utorok, júna 29, 2021

Dá sa uspieť v dobrovoľníctve?

Dá sa uspieť v dobrovoľníctve?
Aj vy mávate rôzne obdobia, pri ktorých sa neviete odtrhnúť od nejakej činnosti, ale ku inej sa naopak neviete donútiť? Podobne to mám aj ja. Niekedy v kuse iba kreslím, inokedy čítam alebo píšem... Posledné dva mesiace pre mňa boli obdobiami písania listov, cestovania a pripravovania tábora. Skončila som prvý ročník na vysokej škole a rýchlim spádom mi začali prázdninové aktivity. S tým súvisí aj dnešný článok. Nové roly v mojej dobrovoľníckej činnosti mi priniesli nové drobné úspechy, na ktoré som hrdá a rada by som sa o to podelila so svojimi čitateľmi. Neberte to, prosím, ako vychvaľovanie, ale ako potvrdenie toho, čo som už načrtla v článku Polnočné slovíčko o motivácii, živote a práci. Zároveň som to už spomenula aj v rozhovore pre klub blogerov, kde som sa rozpísala o tom, ako som sa dostala k svojej dobrovoľníckej činnosti a čo to všetko obnáša. 


Ako som začala s dobrovoľníctvom? 

Vždy som vedela, že chcem konať dobro a robiť veľké veci, ale nevedela som v čom konkrétne chcem byť taká „úspešná“. Už od malička som zabávala deti susedov rôznymi improvizačnými predstaveniami, chodila som na farské tábory pre deti ako účastník a mojim veľkým vzorom boli animátori/vedúci. Vedela som, že sa jedného dňa tiež chcem stať takým skvelým a zábavným človekom.
Ako bežal čas, mala som pätnásť rokov, bola som v deviatom ročníku na základnej škole a to je práve čas, keď sa vo väčšine prípadov z dieťaťa stane animátor/dobrovoľník, ak na to má vlohy a vedia o ňom správni ľudia. Bohužiaľ, ja som nevedela o žiadnom spôsobe ako sa dostať k tejto činnosti a tak som sa zmierila s tým, že z môjho sna nič nebude.
Po prvom ročníku na strednej škole však prišiel môj kamarát, miništrant, so správou, že ho posielajú na kurz pre animátorov a ja som mu veľmi závidela. Zo dňa na deň ako sme sa rozprávali mi povedal, komu sa mal ozvať, kto mu pomohol s prihlasovaním, tak som sa tej dotyčnej ozvala aj ja. Z našej farnosti mohli ísť na kurz iba traja, a pre moje šťastie, jeden z navrhnutých chlapcov odmietol a tak som mohla ísť ja ako „náhradník“. Tak započala jedna obrovská etapa môjho života.


V čom spočíva moja dobrovoľnícka činnosť?
Existuje niekoľko druhov dobrovoľníctva. Ľudia môžu „pracovať“ ako dobrovoľní hasiči, venčiť psy, pomáhať pre červený kríž... Moje dobrovoľníctvo sa zameriava predovšetkým na deti. Ako som už spomínala vyššie, všetko sa to začalo kurzom v organizácii eRko. Kurz trval jeden víkend a naučila som sa na ňom, čo znamená byť dobrovoľníkom a animátorom a takisto bližšie vysvetlenie, čo vlastne znamená byť členom eRka.
Je to hnutie kresťanských spoločenstiev detí a je rozšírené po celom Slovensku. Má svoju vlastnú hierarchiu od dieťaťa až po predsedu. Začala som ako animátorka na detských táboroch, chodila som na kurzy a popri škole sa vzdelávala v dobrovoľníckej činnosti. V našom meste/farnosti som prevzala post „zodpovedná osoba za eRko vo farnosti“. Mojou úlohou je viesť administratívne záznamy, spolupodieľam sa na príprave programu pre deti počas roka, takisto mám na starosti koledovanie v rámci „Dobrá novina“. Najnovšie som sa dostala aj do pedagogicko-poradenskej komisie eRka, ktorá pripravuje metodické materiály do časopisov pre animátorov a deti, podieľa sa na vydávaní vzdelávacích príručiek a mnoho ďalšieho.
Počas pandémie som taktiež našla radosť v písaní listov a píšem listy pre „Pošli dobro“.
A potom sú tu také aktivity, ktoré sa objavia raz za čas, ako napr. Pomáhal som susedovi pri detských cyklistických pretekoch, šla som pomôcť do občianskeho združenia Barlička pri presune klientov na jednu akciu, pomáhať pri MDD atď.


Je to náročné?
Náročnosť závisí hlavne od toho ako to človek vníma. Niekedy je to časovo náročné, predsa len sú to všetko aktivity popri škole. Dobrý časový manažment je veru na mieste. Inokedy je náročné jednanie s ľuďmi. Každý je iný a má svoj vlastný názor a ten treba rešpektovať, ale konfliktom a nedorozumeniam sa jednoducho vyhnúť nedá, nech človek robí čokoľvek. Občas je aj plač a nariekanie, ale oveľa dôležitejšie je si povedať, že niektoré veci sú iba malichernosťami ak v tom, čo robíme vidíme vieru vo väčšie dobro. 

Prečo považujem svoje úlohy za úspešné? 
Ako som už spomínala vyššie, eRko má svoju hierarchiu a vždy sa dá vystúpiť ešte ďalej. Nie je to uzavretá organizácia, v ktorej sa ľudia delia na "šéfov"/ precedníctvo a tých animátorov a deti dole. V tejto organizácii vie človek viesť stretko s deťmi, ale zároveň sa pri častom zapájaní vo väčších celkoch "vyšplhať vyššie". 

