pondelok, novembra 07, 2022

Mojich 5 najobľúbenejších modlitieb

Mojich 5 najobľúbenejších modlitieb
   

Modlitba je najsilnejšia zbraň, ktorú nám Boh dáva proti zlu. Ak sa modlíte často a mnohými spôsobmi je úplne prirodzené, že si potom nájdete tie, ktoré máte najradšej a ktoré sa modlíte iba výnimočne. 

    1. Modlitba piatich prstov
Tejto modlitbe som venovala jeden celý článok tu na blogu, ale v skratke môžem povedať, že je to modlitba sv. Otca Františka, ktorú sa modlil ešte doma v Brazílii. Ku každému prstu prisluhuje nejaká skupina ľudí, za ktorých sa treba pomodliť. Takto na nikoho nezabudnete. 

    2. Pod tvoju ochranu
Táto modlitba je jedna z mariánskych modlitieb. Našla sa napísaná po grécky na egyptskom papyruse v polovici 3. storočia. Je to veľmi krásna a rýchla modlitba na ochranu našu alebo niekoho z našich blízkych. 

    3. Vlastnými slovami
Modlitby vlastnými slovami sú rovnako dôležité ako tie naučené. Modlitbu vlastnými slovami môžete používať ráno, večer, ale aj ako strelnú modlitbu. To môže byť nejaká veta alebo povzdych, ktorý vyslovíme smerom k Bohu. Ja strelné modlitby používam, ak vidím sanitku a len rýchlo poviem: "Pane Bože, ochraňuj toho človeka" alebo ak poviem Božie meno nadarmo alebo niekto v mojom okolí, obrátim to na jednoduchú strelnú modlitbu 

    4. Písaním do modlitebného denníka/poznamkovej Biblie
Už dlho som nenapísala žiaden článok o modlitebnom denníku ani o poznámkovej Biblie ako som to robila na začiatku tohto blogu, ale je to asi moja najobľúbenejší spôsob modlitby, pretože sa v ňom spája moja láska k písaniu a takisto aj ku kresleniu. To sa mi spája aj s názvom môjho instragramového účtu Maľovaná kapitola. Aj tu na blogu si môžete prečítať mnoho článkov v rubrike Tvorivosť a viera, napr. 15. kreatívnych metód na dotváranie modlitebníka, stránka povolení a zákazov v Biblii a mnoho ďalších, ktoré vám bližšie priblížia tvorbu modlitebného denníka a modlenie sa so sv. Písmom.


    5. Večné slovo, Dobrý Bože
Text modlitby Večné Slovo sa pripisuje sv. Ignácovi z Loyoly. V čase totalitného režimu na Slovensku sa túto modlitbu modlili veriaci, ktorí tajne pracovali v apoštoláte. V duchu sa pri nej zjednocovali každý večer o 21.00 hod. Po vzniku eRka v roku 1990 si ju eRko oficiálne vybralo za našu spoločnú modlitbu. Je pre mňa teda veľmi dôležitá, pretože sa ju modlíme na každej akcii, ktorú v eRku máme, či už je to kurz, tábor alebo len pracovné stretnutie. Keď začala vojna na Ukrajine, tak som si omnoho viac uvedomila jednotlivé slová... Nauč nás Tebe slúžiť, ako si to právom zasluhuješ. Aby sme dávali a nepočítali, aby sme bojovali a nedbali na rany... 

pondelok, októbra 10, 2022

Aké mám nedostatky v eco friendly živote

Aké mám nedostatky v eco friendly živote

Týmto článkom chcem povedať, že život nie je dokonalý a nie je ani taký, aký sa môže javiť na internete, ale predpokladám, že aj o tom sa dnes už hovorí celkom otvorene. O mnohých veciach je ľahšie čítať a písať ako ich praktizovať a ani ja nie som výnimkou. Ja sama robím vo svojom ekologickom postoji k životu množstvo chýb. Som z toho smutná a nechcem tým tvrdiť, že som vám doteraz nehovorila pravdu o mojom živote. Ale vec sa má tak, že aj tesár sa raz utne. Okrem priznania vlastných chýb však prinášam aj odpovede ako tieto chyby napravovať. 

1. Plytvám jedlom
Je to tak. Plýtvanie jedlom nie je len ekologický problém, ale veľmi celistvý. Hádam každý z nás aspoň raz počul vetu: "Jedz, lebo deti v Afrike nemajú, čo jesť" alebo "čo by za to dali deti v Afrike". A je to skutočne pravda. Neraz smútim nad tým, koľko potravín na konci dňa alebo týždňa vyhodím, pretože sa nedojedli alebo sú po záruke. 

Náprava: 

  • Urobiť si jedálniček na celý týždeň
  • Nakupovať podľa zoznamu
  • Uvarené jedlo recyklovať na iné (napr. ak už k penne cestovinám nemáme omáčku, môžete k nim na druhý deň urobiť perkelt)
  • Podeliť sa o koláč so susedmi alebo s bezdomovcami (niektoré charity prijímajú aj polievky navarené navyše a pod. a rozdávajú ich ľuďom bez domova, aby mali teplé jedlo aspoň raz za deň)
  • Urobiť zo suchého chleba a rožkov strúhanku
  • Kompostovať


2. Kupujem si veci, ktoré nevyužívam
Ako deti sme boli závislí na veciach. Ovplyvňovali nás reklamy, kamaráti alebo všetko farebné. Dnes už si viac uvedomujeme ako marketing funguje a ako sa nás snaží presvedčiť, že niečo nutne potrebujeme. Konzumný štýl života je vážne šialený a neustále nás núti si kupovať nové veci, pretože je to práve "in" je to práve v móde a netýka sa to iba oblečenia. Rovnako pochabé môže byť aj nakupovanie udržateľných produktov. Kúpime si látkové tampóny, ale rovnaký výsledok by sme mohli mať aj vtedy, ak tampóny ušijeme doma zo starej látky alebo použijeme roh malého uteráčika. 

