok som plná emócii a zážitkov, ktoré sa do jedného článku nevojdú, tak som ich pekne rozdelila na viaceré. Všetky nájdete v rubrike Dánsko. Tento článok sa týka viac-menej detailného programu na Eurocourse, ktorý bol hlavným dôvodom, prečo som do Dánska cestovala. 

Na kurz sme cestovali 1. apríla (sobota) večer. (článok) Nedeľu doobeda a krátko poobede sme strávili čas v Kodani a potom cestovali na ostrov Langeland, kde sme strávili najdôležitejších päť dní kurzu a intenzívne sa učili tvoriť hry pre deti a mládež. 

Langeland

• Cesta na ostrov - Z Kodane sme na ostrov Langeland (v preklade Dlhý ostrov) prechádzali cez Great Belt Bridge, čo je 19 kilometrov dlhý most pozostávajúci z visutého mostu nad hladinou zálivu a železničného tunela medzi ostrovmi Sprogø a Funenom. 
• Langeland je dánsky ostrov nachádzajúci sa medzi Veľkým Beltom a Kielským zálivom. Ostrov meria 285 kilometrov štvorcových, produkuje obilie a je známy ako rekreačná a wellness turistická oblasť. Most ho spája s Tasinge cez malý ostrov s približne 20 obyvateľmi Tåsinge cez Siø a hlavným ostrovom Funen (na severozápad). Existuje spojenie trajektom na ostrovy Lolland, Ærø a Strynø. 
• Ubytovanie v Hov - Bývali sme na ulici Gustav Petersvensvej v školiacom stredisku organizácie FDF, ktoré sa volá Hovborglejren. 

Tento ostrov má veľa čo ponúknuť. Vždy, keď som mala voľný čas, využila som ho na prechádzky a objavovanie okolia, ale o tom vám postupne rozpoviem nižšie. 

Hpre: Dom susedov, Hou Fyr (maják), Dole: výhľad z "dvora"

Program kurzu

Štruktúrou si jednotlivé dni boli veľmi podobné, no každý deň bol výnimočný niečím iným: 

• Morning fellowship - bolo niečo medui modlitbou a zábavnými hrami. Záviselo to od toho, ktorá organizácia alebo človek si tento pol hodinový čas pripravil. 
• Morning session - Dopoludňajšia lekcia
• Poobedné voľno - Od 12:30 - 14:00 - ľudia tieto prestávky využívali na prechádzky, hranie futbalu, prechádzanie sa po pláži alebo otužovanie v mori.
• Afternoon session - Poobedňajšia lekcia
• Evening session - Každý večer si jedna krajina/organizácia pripravila zábavný večer, pripravili si hry a predstavili svoju krajinu a organizáciu na videu, dali nám ochutnať svoje typické jedlá atď. 

Nedeľa - 2. apríla

Prvý deň kurzu sme mali Morning Fellowship na spôsob modlitby aj zoznamovačky. Vyberali sme si z obrázkov, ktorý sa nám najviac páči a potom sme o nich vzájomne diskutovali v trojiciach. Bolo to veľmi dobré, pretože to bol prvý kontakt s ostatnými účastníkmi. Ďalej sme pokračovali kolom krátkych zoznamovacích aktivít. Pri každom človeku sme hrali inú hru alebo robili inú aktivitu. Písali sme na papier naše skúsenosti v istých oblastiach, vyfotili nás polaroidom, dostali sme fľašu s logom organizácie FDF a iné. 

V nedeľnej lekcii sme si rozobrali, čo je organizácia FDF a aké sú jej zámery. Počas lekcie sme prevažne diskutovali s ostatnými a hrali hry. 

Poobedné voľno som využila na krátku prechádzku po Kodani, ale o tom si viac môžete prečítať v článku Moje tri dni v Kodani. Po poobedňajšom voľne sme cestovali na ostrov Langeland.

