Ako vznikajú moje články

Len málokto vie, že aj keď na stránke nie sú zverejnené nové články, v zákulisí na blogu neustále pracujem. Nie sú to badateľné zmeny, ale niekedy mi aj tak dajú zabrať poriadne veľa času. Dnes by som vás teda chcela zobrať do zákulisia môjho blogu a zároveň som si vytvorila malý priestor k tomu, aby som vysvetlila veci, ktorým neviem nájsť priestor inde. 

    0. vzdelávam sa, ako správne písať články 

Ešte pred samotným písaním článkov alebo celkovo o vedení blogu som si čítala veľa iných príspevkov, buď tie, ktoré som našla na pintereste od zahraničných autorov, ktorí radia iným blogerom alebo na wikihow. Obsah tejto stránky dokáže ľuďom poradiť v akejkoľvek oblasti od zvierat až po učenie. 

    1. SPRACUJEM NÁPAD

Niekedy nápady na články vychádzajú prirodzene z toho, čo aktuálne zažívam (napr. moje písanie o Portugalsko) alebo sa potrebujem povedať svoj názor (napr. polnočné slovíčko...). Mnohé články však vznikajú za účelom mojich čitateľov o niečom poučiť (napr. ekologická oslava, 5 rád ako využiť tekvicu, atď.) Mojimi najčastejšími zdrojmi sú knihy, ale sem tam použijem aj internet alebo zahraničné články. Americkí a britskí štýl sa výrazne líši od nášho blogovania.

Aj keď článok o mojom osobnom živote, snažím sa do neho vložiť niečo dôležité alebo poučné, čo by mojim čitateľom dalo nové poznatky alebo dodalo silu a motiváciu konať. A hoc to nerada priznávam, častokrát nezverejňujem všetky svoje myšlienky. O niektorých veciach by som dokázala písať oveľa viac 1. oduševnene alebo 2. úvahovo, lenže v prvom spomenutom prípade sa bojím ku komu sa môžu informácie na internete dostať a prvý prípad úzko súvisí s tým druhým. Bloger a celkovo ľudia si ani na facebooku nemôžu byť istí kto a ako "duševné vlastníctvo" použije. Niekomu sa moja myšlienka môže páčiť natoľko, že ju začne vydávať za svoju a už nikdy nedokážete, že to patrí vám. Preto sú moje články častokrát iba štruktúrované bez obšírnejšieho vysvetľovania.

Niektoré nápady v istom čase ešte nedozreli. Nápad môže byť dobrý a aj článok je spracovaný tak na polovicu alebo ho treba ešte trochu dokončiť, ale niečo mi na nich občas vadí alebo chýba. V takýchto prípadoch čas spraví svoje. 

Tie najlepšie články však vznikajú v noci alebo skoro ráno, keď moja kreativita pracuje najlepšie. (Tento článok vznikol v rozpätí od pol noci do druhej v noci + pri tvorení v noci mám bohatšiu myšlienku, ale z vyššie uvedených dôvodov si ju nechám pre seba.)

    2. NAPLÁNUJEM ZVEREJNENIE

Ak už mám napísanú približne polovicu článku, vtedy si naplánujem jeho vydanie do kalendára. Každý mesiac od januára 2020 až do decembra 2023 mám na jednom papieri v prehľadných okienkach, kde mám napísané názvy článkov. Nepíšem to do mobilu ani do počítača, nepoužívam žiadne aplikácie. Som zástancom toho, že ak píšem rukou, zapamätám si toho viac a urobím to rýchlejšie ako sa naťahovať s technikou, ktorá odo mňa požaduje príliš mnoho vecí. Papier ma ničím nerozptyľuje, môžem sa sústrediť, navyše považujem okienka za veľmi priehľadné a hneď mám vizuálne pred sebou kedy v týždni a ako často vydávam články.

Tieto plánovače som si stiahla zo stránky 7calendar.com/sk/ Ak aj narazíte na zahraničnú verziu, v rohu stránky si jazyk stačí prepnúť do slovenského jazyka. Tých plánovačov je tam naozaj veľa. Denné, mesačné, ročné. Nájdete tam veľké množstvo typov a na rôzne veľkosti papierov. Ak potrebujete plánovače, resp. kalendáre z minulých rokov do googlu zadajte "Plánovač na vytlačenie" + rok, choďte do prehľadu obrázkov a opäť ľahko nájdete kalendáre z tejto stránky, ale z dávnejších rokov. 

Na začiatku tohto blogu som si predstavovala frekvenciu svojho písania aspoň trikrát do týždňa. Vytlačila som si plánovač, v ktorom mali jednotlivé dni, všetky pondelky, všetky utorky... atď. svoju farbu a takisto aj priradenú tému. V pondelky som chcela vydávať motivačné články, v stredy tvorivosť, vo štvrtok knihy, v sobotu cestovanie a v nedeľu články súvisiace s vierou, keďže nedele a sviatky by sa mali svätiť. Aké témy boli v utorky a piatky si už nemôžem spomenúť, možno tam dokonca boli naplánované prestávky. Ako iste tušíte, tento plán nebol reálny ani cez prázdniny. Takže som vydávala články bez rozmyslu, ako mi to pripadalo vhodné.