Náprava: 

  • Napísať si zoznam vecí, ktoré doma máme, ale už rok sme sa ich ani nedotkli - tento bod je to napísaný preto, lebo nám to môže pomôcť viac pochopiť a precítiť nadbytok
  • Nakupovať v second hande
  • Vo fast fashion obchodoch nakupovať iba to, čo skutočne potrebujeme
  • Investovať do kvality 
  • Recyklovať to, čo už doma mám

3. Nadbytočne používam papiere a zošity

Papiernictvo je môj najväčší hriech. Milujem farebné papiere, zošity, nálepky a fixky... Mám neustálu potrebu kupovať nové a nové notesy a akvarelové papiere a kadečo iné, no veľakrát mi ležia na poličke viac ako rok alebo sú celkom nevyužité a stratené niekde v útrobách mojej izby. A s veľkou hanbou takisto priznávam, že pár rokov dozadu (občas aj dnes) som vyhadzovala papiere iba preto, že boli pokrčené. To je oveľa horšie ako to, že využívam iba časť papieru, napr. pri tlači. Na moju obranu však musím povedať, že ak spotrebujem iba istý kus papiera, zvyšok vystrihnem a vhodím do škatule. Neskôr na tieto papiere píšem nákupný zoznam alebo ich zoberiem na tábor a dáme deťom, aby na nich mohli písať poštu pre svojich kamarátov. 

Náprava: (Ja sama potrebujem rady)

  • Zvyšky z papierov použiť na tábore pre deti (na kreslenie, písanie pošty...) alebo ako nákupný zoznam
  • Využívať papiere z oboch strán

piatok, septembra 09, 2022

Náš život s arou marakanou

Máme doma papagája menom Rio. Je to ara marakana a pôvodom je to vták z Brazílie, ale my sme ho kúpili od chovateľa na strednom Slovensku. Vyliahol sa 9. septembra 2018 a my sme ho potom kúpili 27. januára 2019. A takýto je náš život s ním. 

PREDTÝM 
Predtým ako prišiel k nám sme už mali veľké množstvo papagájov. Boli to však tie malé druhy ako andulky, neofémy, rozely... náš posledný papagáj bola žltá andulka, ktorá vyzerala skoro ako kanárik. Veľa sme sa s ňou rozprávali až začala aj ona rozprávať nejaké slovíčka. V tom čase mala aj moja babka malú modrú andulku, ktorá bola trochu... znevýhodnená. Nelietala a mala aj problém s jednou nohou. Ale aj tak nám všetkým robila radosť. Zdochla v rovnakom čase ako sa babke stratil kocúr a mala prejavy typu: Aká veľmi je sama a že jej je smutno... Už dlhšie sme našu mamku prehovárali, aby sme si kúpili nejakého väčšieho papagája, ale ona veľmi nechcela. Keď však zdochla táto modrá andulka, prišli sme s argumentmi, že našu žltú andulku (mimochodom, volala sa Holub) dáme babke a my si kúpime toho väčšieho papagája, na ktorého sme našli inzerát. A tak sme hneď na druhý deň sadli do auta a vyrazili do Martina. 

KUPOVANIE KLIETKY
Rovno v Martine sme mu kúpili veľkú klietku, misky na žrádlo, nejakú pochúťku, hračky... S kupovaním klietky je to takisto veľmi zaujímavá príhoda. V zverimaxe sme povedali, že chceme klietku pre aru a pozerali na nás ako na bláznov. Keď sme si prešli obchod, všimli sme si jednu veľkú klietku a oni nám povedali, že táto klietka je pre veveričky a sú k nej aj dve kruhy na behanie. Tak pochopíte to? Keď kupujete klietku pre papagáje, tomu veľmi nerozumeli, ale pre veveričky to predsa bolo normálne?! Takže doma máme klietku pre veveričky, v ktorej býva papagáj. 

MENO
V aute sme takisto živo diskutovali o tom, aké bude mať meno. Predtým už sme mali niekoľkých Filipov, Georga, Holuba... chcela som znova Holuba, ale oni povedali, že už bolo dosť vtipov, že to chce niečo krátke, aby to vedel papagáj aj sám vysloviť. Moja mamka sa pýtala na "tá rozprávka o papagájoch" a ja som pohotovo povedala Rio. Takže vták dostal meno Rio. Keď sa nás niekto raz opýtal prečo sa tak volá, hrdo som odpovedala, že je ako z Rio + je jeho pôvod v Brazílii, ale moja mamka povedala, že je Rio podľa jej obľúbeného huslistu Andre Rieu. 

ZAČIATKY S AROU
Život s Riom je veľmi zábavný a začalo to hneď v prvý deň, keď sme ho vybrali z vedra. Do dnešného dňa, a mám to aj natočené, si pamätám ako šiel pomalými krokmi po stole a my sme na neho pozerali ako na zázrak. Mamka mu do misky pripravila ovocie a on sa posadil na misku a my sme s vyvalenými očami pozerali ako žerie, aké má pohyby. Bolo to také neohrabané dieťatko, lebo potom s ním spadlo a naraz vysypal aj misku s ovocím aj s vodou a všetko tieklo po celom stole. 
Kým sme s mamkou utierali ten neporiadok, ocko s bratom mu stavali bydlo. Sú to palice v tvare Y, cez ktoré je na vrchu ešte pribité jedna palica a visia mu z nej laná, hračky a rebríky...

PREČO ARA MARAKANA
Rozmýšľali sme aj nad iným druhom papagája, ale ara marakana nám prišla zo všetkých najlepšia. U žaka sa často stáva, že si vyberie iba jedného člena rodiny a na každého iného je protivný. Kakadu je dosť bláznivý a nepredvídateľný. Veľké ary sú zase drahé a ostatné vtáky dosť kričia. Takže najlepšou voľbou pre nás bola ara marakana. Jej povaha je veľmi spoločenská, učenlivá... 
Náš Rio si na rozdiel od žaka vybral každého, no z iného dôvodu. Za mojim tatikom chodí, keď potrebuje pohladkať alebo poškrabať, za mnou chodí, keď si chce dávať pusy alebo sa šaliť a na zábavu si vybral takisto aj môjho brata. No mamka a Rio majú medzi sebou veľmi špeciálny vzťah. Rio si ju chráni ako oko v hlave, lebo sa mamka o neho najviac stará. 