Pondelok - 3. apríla

EuroCourse sa oficiálne začal. V Morning Session sme sa dozvedeli o vysvetľovaní hier, no najzábavnejšia bola krátka scénka, ktorá nám ukázala, prečo je dôležité vedieť vysvetliť pravidlá hry. Chlapec Caspar  si šiel hádzať vajíčka s ďalším divčaťom. Na začiatku jej dal do rúk vajce a povedal jej, že mu ho hodí. Kým kráčal ďalej od nej, Anna po ňom hodila vajce, ktoré sa rozbilo o dvere. Caspar sa s pokojom otočil a snažil sa Anne vysvetliť, že má počkať na pokyn. Ona po ňom znova hodila vajce, ktoré sa tentokrát rozbilo na zemi pred ním. Po ďalšom vysvetľovaní mu rozliala rozbité vajce do rúk... Takto to pokračovalo ďalej až kým jej Caspar nezačal vysvetľovať, čo má robiť krok za krokom. Bola to veľmi prekvapivá lekcia, pretože v našej organizácii dbáme na neplytvanie jedlom a na bezpečnom. Rozbíjanie vajec o dvere bol len zlomok toho, ako Dáni prežívajú hru. 

V Afternoon Session sme si mali sadnúť k stolom so štyrmi - piatimi stoličkami a číslom uprostred stola. Na minútu sme dostali pravidlá kartovej hry, mali si ich prečítať a pochopiť. V prvom kole hry sme sa mohli rozprávať, ale v ďalších kolách sme museli byť ticho a dohadovať sa iba posunkami alebo naznačovaním. Hrali sme karty a darilo sa mi, ale nevedela som, čo vlastne robím. Ak niekto vyhral, posunul sa o stôl vyššie, kto prehral, posunul sa o stôl nižšie. Celý čas som rozmýšľala, čo nám táto lekcia prinesie a pôvodne som si myslela, že ticho je pri hre dôležité, ale pravda bola celkom iná. Po hodine alebo dvoch hodinách tichého hrania, organizátori hru ukončili a povedali nám význam lekcie: Ak sme v cudzej krajine, nepoznáme ani jazyk, ani ich zvyky, no je to ich krajina a mali by sme hrať podľa ich pravidiel. 

Utorok - 4. apríla

V Morning Fellowship nám Škóti pripravili hľadanie veľkonočných čokoladových vajec. Mne sa podarilo nájsť dve, ale jedno som dala kamarátke. V Morning Session sme pracovali v skupinách. Každej organizácii bola pridelené ešte druhá a našou úlohou bolo napísať si jednotlivo ciele alebo princípy organizácie a následne nájsť to, v čom sa zhodujú. V Afternoon Session sme sa učili o rôznych metódach Brainstormingu a vyskúšali si jednu z nich a to Disney metódu, ktorá spočíva v troch krokoch: Nereálnom snívaní, vyberaním reálneho a následne vyhodnotení ako tento cieľ dosiahnuť. Táto lekcia nás pripravovala na vymýšľanie hry. Každá organizácia dostala čas na brainsorming novej hry, ktorá bola výstupom kurzu. 

Streda - 5. apríla

Celý deň sme pracovali na vymýšľaní a vylepšovaní hry. Keď bolo po obede voľno šli sme sa prejsť k majáku Hou Fyr, ktorý je jeden z mnohých majákov na ostrove Langeland. Od nášho ubytovania je podľa internetu vzdialený 20 minút pešej chôdze, no reálne nám to trvalo 30 minút. Maják Hou je v súkromnom vlastníctve a na bráne píše, že im môžete prejsť okolo dvora a fotiť si ho, ale nemôžete ísť dovnútra.

Štvrtok - 6. apríla

Počas tohto dňa sme si vzájomne zdieľali hry, čo znamená, že sme ich hrali, prípadne dávali spätnú väzbu na vylepšenie. 