Aktuálne vychádzajú články každý pondelok v mesiaci na rôzne témy + sa k nim pridá aj príležitostný článok v iný deň.

    3. VYTVORÍM TITULNÝ OBRÁZOK

Titulné obrázky s názvami článkov vytváram na stránke canva. Práca v ňom je veľmi jednoduchá a dokáže ju pochopiť každý. Na výrobu titulného obrázku využívam "karty na šírku", ktoré mi plne vyhovujú. Niekedy si ale pomáham photoshopom alebo programom photoFiltre 8, závisí to od toho, čo potrebujem. Koláže fotiek vytváram na befunky.com. 

Tvorba takýchto obrázkov je pre mňa ľahšia ako fotenie. Niežeby som bola lenivá, ale skrátka neviem vytvárať zaujímavé kompozície, ani nefotím tak často, aby som mala kapacitu pridať ku každému článku nejakú fotku. 

Niekedy obrázok vytvorím ešte pred napísaním článku alebo až potom. Aj pri už vydaných článkoch sa mi stáva, že prejdem na iný štýl dizajnu a vytvorím nový titulný obrázok. 

Titulné obrázky vytváram, pretože mám pocit, že človeka zaujme skôr zdobený text alebo fotky, než samotný obsah článku. Fotky v článkoch a rôzne grafické prvky sú pre čitateľov veľmi dôležité, pretože ak je článok dlhý a namáhavý, dáva čitateľovi možnosť urobiť si krátku prestávku a potom pokračovať v čítaní. V tom je rozdiel medzi článkami a knihami. 

    4. UPRAVUJEM

Keď človek tak často pracuje s článkami, nemusí si všimnúť chyby, ktoré urobil, preto je dobré článok nechať odležať v administrácii a znova sa k nemu vrátiť neskôr, pokojne aj po jeho zverejnení. Podobne ako je to pri výrobe nového obrázka, to tak môže byť aj s napísaným textom. Vety, ktoré mi predtým prišli veľmi dobré, mi s odstupom času pripadajú iné a takisto si lepšie všimnem aj gramatické chyby, ktoré som urobila. Úprava a prepisovanie je dôležitá ako pre autorov, tak aj pre blogerov a žiadna práca sa bez nich nezaobíde. 

Ak si raz prečítate nejaký článok a skúsite sa k nemu vrátiť o mesiac, možno už bude mať celkom inú podobu. 

    5. VYMAZUJEM

Na niektoré texty ani úprava nestačí. Buď ich vrátim späť do administrácie a články ležia medzi konceptmi alebo ich z administrácie odstránim ešte skôr, než ich dokončím. 

Jediné, čo mi naozaj nejde a neviem si s tým poradiť je prilákať na svoj blog čitateľov. 

Tak sa mi snáď podarí prísť aj toto a ja o tom budem môcť napísať.

Pokračovať v čítaní »

Pilére ekológie - 3. Urodná zem (byť trpezlivý)

Rytmus stvorenia nás učí veľkú známku času, ktorá nám pomaly dáva trpezlivosť, v prirodzenom rytme - prirodzenom rytme, veľmi dobre vyjadrenom v obdobiach stvorenia, ktorý nás učí, ako čakať: na jedlo, na dážď, na kvety. , pre slnko, pre sneh, pre zmenu. Prirodzený rytmus nás učí, ako opustiť malé semienko, ktoré bez toho, aby sme videli a nevedeli ako, rastie v pôde v priebehu času.

Samotná Casa Velha je večne nelovená. Je tu toľko práce, zotaviť sa... ako bude samotná Casa Velha večne bez rybolovu. Je toľko práce, ktorú treba urobiť, zotaviť sa... ako bude možné rásť a naplniť sa? Casa Velha nebude nikdy úplne dokončená v každom malom kroku. Dokážeme si užiť každý krok, aj keď nevieme, kam vedie. Pretože to malé semienko nechávame rásť v našom srdci bez toho, aby sme videli a nevedeli ako, nadčas a to nás učí vernosti zostať.

Pokračovať v čítaní »

72, 7 kilometrov chôdze z Prešova do Levoče

Tento mesiac prebiehajú na stránke Klub blogerov júlové témy mesiaca: 1. Spomienky a 2. Mesto. Už dlho sa chystám niečo napísať a tentokrát som sa k tomu konečne dokopala. Nemala som inšpiráciu, ale náhodne som si pozerala fotky z minulého roka a mnoho z fotiek bolo práve z tejto púte. To mi pomohlo nájsť stratenú inšpiráciu a povedať vám o spomienkach na túto cestu. Moje spomienky sú už trochu matné, ale sú veci, na ktoré človek ani po rokoch skrátka nezabudne. 

Organizácia:

Kresťania bežne putujú na "odpust" na začiatku júla a väčšinou v noci. Avšak ja somaj s mnohými ďalšími mladými putovala posledný augustový víkend. Túto púť každoročne usporadúva arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) a nesie názov Frekvencia. Je to čas stíšenia sa, modlitby, ďakovania a vyprosovania. Nechýba však čas na rozhovory, povzbudenia, hry a zábavu. Od bežnej túry sa líši hlavne cieľom. Každá púť má svoj vlastný úmysel. Počas tejto púte ide o vzdanie Bohu vďaku a chválu za uplynulý školský rok a vyprosiť milosti do toho nového. Mladí kráčajú s nejakým úmyslom na srdci, ktorí chcú v Levoči odovzdať. 