REŽIM DŇA: 
  • Spánok ráno - Ráno spí rovnako dlho ako my. Ak je zlé počasie tak spí dokonca oveľa dlhšie, pretože počasie na neho vplýva rovnako ako na nás. V prípade, že sa zobudí skôr, je taký úžasný, že potichu zijde z bydla, žerie a pije vodu, potom sa vráti na bydlo a buď znova spí alebo sa hrá so zavesenými handričkami, pod ktorými aj spí. Až keď vidí, že sme otvorili oči a pozeráme na neho alebo že už používame mobil, vtedy sa začne ozývať, zdraviť nám alebo vydávať neurčité zvuky. 
  • Jedlo - Potom, čo vykonáme svoju rannú rutinu mu z klietky vyberieme misky, dáme čistú vodu a žrádlo, prípadne do tretej misky dostane nakrájané ovocie alebo zeleninu. Ak tieto dobroty nedostane ráno, dostane ich v priebehu dňa. Rio je dosť vyberavý a aj keď má pestrú stravu, niektoré drobné semienka jednoducho neje a môže to vyzerať aj tak, že nezjedol nič, ale opak je pravdou. Žrádlo, ktoré "nevylúska" Rio dáme do inej nádoby, ktorú zbierame pre sýkorky alebo pre dedkove papagáje. V poslednom čase sa však ušlo aj babkiným sliepkam. 
  • Výmena podstielky - Na dne klietky má Rio podstielku z novín a letákov. Snažíme sa mu ju vymieňať každý deň alebo aspoň každé dva dni. Záleží od našej zaneprázdnenosti alebo od toho, či hneď potom budeme vysávať, keďže semienka a ovocie na dne sa pri presúvaní do koša často rozsype. 
  • Jeho činnosti - Počas dňa kričí, hrá sa alebo spí. Ak nie sme doma alebo ak je v byte ticho, vtedy spí, ale ak nás počuje rozprávať sa, takisto kričí a snaží sa dostať k nám. 
  • Vyberanie z klietky - Rio chodí vonku z klietky dvakrát do dňa, pričom čas vonku sa rapídne líši od rôznych faktorov. Jeho nálada ovplyvňuje aj výber jeho aktivít. Ak má dobrú náladu, vtedy ho máme vonku doobeda niekoľko hodín a ďalších pár hodín po obede. No keď ma zlú náladu a skáče do klietky už keď prejdeme okolo klietky, vtedy ho radšej vyberieme iba raz a na krátko. 
  • Kúpanie - Nevieme, ako to Rio môže cítiť, ale každú sobotu sa sám začne kúpať v miske na vodu. Strká do nej laby a snaží sa vyhodiť si vodu na hlavu. Vtedy vieme, že potrebuje "osprchovať". Nerád sa kúpe v sprche alebo pod tečúcou vodou, preto ho kúpeme pomocou rozprašovača. Striekame na neho čistú vodu až kým nie je úplne mokrý. 
  • Strihanie pazúrov a brúsenie zobáka - Približne raz za dva mesiace ho chytíme a odstrihneme končeky pazúrov, pretože mu rýchlo rastú a neúmyselne nás škriabe na pokožke. To isté platí aj v prípade zobáka. Má síce dostatok hračiek na brúsenie, ale nie je to také účinné ako pilník na nechty. 
  • Spánok večer - Rio je ako bábätko. Veľa spí a aj počas dňa. Keď sa začne stmievať okolo ôsmej, pol deviatej, začne si upravovať perie, potom škrípe zobákom a našuchorí sa. Vtedy vieme, že je čas zhasnúť svetlá alebo znížiť jas, pretože potrebuje mať svoj pokoj. 
NÁŠ TERAJŠÍ ŽIVOT
Postupom času sa naučil viac a viac vylomením a takisto sme prišli na to, že život s arou môže byť rovnako úžasný ako so psom.

  • Čo vie povedať: Ahoj, čau, no poď, daj pusu, ic spac (východnarsky ekvivalent pre choď spať), čo to je, kuk... okrem toho sa snaží vysloviť serus, ako sa máš, ale ešte mu to nejde
  • Ako sa vie hrať: 
    • aportuje - sedí na klietke a my mu zdola hádžeme mäkký špagát, on ho chytí a hodí nám ho naspäť dole
    • chodí popod perinu - je to jedna z jeho najobľúbenejších činností. Rád sa skrýva pod perinou a prelieza cez ňu ako cez tunel. Je veľmi hákliví na to, keď mu perinu niekto zdvihne a dosť hryzie
    • chodí do skrine - 
    • ľahá na chrbát - Je to k neuvereniu, ale vie sa prevrátiť aj na chrbát. Vtedy sa chce "šaliť" a dovolí nám, aby sme ho rôzne obracali, skrývali, nakláňali atď. 
    • chodí po zemi - Rio sa najčastejšie vozí na pleci alebo na ruke, no niekedy preletí po byte z jednej izby do druhej. Nevydrží dlho lietať, keď lieta veľmi dlho, dychčí akoby zabehol maratón. Z času na čas, ak vidí na zemi niečo zaujímavé, zletí na podlahu, aby to dostal alebo sa pozrel bližšie. Vtedy zvyčajne využije to, že je dole a začne chodiť po chodbe. Vyzerá to veľmi komicky.
    • chodíme s ním na prechádzky vonku - zo všetkého najradšej mám vysvetľovanie, že s našim papagájom chodíme aj vonku do prírody. Má totiž vlastné vodítko, ktoré sa mu dá cez hlavu a popod obe krídla a stiahne sa na brušku. Popruhy má zapnuté o naťahovaciu gumičku, takže aj keď sa vonku rozhodne vzlietnuť alebo sa niečo zľakne, gumička ho vráti späť a dovolí mu urobiť napr. pár kolečiek okolo nás. 