Piatok - 7. apríla

V piatok sme Morning Fellowship mali na starosti my (naša organizácia a krajina). Po našej typickej modlitbe sme im ukázali náš zvyk oblievanie dievčat a veľmi sa im to páčilo. Počas Morning Session sme natáčali videa, aké pravidlá majú naše hry a počas Afternoon Session sme dávali kurzu spätnú väzbu prostredníctvom rôznych metód. Evening Session patrila nám, organizácii z Islandu a Lotyšska. Pred začiatkom sme našim kamarátom z Katalánie dali veľkú slovenskú vlajku a malé Slovenské vlajky na paličkách a pripravili si samolepky s logom organizácie, naše časopisy a letáčiky, taniere s našimi typickými sladkosťami a slanosťami. Z domu sme si doniesli Milu, Mätu, Miňomky, Fidorky, Margotky, Bebe keksy,  tyčinky, arašidové chrumky a samozrejme sme nezabudli ani na náš skvost Horalky. Na začiatok programu Pustili sme 30 sekundové video (trailer) o Slovensku, ktoré robil jeden náš známi a ktoré na nich veľmi zapôsobilo. V krátkosti sme povedali niečo o našich tradičných krojoch a pustili im dlhšie video, kde sa tancovalo v rôznych kútoch našej krajiny, jedli bryndzové halušky a podobne. 

Hneď by som tam šla znova. 

Pokračovať v čítaní »

Pristáli sme v Kodani

Aká bola moja cesta do Dánska a prvé dojmy? V dnešnom článku vám o tom v krátkosti porozprávam. Píšem to z mobilu, takže sa ospravedlňujem za preklepy alebo nezmyselné slová uprostred viet, nie je to moja chyba, ale chýba automatických "opráv". Text som si znova prečítala a snazila sa opraviť, čo sa dá, ale vzdy sa nejaká chyba nájde. Keď budem doma, prepíšem to. 

Bratislava - Viedeň 

Krátko pred odchodom sme sa s rodičmi boli najesť a s ostatnými sme sa stretli na stanici Nivy v Bratislave. O 14:00 sme odchádzali autobusom Slovakia Lines na letisko. Lístky si môžete kúpiť pohodlne cez internet a buď nastúpite na hlavnej autobusovej stanici Mlynské Nivy alebo pod mostom SNP. 

Pred vstupom nám uložili batožinu do úložného priestoru a ukázali sme občianske preukazy (alebo iné cestovné doklady). Pod hradom na stanici mal autobus druhú zastávku, kde nastúpili ďalší ľudia, ale nebolo ich veľa. Cesta bola celkovo veľmi príjemná. Trvala asi hodinu. Pri prechode cez hranice sme prechádzali cez priechod pre autobusy a mali krátku zastávku, ktorú nikto nevyužil na prechádzku. Do Viedne sme prišli rovno na letisko pred odletovú halu, takže sme sa iba presunuli do časti leteckej spoločnosti Austrian. 

NA LETISKU 

Dievčatá si svoju veľkú batožinu odbavili hneď na začiatku a my sme postupne postupovali ďalej. Pred terminálom sme si dali zmerať príručná batožinu a môj kufor bol trochu nad povolené rozmery, ale pracovníčka mi ho označila štítkom, že je v poriadku. 

Problém prišiel, keď som si pri kontrole batožiny nedala dole topánky, musela som kontrolou prejsť ešte raz, ale horšie bolo, že niečo v mojich veciach nebolo v poriadku, vzali ma na väčšiu kontrolu. Musela som otvoriť kufor, ruksak a robili mi "výtery." To znamená, že špeciálnym prúžkom papiera pošúchali moje oblečenie, kufor aj ruksak a dali ho do stroja na kontrolu. Bola som z toho dosť nervózna, padali mi veci, ale pracovník to špeciálne neriešil, takéto kontroly asi robí na dennom poriadku. 

Pri nástupe do lietadla sme išli autobusom, ktorý nás odviezol priamo k lietadlu. 

V LIETADLE

 V lietadle bolo veľmi príjemné, málo ľudí, takže som si po vzlietnutí mohla presadnúť na miesto pri okne. Bolo krásne počasie a Dánsko sa nám tak ukázalo v najkratšom svetle. V mori/oceáne (neviem, čo to bolo) sa objavovali malé alebo väčsie ostrovčeky s veľkými farmami. Krajina je pomerne plochá, aspoň tá časť, ktorú sme videli pri prílete. Pristavili sme prakticky nad morom a potom krátko leteli nad hustým lesom a boli sme na zemi. 

ZOZNAMENIE SA S KODAŇOU

Na letisku nás čakali dve slečny z cross culture, ktoré nám povedali, že si máme kúpiť lístky na metro a vystúpiť na zastávke Christianshavn a tam nás budú čakať niekto ďalší. 1,5 hodinový lístok vyjde na 4,50 a za 24 hodinový lístok zaplatíte v prepočte 20 eur. 