Púť stále prebieha tri dni, pričom sa nespí niekde v stanoch. Práve to môže odrádzať najviac ľudí. Ak pútnikov v lese zastihne zlé počasie, nie je to nič príjemné. Spali sme v kaštieli v dedinke Uzovský Šalgov a v škole v Nižnom Slavkove. Ale viac o tom si už môžete prečítať nižšie.  

Miesto na prespanie a stravu sme si zaplatili vopred. V cene bolo jedlo 3x denne (od piatkového po nedeľný obed/olovrant, sprievodné vozidlo, ktoré viezlo batožinu (spacaky a oblečenie) a materiály, napr. na varenie a podobne. 

Čo som potrebovala: 

• Fľašu na vodu
• Opaľovací krém
• Repelent
• Hygienicke potreby
• Náhradné oblečenie
• Pršiplášť
• Pokrývka hlavy
• Osobné lieky
• Pevnú a voľnú obuv
• Vreckový nožík 
• Rúško (áno, vtedy sme ich ešte potrebovali)
• Spacák 
• Karimatku/nafukovačka (ja som mala so sebou iba karimatku, ale iné ochotné duše mi poradili, že ak je k dispozícii aj nafukovačka, mám si ju zobrať a myslím, že to bola dobrá rada, pretože len čo som sa osprchovala a najedla, bola som úplne tuhá)

1. deň: Prešov - Uzovský Šalgov 

Počet krokov: 33 759

Počet kilometrov: 22,2

V prvý deň púte sme vyrazili skoro ráno. Zastavili sme sa v kostole na námestí na požehnanie a ďalej sme pokračovali cez mesto do Veľkého Šariša a ďalej po cyklistickom chodníku cez Ostrovany a Ražňany do Uzovského Šalgova. Počas putovania z Ostrovan do Ražňan nás zastihla veľká búrka. Celý život som sa vyhýbala tomu, aby som počas búrky bola vonku, takže toto bola moja premiéra a prežívala som to dosť zle. 

Táto časť cesty nebola ani trochu náročná, po celý čas sme išli rovno, žiadne kopce ani údolia. Niektoré časti tejto cesty prejdem na bicykli minimálne raz do mesiaca a všetko sa odohrával v dedinách, ktoré sú pre mňa veľmi známe. Takže až na ten dážď som išla s ľahkosťou, v čele skupiny. 

2. deň: Uzovský Šalgov - Nižný Slavkov 

Počet krokov: 37 918

Počet kilometrov: 23

Počas druhého dňa sme sa vyhli civilizácii, keďže z Uzovského Šalgova sme sa vydali do Nižného Slavkova po lesoch a lúkach cez pohorie Bachureň, s najvyšším bodom Marduňa. Napriek tomu, že je to medzi dvoma mestami, v ktorých som vyrastala a prakticky sa značná časť týchto pohorí nachádza iba na skok od môjho domova, no po tomto pohorí som prechádzala po prvý raz, dokonca som ani nevedela, že niečo také blízke a krásne existuje. Ale to je paradox dnešných dní. Poznáme ďaleké "svety", ale to najbližšie je pre nás veľká neznáma. 

Táto cesta bola dosť náročná, hoci sme prešli 23 kilometrov, šli sme poriadne do kopca. 

Po príchode do Nižného Slavkova sme išli na sv. Omšu, mala som hrozne opuchnuté nohy a skoro ich nenatlačila do topánok. 

3. deň: Nižný Slavkov - Levoča

Počet krokov: 41 970

Počet kilometrov: 27,5

Z Nižného Slavkova sme sa cez Brutovce presúvali smerom na Oľšavice a Ulož do Levoče. Hneď ráno sme vybehli na veľmi prudký kopec, bolo mi zle a točila sa mi hlava, ale potom to už bolo lepšie. Zo začiatku iba mrholilo, ale ako sme stúpali vyššie a vyššie, tak už lialo, celý zvyšok dňa som mala mokré topánky, ponožky... Trochu pomohlo, keď som si prezula suché ponožky, vložila ich do plastového sáčku a tak do topánok. Aspoň na chvíľu som mala pocit, že som suchá, ale potom sa vrecúška roztrhali. 

Tretí deň bol prirodzene najťažší zo všetkých. Na začiatku som použila veľké množstvo svojej sily a po ceste mi už začala povoľovať mentálna sila. Všetko, nech už robíte čokoľvek, závisí iba v tom ako sa cítite alebo to, čo si myslíte a ak začne klesať motivácia, vtedy môžete byť aj ten najlepší športovec a jednoducho nebudete kráčať ďalej. 

Na konci tejto cesty nás čakali naši rodičia (mňa a môjho brata, lebo sme išli do Bratislavy, ostatní sa do PO vracali objednaným autobusom) a keď som ich videla stáť na parkovisku a my sme vyšli z lesa bol to skvelý pocit. Skoro som za nimi bežala ako malé dieťa. 