    Najčastejšie otázky: 
    Papagáj takejto veľkosti je dosť nezvyčajný a niektorí ľudia sa ho boja viac ako československého vlčiaka. Otázka, či hryzie je na mieste, pretože to závisí od Riovej nálady. Ak má dobrú náladu, hryzie iba "zo srandy", ale ak má zlú náladu, dokáže svojim ostrým zobákom nepríjemne ublížiť, až človeku tečie krv. Rio vo všeobecnosti nemá rád hluk a ruch. Nemá rád spoločnosť veľa neznámych osôb, ani krik. Ak sa kričí, pridá sa k nám a snaží sa nás všetkých prekričať. Najpokojnejší je, keď sme doma všetci štyria (ja, brat, ocko a mamka). 


    6 vecí prečo je papagáj rovnako skvelý ako pes
    1. Vie dobre počúvať, ale zároveň vám aj odpovie
    2. Má vodítko a viete s ním chodiť na prechádzky ako so psom
    3. Ohrýza nábytok a topánky
    4. Prosí o jedlo, ktoré nesmie
    5. Pozná povely (daj serus (labku), daj pusu...)
    6. Má veľa hračiek 
    Na záver ak máte nejaké otázky alebo sa chcete podeliť so svojimi skúsenosťami s papagájmi, môžete napísať do komentáru :)

    pondelok, augusta 08, 2022

    Ako vznikajú moje články

    Ako vznikajú moje články


    Len málokto vie, že aj keď na stránke nie sú zverejnené nové články, v zákulisí na blogu neustále pracujem. Nie sú to badateľné zmeny, ale niekedy mi aj tak dajú zabrať poriadne veľa času. Dnes by som vás teda chcela zobrať do zákulisia môjho blogu a zároveň som si vytvorila malý priestor k tomu, aby som vysvetlila veci, ktorým neviem nájsť priestor inde. 

        0. vzdelávam sa, ako správne písať články 
    Ešte pred samotným písaním článkov alebo celkovo o vedení blogu som si čítala veľa iných príspevkov, buď tie, ktoré som našla na pintereste od zahraničných autorov, ktorí radia iným blogerom alebo na wikihow. Obsah tejto stránky dokáže ľuďom poradiť v akejkoľvek oblasti od zvierat až po učenie. 

        1. SPRACUJEM NÁPAD
    Niekedy nápady na články vychádzajú prirodzene z toho, čo aktuálne zažívam (napr. moje písanie o Portugalsko) alebo sa potrebujem povedať svoj názor (napr. polnočné slovíčko...). Mnohé články však vznikajú za účelom mojich čitateľov o niečom poučiť (napr. ekologická oslava, 5 rád ako využiť tekvicu, atď.) Mojimi najčastejšími zdrojmi sú knihy, ale sem tam použijem aj internet alebo zahraničné články. Americkí a britskí štýl sa výrazne líši od nášho blogovania.
    Aj keď článok o mojom osobnom živote, snažím sa do neho vložiť niečo dôležité alebo poučné, čo by mojim čitateľom dalo nové poznatky alebo dodalo silu a motiváciu konať. A hoc to nerada priznávam, častokrát nezverejňujem všetky svoje myšlienky. O niektorých veciach by som dokázala písať oveľa viac 1. oduševnene alebo 2. úvahovo, lenže v prvom spomenutom prípade sa bojím ku komu sa môžu informácie na internete dostať a prvý prípad úzko súvisí s tým druhým. Bloger a celkovo ľudia si ani na facebooku nemôžu byť istí kto a ako "duševné vlastníctvo" použije. Niekomu sa moja myšlienka môže páčiť natoľko, že ju začne vydávať za svoju a už nikdy nedokážete, že to patrí vám. Preto sú moje články častokrát iba štruktúrované bez obšírnejšieho vysvetľovania.
    Niektoré nápady v istom čase ešte nedozreli. Nápad môže byť dobrý a aj článok je spracovaný tak na polovicu alebo ho treba ešte trochu dokončiť, ale niečo mi na nich občas vadí alebo chýba. V takýchto prípadoch čas spraví svoje. 
    Tie najlepšie články však vznikajú v noci alebo skoro ráno, keď moja kreativita pracuje najlepšie. (Tento článok vznikol v rozpätí od pol noci do druhej v noci + pri tvorení v noci mám bohatšiu myšlienku, ale z vyššie uvedených dôvodov si ju nechám pre seba.)

        2. NAPLÁNUJEM ZVEREJNENIE
    Ak už mám napísanú približne polovicu článku, vtedy si naplánujem jeho vydanie do kalendára. Každý mesiac od januára 2020 až do decembra 2023 mám na jednom papieri v prehľadných okienkach, kde mám napísané názvy článkov. Nepíšem to do mobilu ani do počítača, nepoužívam žiadne aplikácie. Som zástancom toho, že ak píšem rukou, zapamätám si toho viac a urobím to rýchlejšie ako sa naťahovať s technikou, ktorá odo mňa požaduje príliš mnoho vecí. Papier ma ničím nerozptyľuje, môžem sa sústrediť, navyše považujem okienka za veľmi priehľadné a hneď mám vizuálne pred sebou kedy v týždni a ako často vydávam články.
    Tieto plánovače som si stiahla zo stránky 7calendar.com/sk/ Ak aj narazíte na zahraničnú verziu, v rohu stránky si jazyk stačí prepnúť do slovenského jazyka. Tých plánovačov je tam naozaj veľa. Denné, mesačné, ročné. Nájdete tam veľké množstvo typov a na rôzne veľkosti papierov. Ak potrebujete plánovače, resp. kalendáre z minulých rokov do googlu zadajte "Plánovač na vytlačenie" + rok, choďte do prehľadu obrázkov a opäť ľahko nájdete kalendáre z tejto stránky, ale z dávnejších rokov. 
    Na začiatku tohto blogu som si predstavovala frekvenciu svojho písania aspoň trikrát do týždňa. Vytlačila som si plánovač, v ktorom mali jednotlivé dni, všetky pondelky, všetky utorky... atď. svoju farbu a takisto aj priradenú tému. V pondelky som chcela vydávať motivačné články, v stredy tvorivosť, vo štvrtok knihy, v sobotu cestovanie a v nedeľu články súvisiace s vierou, keďže nedele a sviatky by sa mali svätiť. Aké témy boli v utorky a piatky si už nemôžem spomenúť, možno tam dokonca boli naplánované prestávky. Ako iste tušíte, tento plán nebol reálny ani cez prázdniny. Takže som vydávala články bez rozmyslu, ako mi to pripadalo vhodné.
    Aktuálne vychádzajú články každý pondelok v mesiaci na rôzne témy + sa k nim pridá aj príležitostný článok v iný deň.