Cesta v metre bola tichá. My sme sa medzi sebou hlučné rozprávali, ale len čo sme si všimli, že sme jediní, stíšili sme sa, pretože metro nebolo hlučné ako u nás vlaky. Ak sa aj niekto rozprával, bolo to veľmi v tichosti. Miestami som sa cítila ako bujarí Španieli. No očividne ten temperament máme aj my, ale stále nie na takej úrovni ako iní. 

Po vystúpení na zastávke sme konečne videli Kodaň v jej kráse, akú u Škandinávskych krajín poznáme. Tehlové domy, veľa nezamknutých bicyklov, kanál a lode uprostred ulice. Presne takto som si Kodaň predstavovala. 

Mali sme ísť ďalej podľa vlajok ich organizácie, ale hneď pri prvej zastávke na fotenie nás domáce dievčatá dohnali a šli s nami. Ak sme sa ich niečo opýtali, slušne odpovedali, ale inak s nami nekomunikovali. Skôr boli prekvapení, keď sme si chceli robiť spoločné fotky pri pre nich "bezvýznamných" budovách. (UPDATE PO KURZE: Tie naše "sprievodkyne" tiež neboli z Dánska)

Keď sme prišli na miesto, kde prespíme v Kodani, dievčatá nám vysvetlili pravidlá správania sa v budove, odložili sme si veci do izieb a zišli dole na večeru. Večerali sme iba my piati, inak tam nikto ďalší nebol. Mali sme klasické cestoviny so špenátom, paradajkami, syrovou omáčkou a parmezánom. Veľmi som si cenila veľkú dávku. 

Po večeri sme vyrazili na 30 minútové objavovanie mesta, pretože sme sa museli do 10:00 vrátiť.

15 minút od ubytovania sa nachádza múzeum Ny Carlsberg Glyptotek a zábavný park Tivoli Garden, kam pôjdeme budúci týždeň. Videli sme tiež hodinovú vežu, ktorých je tu na každom kroku veľmi veľa. Obišli sme ulice tam a späť a na ubytovaní už bolo plno ľudí. 

Dnes poobede odchádzame na ostrov Landeland a týmto sa s vami lúčim, pretože je to prvý a posledný článok, ktorý priamo v Dánsku napíšem. Po príchode domov ho možno rozšíriť o ďalšie informácie, ale myslím, že to ani nie je potrebné, pretože článkov o Dánsku vás ešte čaká veľmi veľa a bola by škoda zahlcovať príspevok množstvom informácií, keď v ďalších na to bude oveľa väčší priestor. 

 

Milujem ten pocit, keď lietadlo vzlieta do vzduchu. Som bližšie k oblakom a svojim snom.

Pokračovať v čítaní »

Na Veľkú noc idem do Dánska

Fotka pridaná po kurze

V roku 2022 som vďaka dobrovoľníctvu navštívila Portugalsko (viac si o tom prečítajte TU) a takmer o rok presne môžem opäť vycestovať, tentokrát na Veľkú noc do Dánska na kurz. Nemôžem uveriť, že sa mi takto plnia sny. Bolo mojim veľkým snom navštíviť nejakú škandinávsku krajinu a o mnoho vďačnejšia som, že je to práve Dánsko. V septembri 2022 na kurze o Outdoorovom vzdelávaní (viac si o tom prečítajte TU), jeden z našich vyučujúcich na univerzite rozprával ako bol v Dánsku, čo mu tento pobyt priniesol a ja sama som sa o výchovu v Dánskom štýle začala viac zaujímať vďaka knihe "Prečo sú dánskej deti šťastné" od autoriek Jessica Joelle Alexander a Iben Dissing Sandhal.

PREČO IDEM DO DÁNSKA?

Do Dánska idem vďaka organizácii, kde pôsobím ako dobrovoľníčka. Spolupracujú s niekoľkými zahraničnými organizáciami a jednou z nich je aj FIMCAP. Je to skratka a z francúzštiny sa prekladá ako "Medzinárodná federácia katolických farských hnutí mládeže".