Celkové dojmy: 

Viem ako vyzerám a že moja kondícia nie je najlepšia. Počas týchto troch dní som neschudla ani gram. Na konci som vážila rovnako ako na konci. Celkovo turistika nepatrí medzi moje obľúbené športy, ale pri púti to bolo iné. Samotné rozhodnutie a prihlásenie šlo veľmi ľahko, dokonca aj moja motivácia zvládnuť to. Zároveň som však každú chvíľu čakala, že sa mi niečo stane alebo sa počasí počasie natoľko, že nebudem musieť kráčať ďalej. Všetko však nasvedčovala tomu, že nič také sa nestane a ja doputujem až k nášmu cieľu. Málo kedy chodím na turistiku a toto bola skutočná skúška mojej odolnosti a vytrvalosti. Vedľa mňa celý čas kráčal môj brat a ďalší dobrý kamarát, ktorí ma povzbudzovali ísť ďalej a vpred. 

Ako Hobbiti šli s prsteňom do Mordoru, tak mi sme išli s úmyslom do Levoče. Počas búrky cez mestá, lúky a lesy, ale prišli sme k svojmu vytúženému cieľu a nikdy som sa necítila tak silná ako vtedy. Mala som pocit, že dokážem čokoľvek. 

Ak budem niekedy v živote pochybovať o tom, čo dokážem a koľko toho prejdem, tak si spomeniem na túto púť a hneď mi je lepšie. Keby som nemala bratovu podporu a motiváciu, možno už by som ten tretí deň ani nezvládla, ale na to sú predsa priatelia a rodina. Ak už človek nevládze, potiahnu ho. A ak nevládzeš, tak pridaj. (A na záver ešte možno príslovie môjho brata: Potrebuješ vracať? Tak to urob vedľa a potom utekaj ďalej)

TIP NA APLIKÁCIU: RELIVE - Táto aplikácia je zameraná na zaznamenávanie si športových výkonov, vo svojom balíčku má naozaj nespočetné množstvo toho, čo si môžete vybrať. Avšak to, čo je na nej najviac zaujímavé, sú videa, ktoré dokáže zaznamenať. Pri zapnutom GPS vám táto aplikácia dokáže urobiť presnú trasu toho, ako ste išli a kam ste sa pohli a to so stúpaním a klesaním, počtom kilometrov a presným reliéfom kopcov, dolín a hôr. (Jediná škoda bola, že som túto aplikáciu nemala zapnutú aj počas púte do Fatimy. No aj tak to bol zážitok. Článok)

Pokračovať v čítaní »

5 výhod skorého vstávania a typy ako na to

V poslednom čase sa mi spí dosť zle. Buď skoro vstávam alebo sa počas noci budím. Vrcholom všetkého sú zlé sny počas noci alebo také sny, ktoré sú priveľmi zvláštne a nezmyselné a zamestnávajú mi myseľ viac, než by som chcela. Najradšej však vstávam skoro po odporúčaných ôsmych hodinách spánku. Už od nepamäti som každú sobotu a nedeľu vstávala skoro, aby som mohla vidieť rozprávky. Robila som to tak niekoľko rokov a spolu so vstávaním do školy si moje telo zvyklo na to, že vstáva skoro. Ak sa to tak dá povedať k skorému vstávaniu mám aj "predispozície", pretože moji starí rodičia a takisto aj môj ocko (sú z tej istej vetvy) vstávajú veľmi skoro.
Mnohí si pri skorom vstávaní môžu povedať, že je to barbarstvo ničiť dobrý spánok, ale skoré vstávanie naozaj nie je na škodu a tu vám hneď ukážem niekoľko výhod:

1. Človek má viac času
Ak vstávame skoro, máme viac času na čokoľvek, na čo si počas dňa bežne nenájdeme chvíľku a večer sme na to už možno príliš unavení. Ak vstávame skôr, máme dlhší čas na modlitbu, chvíľku pre seba, možnosť naplánovať si deň, užiť si ticho bez detí (hlavne, keď je školský rok, vtedy sa vstáva najhoršie) alebo máme viac času pre niekoho na niečo menej bežné a to je šport. 

2. Sme počas dňa pokojnejší

Nemám to vedecky overené, ale sama na sebe som si už dávno všimla, že ak vstávam skôr, som počas dňa viac pokojná, pretože stihnem viac vecí ako keď vstávam napr. o desiatej. Deň sa mi pocitovo predĺži a stíham tak urobiť viac vecí. Kým niektorí ešte spia, ja stihnem ísť do obchodu, urobiť si raňajky, dať si sprchu, napísať jeden článok na blog... pred povinnosťami mám ešte veľa času pre seba a to je dôležitý faktor v plnení úloh. Sme viac pragmatickí a produktívni. Mať pocit, že všetko robíme v pokoji a nikam sa nemusíme ponáhľať je skvelé. 