        3. VYTVORÍM TITULNÝ OBRÁZOK
    Titulné obrázky s názvami článkov vytváram na stránke canva. Práca v ňom je veľmi jednoduchá a dokáže ju pochopiť každý. Na výrobu titulného obrázku využívam "karty na šírku", ktoré mi plne vyhovujú. Niekedy si ale pomáham photoshopom alebo programom photoFiltre 8, závisí to od toho, čo potrebujem. Koláže fotiek vytváram na befunky.com. 
    Tvorba takýchto obrázkov je pre mňa ľahšia ako fotenie. Niežeby som bola lenivá, ale skrátka neviem vytvárať zaujímavé kompozície, ani nefotím tak často, aby som mala kapacitu pridať ku každému článku nejakú fotku. 
    Niekedy obrázok vytvorím ešte pred napísaním článku alebo až potom. Aj pri už vydaných článkoch sa mi stáva, že prejdem na iný štýl dizajnu a vytvorím nový titulný obrázok. 
    Titulné obrázky vytváram, pretože mám pocit, že človeka zaujme skôr zdobený text alebo fotky, než samotný obsah článku. Fotky v článkoch a rôzne grafické prvky sú pre čitateľov veľmi dôležité, pretože ak je článok dlhý a namáhavý, dáva čitateľovi možnosť urobiť si krátku prestávku a potom pokračovať v čítaní. V tom je rozdiel medzi článkami a knihami. 

        4. UPRAVUJEM
    Keď človek tak často pracuje s článkami, nemusí si všimnúť chyby, ktoré urobil, preto je dobré článok nechať odležať v administrácii a znova sa k nemu vrátiť neskôr, pokojne aj po jeho zverejnení. Podobne ako je to pri výrobe nového obrázka, to tak môže byť aj s napísaným textom. Vety, ktoré mi predtým prišli veľmi dobré, mi s odstupom času pripadajú iné a takisto si lepšie všimnem aj gramatické chyby, ktoré som urobila. Úprava a prepisovanie je dôležitá ako pre autorov, tak aj pre blogerov a žiadna práca sa bez nich nezaobíde. 
    Ak si raz prečítate nejaký článok a skúsite sa k nemu vrátiť o mesiac, možno už bude mať celkom inú podobu. 

        5. VYMAZUJEM
    Na niektoré texty ani úprava nestačí. Buď ich vrátim späť do administrácie a články ležia medzi konceptmi alebo ich z administrácie odstránim ešte skôr, než ich dokončím. 

    Jediné, čo mi naozaj nejde a neviem si s tým poradiť je prilákať na svoj blog čitateľov. 
    Tak sa mi snáď podarí prísť aj toto a ja o tom budem môcť napísať.

    pondelok, júla 18, 2022

    72, 7 kilometrov chôdze z Prešova do Levoče

    72, 7 kilometrov chôdze z Prešova do Levoče
    Tento mesiac prebiehajú na stránke Klub blogerov júlové témy mesiaca: 1. Spomienky a 2. Mesto. Už dlho sa chystám niečo napísať a tentokrát som sa k tomu konečne dokopala. Nemala som inšpiráciu, ale náhodne som si pozerala fotky z minulého roka a mnoho z fotiek bolo práve z tejto púte. To mi pomohlo nájsť stratenú inšpiráciu a povedať vám o spomienkach na túto cestu. Moje spomienky sú už trochu matné, ale sú veci, na ktoré človek ani po rokoch skrátka nezabudne. 


    Organizácia:

    Kresťania bežne putujú na "odpust" na začiatku júla a väčšinou v noci. Avšak ja somaj s mnohými ďalšími mladými putovala posledný augustový víkend. Túto púť každoročne usporadúva arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) a nesie názov Frekvencia. Je to čas stíšenia sa, modlitby, ďakovania a vyprosovania. Nechýba však čas na rozhovory, povzbudenia, hry a zábavu. Od bežnej túry sa líši hlavne cieľom. Každá púť má svoj vlastný úmysel. Počas tejto púte ide o vzdanie Bohu vďaku a chválu za uplynulý školský rok a vyprosiť milosti do toho nového. Mladí kráčajú s nejakým úmyslom na srdci, ktorí chcú v Levoči odovzdať. 

    Púť stále prebieha tri dni, pričom sa nespí niekde v stanoch. Práve to môže odrádzať najviac ľudí. Ak pútnikov v lese zastihne zlé počasie, nie je to nič príjemné. Spali sme v kaštieli v dedinke Uzovský Šalgov a v škole v Nižnom Slavkove. Ale viac o tom si už môžete prečítať nižšie.  

    Miesto na prespanie a stravu sme si zaplatili vopred. V cene bolo jedlo 3x denne (od piatkového po nedeľný obed/olovrant, sprievodné vozidlo, ktoré viezlo batožinu (spacaky a oblečenie) a materiály, napr. na varenie a podobne. 