Cieľom tejto cesty je zúčastniť sa na školiacom kurze EuroCourse (volajú to aj Easter Course) pod záštitou organizáce FIMCAP Europe, ktorý sa zvyčajne koná v období okolo Veľkej noci. Každý rok organizuje EuroCourse iná členská organizácia. Cieľovou skupinou sú mládežnícki lídri (18+), ktorí sú aktívni ako vedúci miestnej skupiny/organizácie. V porovnaní s medzinárodným campom sa EuroCourse zameriava na učenie sa nových zručností, získavanie vedomostí a budovanie kapacít v danej oblasti. 

Na kurze sa môžu zúčastniť štyria zástupcovia z každej členskej krajiny, ale ako pri iných projektoch, aj tu platí pravidlo, že ak sa nejaká členská krajina nezúčastní, iná krajina môže poslať viac zástupcov. Na EuroCourse sa zúčastní 63 mladých ľudí z celej Európy a skúsení lektori vrátane odborníkov z herného výboru FDF.

O KURZE PRED KURZOM 

Každý rok je predložená špecifická téma, ktorú budú účastníci skúmať a diskutovať o nej. Tento rok bude kurz zameraný na najmä na tvorbu hier pre deti a mládež, ktoré komunikujú naše hodnoty. Spolu s ďalšími štyrmi účastníkmi zo Slovenska navštívime Kodaň a Hovbjerg od 1. apríla do 9. apríla, teda presne v čase Veľkej noci. Keďže to bude prebiehať v Dánsku, domovskou organizáciou kurzu bude Cross Cultre. 

Po prílete do Dánska 1. Apríla by sme mali stráviť noc v Kodani (v centrále FDF) a zoznámiť sa s účastníkmi a na ďalší deň sa presunúť na sever ostrova Langeland, kde sa medzi plážou a lesom nachádza školiace stredisko FDF. Poslednú noc by sme mali stráviť opäť v Kodani a osláviť kurz v zábavnom parku Tivoli Gardens, ktorý sa nachádza 200 metrov od nášho ubytovania. 

Odlietať domov by sme mali 9. apríla večer a počas dňa by sme chceli stihnúť Veľkonočnú omšu. 

14. 3. 2023 nám na mail poslali sedemnásť stranový dokument plný informácii, ktorého súčasťou je aj program, ale zatiaľ ho zverejňovať nebudem. Rada by som to urobila až po kurze, keď k programu budem môcť dopísať podrobnejší popis. 

Moja príprava

Som veľmi zvedavá, čo všetko sa bude diať. Mám už určité skúsenosti z minulého roka na campe o ekológii, takže viem, čo približne môžem očakávať, no každý kurz a krajina so sebou prináša niečo iné. 

Na rozdiel od minulého roku, tento rok som si angličtinu neopakovala tak poctivo ako minulý rok, no opäť som si pripravila zošit zameraný iba na EuroCourse. Hneď v úvode som si pripravila krátke texty o veciach, o ktorých budem určite rozprávať, napríklad o sebe, o rodine, o svojej škole, papagájovi, skúsenostiach z Portugalska, a o vyučujucom, ktorý bol v Dánsku. Som ten typ človeka, ktorému pomáha, keď môže písať a čítať, pretože tak sa naučím najviac. 

Čo od kurzu očakávam...

• uvidím novú krajinu, nové miesta
• dozviem sa niečo o Dánskych zvykoch a tradíciách
• zažijem pohostinnosť a dobrú povahu Dánov
• budem môcť rozšíriť svoje obzory v témach vzdelávania deti a mládeže
• získam nové námety na hry 
• budem mať o čom písať na blog
• budeme veľa času tráviť vonku

Čím prispejem...

• svojou účasťou a veľkým záujmom
• kultúrou a zvykmi
• našimi hrami 
• svojou neutíchajúcou pozitivitou (V Portugalsku sa to celkom osvedčilo)

Čoho sa obávam...

• že som si angličtinu nezopakovala dostatočne dobre
• že nebudem mať dostatok financii
• že mi nebudú chutiť ryby alebo že ich budeme jesť veľmi veľa

Pokračovať v čítaní »