3. Uvidíme čaro prebúdzajúcej sa krajiny

Môj domov je obklopený drobným parkom a nachádza sa v ňom veľa zvierat. Ešte veľmi dávno v ňom mala hniezdo aj sova a keď som vstávala veľmi skoro, mohla som počuť ako húka. Aj napriek tomu, že už dávno nie je súčasťou môjho bydliska, vždy si na ňu spomeniem. Jej hlas však nahradili zvuky iných vtákov, ktoré sú ráno oveľa intenzívnejšie a krajšie ako počas dňa. Do toho vychádzajúce slnko 

4. Budete kreatívnejší

Je to spôsobené tým, že prefrontálny kortex je v najaktívnejšom stave ráno. Toto je časť mozgu spojená so stanovovaním dlhodobých cieľov, rozhodovaním, plánovaním a sebakontrolou. Ráno sa venujem písaniu blogových príspevkov a všetkému, čo si vyžaduje hlboké sústredenie. Je to ako keby sme v spánku produkovali množstvo nových nápadov a myšlienok a keď sa zobudíme sú tu, aby nás pozdravili. Aj autori ako Ernest Hemingway vstávali skoro. 

5. Budete lepšie spať

Áno, je to paradox, ale keď budete skoro vstávať, budete aj lepšie spať. Je to preto, že skoré vstávanie vyžaduje aj to, aby ste išli skoro spať a zachovali tak odporúčaných osem hodín spánku. Vo väčšine rozvojových krajín je tento čas nedodržiavaný, čo má za následok množstvo chorôb a iných zdravotných problémov. Ak si však vytvoríte návyk a budete každý deň, aj cez víkend, vstávať v rovnakom čase, vaše telo sa tak nastaví, bude vedieť, s čím má rátať a poďakuje sa vám za to tým, že bude vedieť kedy má vstávať skoro a vy nebudete musieť ani použiť prekliaty nástroj menom budík, ktorý zvyčajne narušuje celý deň. 

PÁR TIPOV AKO SKORO VSTÁVAŤ

Predtým, ako začnete svoje nové dobrodružstvo ako ranný "vstávač", tu je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu na vašej ceste a ako začať. 

• Začnite pomaly – Neponáhľajte sa hneď k budíku a nastavte ho na 5:00. Začnite pomaly a postupne každý deň posúvajte budík o 15 minút dozadu, kým nedosiahnete požadovaný čas budenia. Nie je potrebné šokovať svoje telo.
• Nikdy neodkladajte budík – toto ste už pravdepodobne počuli. Ak si predĺžite spánok, budete ešte unavenejší. Použite 5-sekundové pravidlo: keď vám zazvoní budík, počítajte odzadu od 5-4-3-2-1 a jednoducho vstaňte! Nebudete ľutovať. Odkladanie je to najhoršie, čo môžete urobiť, keď chcete zlepšiť svoj spánok a vstávať skoro.
• Majte dôvod vstať – vytiahnite svoje „prečo“, cieľ a motiváciu. Musíte mať dôvod vstať. Nemá zmysel vstávať skoro, ak na to nemáte dôvod. Vytvorte si plán na svoje rána a nájdite niečo, čo vás prinúti zobudiť sa skôr, ako kohút zaspieva. 
• Investujte do budíku s prirodzeným svetlom - najužitočnejšie to môže byť počas zimných mesiacov, keď slnko nie je často vidieť. Svetelný budík totiž umožňuje šetrné a prirodzené prebudenie zo spánku. Vďaka pomaly sa rozsviecujúcej dióde LED je stimulovaný východ slnka. Väčšina týchto budíkov má možnosť nastavenia intenzity svetla podľa vašich preferencii a vedľa simulácie východu slnka môžete nastaviť budiace tóny, ktoré vás akusticky sprevádzajú do nového rána, či už sú to zvuky vtákov alebo rádio. (Tento bod je už aj tak dosť dlhý, ale rada by som ešte dodala, že umelé zvuky vtákov nie sú potrebné, pretože keď vstávate zavčasu a ste vnímaví na svoje okolie, užijete si prírodu aj bez náhrady.) Týmto spôsobom si môže ľudské oko pomaly zvyknúť na svetelné pomery a telo sa šetrne pripravuje na prebudenie, tak ako to bolo za starých čias, že ľudia vstávali s východom slnka, pretože ich mozog zaznamenal svetlo.
• Odložte telefón – Už som neraz spomínala digitálny minimalizmus, ktorý je v mojom živote a aj tu na blogu dosť špecifickou témou (článok a článok) a budem si stáť za svojim, ak poviem, že aj pri rannom vstávaní je dôležité umiestniť mobil ďaleko od postele alebo do inej miestnosti, aby ste neboli v pokušení stlačiť tlačidlo odloženia, keď je čas.

Pokračovať v čítaní »

Pilíere ekológie - 2. krehká zem

Druhým pilierom, ktorým sa riadi miesto Casa Velha je krehká Zem. Všetko, čo sa v prírode nachádza je krehké od stebla trávy až po vysoký topoľ. Je na nás ľuďoch, aby sme prírodu chránili a nie na to, aby sme ju ničili. Každý deň povie miliarda ľudí "Veď je to iba jeden strom, iba jedna plastová fľaša v lese", ale na čo by sme nemali zabúdať, že more robia kvapky vody v ňom. 