    Čo som potrebovala: 

    • Fľašu na vodu
    • Opaľovací krém
    • Repelent
    • Hygienicke potreby
    • Náhradné oblečenie
    • Pršiplášť
    • Pokrývka hlavy
    • Osobné lieky
    • Pevnú a voľnú obuv
    • Vreckový nožík 
    • Rúško (áno, vtedy sme ich ešte potrebovali)
    • Spacák 
    • Karimatku/nafukovačka (ja som mala so sebou iba karimatku, ale iné ochotné duše mi poradili, že ak je k dispozícii aj nafukovačka, mám si ju zobrať a myslím, že to bola dobrá rada, pretože len čo som sa osprchovala a najedla, bola som úplne tuhá)


    1. deň: Prešov - Uzovský Šalgov 

    Počet krokov: 33 759

    Počet kilometrov: 22,2

    V prvý deň púte sme vyrazili skoro ráno. Zastavili sme sa v kostole na námestí na požehnanie a ďalej sme pokračovali cez mesto do Veľkého Šariša a ďalej po cyklistickom chodníku cez Ostrovany a Ražňany do Uzovského Šalgova. Počas putovania z Ostrovan do Ražňan nás zastihla veľká búrka. Celý život som sa vyhýbala tomu, aby som počas búrky bola vonku, takže toto bola moja premiéra a prežívala som to dosť zle. 

    Táto časť cesty nebola ani trochu náročná, po celý čas sme išli rovno, žiadne kopce ani údolia. Niektoré časti tejto cesty prejdem na bicykli minimálne raz do mesiaca a všetko sa odohrával v dedinách, ktoré sú pre mňa veľmi známe. Takže až na ten dážď som išla s ľahkosťou, v čele skupiny. 


    2. deň: Uzovský Šalgov - Nižný Slavkov 

    Počet krokov: 37 918

    Počet kilometrov: 23

    Počas druhého dňa sme sa vyhli civilizácii, keďže z Uzovského Šalgova sme sa vydali do Nižného Slavkova po lesoch a lúkach cez pohorie Bachureň, s najvyšším bodom Marduňa. Napriek tomu, že je to medzi dvoma mestami, v ktorých som vyrastala a prakticky sa značná časť týchto pohorí nachádza iba na skok od môjho domova, no po tomto pohorí som prechádzala po prvý raz, dokonca som ani nevedela, že niečo také blízke a krásne existuje. Ale to je paradox dnešných dní. Poznáme ďaleké "svety", ale to najbližšie je pre nás veľká neznáma. 

    Táto cesta bola dosť náročná, hoci sme prešli 23 kilometrov, šli sme poriadne do kopca. 

    Po príchode do Nižného Slavkova sme išli na sv. Omšu, mala som hrozne opuchnuté nohy a skoro ich nenatlačila do topánok. 


    3. deň: Nižný Slavkov - Levoča

    Počet krokov: 41 970

    Počet kilometrov: 27,5

    Z Nižného Slavkova sme sa cez Brutovce presúvali smerom na Oľšavice a Ulož do Levoče. Hneď ráno sme vybehli na veľmi prudký kopec, bolo mi zle a točila sa mi hlava, ale potom to už bolo lepšie. Zo začiatku iba mrholilo, ale ako sme stúpali vyššie a vyššie, tak už lialo, celý zvyšok dňa som mala mokré topánky, ponožky... Trochu pomohlo, keď som si prezula suché ponožky, vložila ich do plastového sáčku a tak do topánok. Aspoň na chvíľu som mala pocit, že som suchá, ale potom sa vrecúška roztrhali. 

    Tretí deň bol prirodzene najťažší zo všetkých. Na začiatku som použila veľké množstvo svojej sily a po ceste mi už začala povoľovať mentálna sila. Všetko, nech už robíte čokoľvek, závisí iba v tom ako sa cítite alebo to, čo si myslíte a ak začne klesať motivácia, vtedy môžete byť aj ten najlepší športovec a jednoducho nebudete kráčať ďalej. 

    Na konci tejto cesty nás čakali naši rodičia (mňa a môjho brata, lebo sme išli do Bratislavy, ostatní sa do PO vracali objednaným autobusom) a keď som ich videla stáť na parkovisku a my sme vyšli z lesa bol to skvelý pocit. Skoro som za nimi bežala ako malé dieťa. 


    Celkové dojmy: 

    Viem ako vyzerám a že moja kondícia nie je najlepšia. Počas týchto troch dní som neschudla ani gram. Na konci som vážila rovnako ako na konci. Celkovo turistika nepatrí medzi moje obľúbené športy, ale pri púti to bolo iné. Samotné rozhodnutie a prihlásenie šlo veľmi ľahko, dokonca aj moja motivácia zvládnuť to. Zároveň som však každú chvíľu čakala, že sa mi niečo stane alebo sa počasí počasie natoľko, že nebudem musieť kráčať ďalej. Všetko však nasvedčovala tomu, že nič také sa nestane a ja doputujem až k nášmu cieľu. Málo kedy chodím na turistiku a toto bola skutočná skúška mojej odolnosti a vytrvalosti. Vedľa mňa celý čas kráčal môj brat a ďalší dobrý kamarát, ktorí ma povzbudzovali ísť ďalej a vpred. 

    Ako Hobbiti šli s prsteňom do Mordoru, tak mi sme išli s úmyslom do Levoče. Počas búrky cez mestá, lúky a lesy, ale prišli sme k svojmu vytúženému cieľu a nikdy som sa necítila tak silná ako vtedy. Mala som pocit, že dokážem čokoľvek. 