2. FRAGILE LAND - KREHKÁ ZEM

Po úteku z Egypta ponúka Boh svojmu ľudu túto krajinu, ktorú miluje, krajinu, na ktorú sú upierané jeho oči a ktorú pripravuje pre svoj ľud. V Egypte, kde bol v zajatí Istrael, Níl zavlažoval akýkoľvek kúsok zeme, kde dary zeme boli extrémne krátke a každých 10 rokov ubehli 4 roky s nebeskými klinčekmi. Tento stav nútil ľudí obrábať pôdu bez toho, aby ju niekedy vyčerpali na generáciu, ktorá by neobrábala v rámci hraníc pôdy, zabránila ďalším generáciám prijať Božie zasľúbenie, udržať sa.

Prečítajme si nasledujúci žalm, ktorý opisuje moment, keď si ľudia museli vybrať medzi tým, či vyjdú zasadiť semená, ktoré vyrastú, a prinesú ovocie, ktoré sa bude živiť, aby urobili oboje - potom s plačom vyšli zasadiť a dôverovali do Božej milosti, ktorá prinesie zázračné ovocie ako „bystriny na púšti“

Priveď späť našich vyhnancov, ó, Pane, 

ako čerstvé potoky na púšti. 

Tí, ktorí sejú v slzách, 

budú žať piesňami a výkrikmi Radosti.

Vyšli s plačom, 

nesúc semeno na siatie,

 Vôľa sa vrátila domov s radostnými výskami, 

prinášajúc svoje žatevné snopy

Žiť Božie zasľúbenie teda znamenalo zažiť krehkú závislosť na jemnej úrodnosti tej zeme, zažiť hojnosť a strach po celé generácie a seanos. -Istraeli - ľudia sa potom učia sprevádzať, spolupracovať, riadiť život krajiny, pozorne počúvať hranice krajiny - ktoré sú tiež ich

ŽIŤ V PRAVDE

V živote strácame veľa času tým, že sa snažíme vyzerať ako niečo, čím nie sme, pokúšame sa dostať niekam, kde nie sme, mysliac si „konečne, teraz príde ten čas“ a nie, obliekaním si veľa podmienok, aby sa vzťahy a procesy posunuli vpred, idealizovali sme dokonalosť, robili porovnávania, ktoré vytvárajú ciele bez zmyslu.

ŽIŤ JEDNODUCHO

Žiť s maličkosťami je také dôležité, vsadiť na pedagogiku jednoduchosti, ktorá vytvára priestor pre druhých, vďaka čomu sme slobodnejší odchádzať, reagovať, meniť sa, prístupnejší pre druhých, univerzálnejší, bližšie k tým, ktorí skutočne majú málo resp. nič. Jednoduchosť je skvelým mostom dialógu medzi odlišnými realitami. Čím viac si nasadzujeme masky, protokoly... tým ťažšie je mať univerzálny vzťah s každým človekom, bez ohľadu na jeho stav. Život bez zbytočností robí spoločný domov inkluzívnym, všetko má svoje miesto, ale vždy sa nájde miesto ešte pre jedného.

Pokračovať v čítaní »

Zhrnutie článkov o lete

Na blogu fungujem už nejaký ten piatok. Ako som už veľakrát spomínala, nie je to iba tento blog, ale aj blogy na platforme blog.cz a za ten čas sa mi nazbierala pekná hŕstka článkov na akúkoľvek tému. Dnes by som vám rada predstavila svojich pár článkov, ktoré sa týkajú leta a mohli by vás na túto notu príjemne naladiť. 

• Mostar - 18. júla 2018

Mostar je mesto v Bosne a Hersegovine, ktoré som s rodinou navštívila už pred mnohými rokmi. O tomto meste mamka čítala v časopisoch a opisovali ho ako úžasné mesto hodné navštívenia, takže keď sme z južného chorvatska zvládli zíjsť ešte nižšie do Medžugoria, mamka iniciovala aj výlet do Mostaru a bol to teda skutočný zážitok. Myslím, že každý z nás si odtiaľ odnášal zmiešané dojmy a v hlave mu znela kontrolka, že sme stále na tom lepšie ako v tejto krajine bývalej Juhoslávie. Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tomto meste, rozhodne si prečítajte celý článok a posúďte sami. 

• Zhrnutie roka 2019

Medzi moje obľúbené články patria zhrnutia leta, roku a podobne, pretože si myslím, že v nich človek môže nájsť množstvo inšpirácie k tomu, ako tráviť voľný čas a kam sa oplatí sa ísť pozrieť.

• Ako pripraviť dobrý tábor 
• Čo ma naučila príručka o táboroch
  

Neodmysliteľnou časťou môjho letného programu sú aj tábory pre deti, kde pôsobím ako dobrovoľník. Mala som už rôzne funkcie. Mojou najobľúbenejšou je samotná príprava programu počas tábora, ale medzi ďalšie si môžem pripísať aj vedúceho skupinky, pomocného animátora (MTZ - materiálno-technické zabezpečenie), ale aj nevídanú funkciu hygienika. Ak tiež plánujete nejaké letné tábory, vrelo vám odporúčam prečítať si môj článok, v ktorom opisujem všetko od načrtnutia hlavnej myšlienky, cez program, rady pre vedúcich, niečo málo o účastníkoch, ale aj o chybách a improvizácii, ktorej sa jednoducho nevyhnete. Ak však budete mať málo informácie, môžete si zakúpiť aj príručku o táboroch, o ktorej som tiež napísala samostatný článok. 

• Čo by som chcela robiť v lete 
• Aby prázdniny neboli prázdne dni
  

Ľudia čakajú iba na to, kedy príde leto a plánujú si ho poriadne užiť. Ak však príde voľný deň, často si nevedia poradiť, čo by vlastne mohli robiť, aby svoje túžby naplnili. Zažila som už mnohé letá - nudné i tie aktívne. Zo všetkých najdôležitejšie je si už počas roka písať zoznam vecí, ktoré by ste chceli zažiť. Ak vám nič nenapadá, môžete sa inšpirovať mojim zoznamami z roku 2020. 

• Desatoro na prázdniny

Pri všetkom tom plánovaní a užívaní si leta, by človek mal dbať na niekoľko pravidiel, ktoré môžu poslúžiť najmä veriacim, aby bol ich čas naplnený. 

• Zoznam na kempovanie

Vždy bolo mojim veľkým snom spať v stane a minulý rok sa mi to konečne podarilo. Nebolo to tak celkom stanovanie v pravom zmysle slova, pretože sme mali spať pod prístreškom v lese, ale osud to zariadil tak, že som bola "spoločensky indisponovaná" a spala v spacáku na blate pod šírim nebom. No aj tak to bol zážitok, na ktorý mám do dnešného dňa tie najkrajšie spomienky. A ak sa aj vy chystáte kempovať, mám pre vás zoznam, aby ste nezabudli na nič podstatné. 

• Rubrika o cestovaní

• Rubrika o Portugalsko

Ak by ste toto leto mali cestu do Portugalska, tejto krajine som venovala celú rubriku, kde nájdete množstvo informácii o tom, ako si môžete túto krajinu užiť vy. 

Pokračovať v čítaní »

ROZHOVOR: Lieky z prírody

Už dlhodobo ma trápia kožné problémy a vyskúšala som skutočne veľké množstvo krémov a mastičiek ako vlastným skúšaním, tak aj na rady dermatologičky. Niektoré prípravky boli určené priamo pre atopikov (ľudia s atopickým ekzémom) alebo s obsahom ureoi. Hoci sa o tejto látke hovorí vo väčšine reklám, iba málo ľudí tuší, že táto vychýrená látka je v skutočnosti "močovina", ktorá je v dnešnej dobe už vyrábaná synteticky. V neposlednom rade však musím spomenúť maste na prírodnej báze, ktoré sa mi počas zimy osvedčili lepšie ako akékoľvek produkty videné v televízii. 

Ako som sa k týmto mastičkám dostala?

Na Vianoce v roku 2021 som od svojho uja dostala krásnu krabičku s vianočným motívom. Bola vystlaná vláknami drevenej vlny, ktorá nechala vyniknúť kovovým nádobkám s mastičkami. Zaraz som ich všetky otvorila a ako prvé ma na nich očaril výzor a po otvorení vôňa, ktorá celkom opantala moje zmysly a hneď ma zlákala, aby som tieto mastičky vyskúšala. 

Moje skúsenosti s liečivými účinkami mastičiek

 Okrem iného mám aj alergiu na zimu a žiadna z kúpených mastí mi doteraz nedokázala pomôcť. Vždy, keď som nejaký krém kúpila, pokožka ma svrbela, pálila, mala som na tvári lupienky alebo to naopak vyzeralo, akoby som mala popáleniny. Bolo to naozaj na nevydržanie. Ale po tom, čo som dostala Lieky z prírody sa môj kožný problém obrátil na dobré. Okrem šiestich mastí, ktoré obsahovala táto vianočná krabička v nej bola aj väčšia nádobka so šípkovou masťou. Príbalový letáčik ma naviedol, že každá mastička má svoje osobité liečivé účinky. Práve šípková masť bola pre mňa požehnaním a vyslobodením z môjho trápenia. Po opakovanom používaní, vyzerala moja pokožka hydratovaná a dokonalo ochránila moju tvár pred zimou. 

Opäť sa teda vraciam k tomu, že príroda je mocný čarodej a nikto sa jej nedokáže vyrovnať. Môžeme jej dary využívať s láskou a starostlivosťou, môžeme sa k nej správať uvážene, pretože každé steblo si zaslúži našu pozornosť. Aj tá najmenšia rastlinka, ktorú považujeme za burinu môže mať pre ľudí blahodarne účinky. 

Celkom "obyčajná" láska k prírode tak stojí za vznikom prírodných mastičiek Lieky z prírody. Tieto mastičky predáva Klaudia Letkovská s rodinou na svojej facebookovej stránke a ja som ju "vyspovedala" vo veľmi srdečnom rozhovore. 