    Ak budem niekedy v živote pochybovať o tom, čo dokážem a koľko toho prejdem, tak si spomeniem na túto púť a hneď mi je lepšie. Keby som nemala bratovu podporu a motiváciu, možno už by som ten tretí deň ani nezvládla, ale na to sú predsa priatelia a rodina. Ak už človek nevládze, potiahnu ho. A ak nevládzeš, tak pridaj. (A na záver ešte možno príslovie môjho brata: Potrebuješ vracať? Tak to urob vedľa a potom utekaj ďalej)


    TIP NA APLIKÁCIU: RELIVE - Táto aplikácia je zameraná na zaznamenávanie si športových výkonov, vo svojom balíčku má naozaj nespočetné množstvo toho, čo si môžete vybrať. Avšak to, čo je na nej najviac zaujímavé, sú videa, ktoré dokáže zaznamenať. Pri zapnutom GPS vám táto aplikácia dokáže urobiť presnú trasu toho, ako ste išli a kam ste sa pohli a to so stúpaním a klesaním, počtom kilometrov a presným reliéfom kopcov, dolín a hôr. (Jediná škoda bola, že som túto aplikáciu nemala zapnutú aj počas púte do Fatimy. No aj tak to bol zážitok. Článok)





    pondelok, júla 11, 2022

    5 výhod skorého vstávania a typy ako na to

    5 výhod skorého vstávania a typy ako na to

    V poslednom čase sa mi spí dosť zle. Buď skoro vstávam alebo sa počas noci budím. Vrcholom všetkého sú zlé sny počas noci alebo také sny, ktoré sú priveľmi zvláštne a nezmyselné a zamestnávajú mi myseľ viac, než by som chcela. Najradšej však vstávam skoro po odporúčaných ôsmych hodinách spánku. Už od nepamäti som každú sobotu a nedeľu vstávala skoro, aby som mohla vidieť rozprávky. Robila som to tak niekoľko rokov a spolu so vstávaním do školy si moje telo zvyklo na to, že vstáva skoro. Ak sa to tak dá povedať k skorému vstávaniu mám aj "predispozície", pretože moji starí rodičia a takisto aj môj ocko (sú z tej istej vetvy) vstávajú veľmi skoro.
    Mnohí si pri skorom vstávaní môžu povedať, že je to barbarstvo ničiť dobrý spánok, ale skoré vstávanie naozaj nie je na škodu a tu vám hneď ukážem niekoľko výhod:

    1. Človek má viac času
    Ak vstávame skoro, máme viac času na čokoľvek, na čo si počas dňa bežne nenájdeme chvíľku a večer sme na to už možno príliš unavení. Ak vstávame skôr, máme dlhší čas na modlitbu, chvíľku pre seba, možnosť naplánovať si deň, užiť si ticho bez detí (hlavne, keď je školský rok, vtedy sa vstáva najhoršie) alebo máme viac času pre niekoho na niečo menej bežné a to je šport. 

    2. Sme počas dňa pokojnejší
    Nemám to vedecky overené, ale sama na sebe som si už dávno všimla, že ak vstávam skôr, som počas dňa viac pokojná, pretože stihnem viac vecí ako keď vstávam napr. o desiatej. Deň sa mi pocitovo predĺži a stíham tak urobiť viac vecí. Kým niektorí ešte spia, ja stihnem ísť do obchodu, urobiť si raňajky, dať si sprchu, napísať jeden článok na blog... pred povinnosťami mám ešte veľa času pre seba a to je dôležitý faktor v plnení úloh. Sme viac pragmatickí a produktívni. Mať pocit, že všetko robíme v pokoji a nikam sa nemusíme ponáhľať je skvelé. 

    3. Uvidíme čaro prebúdzajúcej sa krajiny
    Môj domov je obklopený drobným parkom a nachádza sa v ňom veľa zvierat. Ešte veľmi dávno v ňom mala hniezdo aj sova a keď som vstávala veľmi skoro, mohla som počuť ako húka. Aj napriek tomu, že už dávno nie je súčasťou môjho bydliska, vždy si na ňu spomeniem. Jej hlas však nahradili zvuky iných vtákov, ktoré sú ráno oveľa intenzívnejšie a krajšie ako počas dňa. Do toho vychádzajúce slnko 

    4. Budete kreatívnejší
    Je to spôsobené tým, že prefrontálny kortex je v najaktívnejšom stave ráno. Toto je časť mozgu spojená so stanovovaním dlhodobých cieľov, rozhodovaním, plánovaním a sebakontrolou. Ráno sa venujem písaniu blogových príspevkov a všetkému, čo si vyžaduje hlboké sústredenie. Je to ako keby sme v spánku produkovali množstvo nových nápadov a myšlienok a keď sa zobudíme sú tu, aby nás pozdravili. Aj autori ako Ernest Hemingway vstávali skoro. 

    5. Budete lepšie spať
    Áno, je to paradox, ale keď budete skoro vstávať, budete aj lepšie spať. Je to preto, že skoré vstávanie vyžaduje aj to, aby ste išli skoro spať a zachovali tak odporúčaných osem hodín spánku. Vo väčšine rozvojových krajín je tento čas nedodržiavaný, čo má za následok množstvo chorôb a iných zdravotných problémov. Ak si však vytvoríte návyk a budete každý deň, aj cez víkend, vstávať v rovnakom čase, vaše telo sa tak nastaví, bude vedieť, s čím má rátať a poďakuje sa vám za to tým, že bude vedieť kedy má vstávať skoro a vy nebudete musieť ani použiť prekliaty nástroj menom budík, ktorý zvyčajne narušuje celý deň. 