    1. Odkiaľ vznikol nápad vyrábať a predávať mastičky?

Malo to svoju postupnosť od výroby prvej z mastí až po plán vyrobiť viacero druhov. Ale prvotná inšpirácia bola vyrobiť živicovú masť. Ideu podnietil Človek (sám seba tak nazýva). Človek strávil niekoľko rokov života výlučne v lese a pri stretnutí s ním, ako jedna z prvých vecí, ktorá udrela doslova do nosa bolo to, že voňal ako les. Tá vôňa bola výrazná a bola to vôňa živice. Myseľ neustále mátalo, ako je môžné dosiahnuť tak krásnu a výraznú vôňu lesa. Neskorším študovaním postupov prišlo k výrobe prvej živicovej masti a okrem jej vône sme mali možnosť overiť si jej mnohoraké využitie najmä na pohybový aparát, ale aj na dermatické účely, respiračné ťažkosti a podobne. Zber tejto živice bol koncom novembra a počas zberu poletoval v týchto vysokých polohách sneh. Výsledok prvej živicovej masti očaril každého, kto ju vyskúšal. Nevedeli sme sa dočkať jari a ďalšieho zberu. Dlhoročným pozorovaním obľúbených lokalít lesov bolo známe, kde rastú byliny a popri živici prišla myšlienka spracovať aj bylinné masti. Spočiatku vôbec nebol zámer masti propagovať, ale s pribúdajúcimi pozitívnymi reakciami a povzbudzovaním od blízkych a okolia vznikli prvé ponuky na fb stránke Lieky z prírody.

    2. Prečo práve názov Lieky z prírody?

Keď sme vyskúšali liečivú silu prvej vyrobenej živicovej masti na sebe, potom na našich blízkych, tak sme si povedali, že toto je ako liek...liek priamo z prírody. Zahojila akné, uľavila od bolesti chrbtice, zmiernila respiračné ťažkosti atď. Taktiež príroda nelieči iba telo, ale aj dušu.

    3. Aké boli začiatky "obchodu"? Boli aj nejaké nepodarky?

Áno, tak ako pri každej činnosti a výrobe masti a zvlášť v počiatkoch pri nadobúdaní praxe dochádzalo aj k nevydareným pokusom či výrobe. Napriek dostupnosti odbornej literatúry v problematike sa človek podľa nášho názoru najlepšie naučí priamo v praxi. Naša prax ukázala, že je dôležité zachovať procesy a postupy pre dosiahnutie čistoty masti a v neposlednom rade mať overenú pomerovú škálu pre dosiahnutie optimálnej konzistencie. Pri akomkoľvek náznaku nekvality radšej celú produkcie nepodarenej série zlikvidovať a investovať energiu a čas do novej a úspešnej výroby.

    4. Máte tajnú rodinnú receptúru alebo recept čerpáte z iných zdrojov?

Originálny recept vychádza z odbornej literatúry, pričom sme si ho postupom času prispôsobili na potreby našich mastí.

    4. Pestujete bilynky doma alebo využívate to, čo nájdete počas prechádzky?

Byliny a živicu zbierame práve pre tento účel spracovania cielene v lesnom prostredí, najčastejšie v Slanských vrchoch mimo intenzívnej dopravy či pohybu lesných mechanizmov. Na niektoré špecifické produkty máme dodávateľov aj z farmy a zo záhrad.

    5. Kedy a ako vyrábate mastičky? Ako dlho trvá vyrobiť jednu várku mastičiek?

Mastičky vyrábame podľa sezóny. Každá bylina či rastlina má v správnom herbári odporúčaný čas zberu. Podľa času zberu a vždy v ideálnom počasí vykonáme zber. V závislosti od typu zberu – vňať, list, koreň, kvet, plod.. prebieha sušenie, macerácia a samotné vyhotovenie mastí. Najkratšia doba prípravy je minimálne 6,5 týždňa od zberu. Najprácnejšia časť je samotné vyhotovenie masti, ktoré je individuálne v závilosti od pripravovaného množstva. Vyhotovenie môže trvať od 3 hodín pri bylinnej masti do 10 hodín najprácnejšej živicovej masti.

    6. Aký mate vzťah k prírode? Používate bylinky aj na iné výrobky?

Vzťah k prírode máme veľmi kladný, keďže všetci naši starí rodičia pochádzajú z mesta, preto sme si vždy vážili a radi spoznávali prírodu, do ktorej nás ako deti brávali rodičia, a práve tie miesta sú dnes miestom pre zber bylín, ale aj húb či lesných plodov. Vedieme k tomu aj ďalšiu generáciu, našu najmladšiu “členku”, ktorá miluje pobyt v prírode. Rada počúva o bylinkách, ktoré vidíme cestou na našich potulkách lesmi a lúkami. Toto krásne hobby spája dohromady celú našu rodinu.

    7. Čo by ste chceli odkázať na záver?

Na záver by sme chceli odkázať všetkým našim fanúšikom, že bez nich by celé lieky z prírody v dnešnej podobe vôbec nevznikli, za čo sme im veľmi vďační. Cítime, že nás podporujú ľudia, ktorí milujú prírodu a chceme im zaželať nech ich príroda vždy obdarí zdravím, pokojom, láskou.

Pokračovať v čítaní »