    PÁR TIPOV AKO SKORO VSTÁVAŤ
    Predtým, ako začnete svoje nové dobrodružstvo ako ranný "vstávač", tu je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu na vašej ceste a ako začať. 
    • Začnite pomaly – Neponáhľajte sa hneď k budíku a nastavte ho na 5:00. Začnite pomaly a postupne každý deň posúvajte budík o 15 minút dozadu, kým nedosiahnete požadovaný čas budenia. Nie je potrebné šokovať svoje telo.
    • Nikdy neodkladajte budík – toto ste už pravdepodobne počuli. Ak si predĺžite spánok, budete ešte unavenejší. Použite 5-sekundové pravidlo: keď vám zazvoní budík, počítajte odzadu od 5-4-3-2-1 a jednoducho vstaňte! Nebudete ľutovať. Odkladanie je to najhoršie, čo môžete urobiť, keď chcete zlepšiť svoj spánok a vstávať skoro.
    • Majte dôvod vstať – vytiahnite svoje „prečo“, cieľ a motiváciu. Musíte mať dôvod vstať. Nemá zmysel vstávať skoro, ak na to nemáte dôvod. Vytvorte si plán na svoje rána a nájdite niečo, čo vás prinúti zobudiť sa skôr, ako kohút zaspieva. 
    • Investujte do budíku s prirodzeným svetlom - najužitočnejšie to môže byť počas zimných mesiacov, keď slnko nie je často vidieť. Svetelný budík totiž umožňuje šetrné a prirodzené prebudenie zo spánku. Vďaka pomaly sa rozsviecujúcej dióde LED je stimulovaný východ slnka. Väčšina týchto budíkov má možnosť nastavenia intenzity svetla podľa vašich preferencii a vedľa simulácie východu slnka môžete nastaviť budiace tóny, ktoré vás akusticky sprevádzajú do nového rána, či už sú to zvuky vtákov alebo rádio. (Tento bod je už aj tak dosť dlhý, ale rada by som ešte dodala, že umelé zvuky vtákov nie sú potrebné, pretože keď vstávate zavčasu a ste vnímaví na svoje okolie, užijete si prírodu aj bez náhrady.) Týmto spôsobom si môže ľudské oko pomaly zvyknúť na svetelné pomery a telo sa šetrne pripravuje na prebudenie, tak ako to bolo za starých čias, že ľudia vstávali s východom slnka, pretože ich mozog zaznamenal svetlo.
    • Odložte telefón – Už som neraz spomínala digitálny minimalizmus, ktorý je v mojom živote a aj tu na blogu dosť špecifickou témou (článok a článok) a budem si stáť za svojim, ak poviem, že aj pri rannom vstávaní je dôležité umiestniť mobil ďaleko od postele alebo do inej miestnosti, aby ste neboli v pokušení stlačiť tlačidlo odloženia, keď je čas.

    pondelok, júna 27, 2022

    Zhrnutie článkov o lete

    Zhrnutie článkov o lete

    Na blogu fungujem už nejaký ten piatok. Ako som už veľakrát spomínala, nie je to iba tento blog, ale aj blogy na platforme blog.cz a za ten čas sa mi nazbierala pekná hŕstka článkov na akúkoľvek tému. Dnes by som vám rada predstavila svojich pár článkov, ktoré sa týkajú leta a mohli by vás na túto notu príjemne naladiť. 


    Mostar je mesto v Bosne a Hersegovine, ktoré som s rodinou navštívila už pred mnohými rokmi. O tomto meste mamka čítala v časopisoch a opisovali ho ako úžasné mesto hodné navštívenia, takže keď sme z južného chorvatska zvládli zíjsť ešte nižšie do Medžugoria, mamka iniciovala aj výlet do Mostaru a bol to teda skutočný zážitok. Myslím, že každý z nás si odtiaľ odnášal zmiešané dojmy a v hlave mu znela kontrolka, že sme stále na tom lepšie ako v tejto krajine bývalej Juhoslávie. Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tomto meste, rozhodne si prečítajte celý článok a posúďte sami. 


    Medzi moje obľúbené články patria zhrnutia leta, roku a podobne, pretože si myslím, že v nich človek môže nájsť množstvo inšpirácie k tomu, ako tráviť voľný čas a kam sa oplatí sa ísť pozrieť.

    Neodmysliteľnou časťou môjho letného programu sú aj tábory pre deti, kde pôsobím ako dobrovoľník. Mala som už rôzne funkcie. Mojou najobľúbenejšou je samotná príprava programu počas tábora, ale medzi ďalšie si môžem pripísať aj vedúceho skupinky, pomocného animátora (MTZ - materiálno-technické zabezpečenie), ale aj nevídanú funkciu hygienika. Ak tiež plánujete nejaké letné tábory, vrelo vám odporúčam prečítať si môj článok, v ktorom opisujem všetko od načrtnutia hlavnej myšlienky, cez program, rady pre vedúcich, niečo málo o účastníkoch, ale aj o chybách a improvizácii, ktorej sa jednoducho nevyhnete. Ak však budete mať málo informácie, môžete si zakúpiť aj príručku o táboroch, o ktorej som tiež napísala samostatný článok. 

    Ľudia čakajú iba na to, kedy príde leto a plánujú si ho poriadne užiť. Ak však príde voľný deň, často si nevedia poradiť, čo by vlastne mohli robiť, aby svoje túžby naplnili. Zažila som už mnohé letá - nudné i tie aktívne. Zo všetkých najdôležitejšie je si už počas roka písať zoznam vecí, ktoré by ste chceli zažiť. Ak vám nič nenapadá, môžete sa inšpirovať mojim zoznamami z roku 2020. 

    Pri všetkom tom plánovaní a užívaní si leta, by človek mal dbať na niekoľko pravidiel, ktoré môžu poslúžiť najmä veriacim, aby bol ich čas naplnený. 

    Vždy bolo mojim veľkým snom spať v stane a minulý rok sa mi to konečne podarilo. Nebolo to tak celkom stanovanie v pravom zmysle slova, pretože sme mali spať pod prístreškom v lese, ale osud to zariadil tak, že som bola "spoločensky indisponovaná" a spala v spacáku na blate pod šírim nebom. No aj tak to bol zážitok, na ktorý mám do dnešného dňa tie najkrajšie spomienky. A ak sa aj vy chystáte kempovať, mám pre vás zoznam, aby ste nezabudli na nič podstatné. 

    Ak by ste toto leto mali cestu do Portugalska, tejto krajine som venovala celú rubriku, kde nájdete množstvo informácii o tom, ako si môžete túto krajinu užiť vy. 
    Copyright © Vynimocna , Blogger