A čo je pritom všetkom najdôležitejšie? 
Mať srdce a rozum na správnom mieste a snažiť sa. Snaha je krokom k úspechu. 

utorok, mája 25, 2021

Ako premeniť neznáme príležitosti na dobrodružstvá

Ako premeniť neznáme príležitosti na dobrodružstvá
John a Stasi Eldredge vo svojich knihách opisujú dobrodružstvá za odhalením ženskej a mužskej duše. "Malí chlapci túžia vedieť, že sú mocní, že sú nebezpeční, že sú niekým, s kým treba rátať." Veľa z nich si omylne myslí, že dievča čaká na konci cesty ako cieľ, ktorý treba odhaliť, ale "žena nechce byť dobrodružstvom, chce byť vtiahnutá do dobrodružstva, ktoré je väčšie ako ona". 

Rodičia sa svoje deti snažia vychovávať najlepšie ako vedia. Do určitého veku riadia chlapcov i dievčatá úplne rovnako. Učia ich poriadkumilovnosti a pracovitosti, vštepujú im toleranciu k všetkému živému tvorstvu a keď sa to sami naučia ovládať aspoň čiastočne, začnú matky a otcovia klásť synom a dcéram rozdielne po stáročia udržiavané vlastnosti a im prisluhujúce roly: Žena sa stará o domácnosť, rodí a vychováva deti, zatiaľ čo muž loví a dobíja nové územia. Ženy tomu veria, muži tiež a ako sa generácie striedajú, reťazec pokračuje ďalej.

Rodičia na detskom ihrisku oveľa častejšie varujú malé slečny pred rizikom pádu z preliezačky a pokiaľ dievčatá stále trvajú na tom, že sa tam chcú hrať, často im jeden z rodičov pomáha. Ale malí chlapci? Odhliadnuc od obáv, ktoré matky a otcovia pociťujú, oni chlapcov povzbudzujú, aby sa na tyčiach hrali a často im dávajú rady ako prekážku zdolať samostatne.

Iróniou je, že v mladom veku sú si obe pohlavia fyzicky veľmi podobné. V skutočnosti sú dievčatá do puberty dokonca silnejšie a vyspelejšie.

Dospelí dávajú deťom odkaz, ktorý do ich vedomia naplno prenikne počas dospievania: Dievčatá sú krehké a potrebujú pomoc a že chlapci si musia vedieť poradiť s ťažkými úlohami sami. Že dievčatá by mali byť bojazlivé a chlapci by mali byť odvážni.

Našťastie sú tu ľudia popierajúci konvencie.

Keď sme boli ja a môj brat malí, nemali sme žiadne rozdiely. Dokázala som sa hrať na boj rovnako tak ako sa môj brat nebál hrať na rodinu. Zvyčajne som to bola ja, kto bol bojovnejší a vymýšľal lotroviny: Presvedčila som brata, aby si takisto ako ja zajazdil na babkinom baranovi a nečakane z neho spadol rovno do pŕhľavy, prehovorila som ho, aby vyliezol na strom a zoskočil, dopadol však rovno na bradu, kde má doteraz jazvu po zašívaní, keď som sa zhodou okolností dostala k pištoli na guličky, chcela som vyskúšať aké to je vystreliť a za terč som si vybrala práve Miškov malý zadok, ktorý krásne vytŕčal z dreveného domčeka na hranie. To bolo vždy kriku a ospravedlňovania.

Ešte stále tomu nemôžem uveriť, že 19. mája, dosiahol ten krpec takýto "vysoký" vek. Áno, ten chlapec, ktorému som ešte pred pár rokmi kradla cumeľ, a s ktorým sme kládli špendlíky na podlahu do chodby, keď sme prvýkrát zostali sami doma. Je už oficiálne dospelý, môže voliť, legálne piť alkohol alebo sa prihlásiť do armády ako o tom vždy sníval, pretože v tom vidí veľký zmysel. Pri tejto príležitosti som mu chcela dať darček, na ktorý len tak nezabudne. Doslova ako ruka z nebies nám ešte minulý týždeň kamarát navrhol, či by sme s ním chceli ísť na airsoft. Vedela som o tom približne iba to, že sú to strieľačky s guľkami pre dospelých a šliapla som takpovediac do veľkého neznáma, keď som na to pristúpila a všetkých okolo to očividne prekvapilo. Nechápala som prečo, veď to nemohlo byť nič strašné. A rovno som zavolala aj svojho brata a rozhodla sa mu túto akciu zaplatiť. Prišlo mi to ako úžasný darček.
V nedeľu ráno sme vstali, brat si pripravil maskáčové oblečenie, ja som si obliekla čierne tepláky a montérkovú bundu, vzala čierny klobúčik a nadšene vyrazili k airsoftovému lesu. Bolo to v pohode, dokým za nami neprišli aj ďalšie autá a vystúpili z nich statní muži oblečení ako do skutočnej vojny: Mali oblečené prilby, nepriestrelné vesty, opásaní boli rôznymi ukladacími vestami na zásobníky, cez seba mali prehodené minimálne tri zbrane. Vtedy som si povedala, že asi končím. Že to bude krutejšie než som si pôvodne myslela. Stála som v rade na registráciu pripravená odstúpiť a ísť domov aj pešo, len aby som sa vyhla masakru, ktorý som predpokladala. 

To, že majú ľudia strach je v poriadku. Je to dôležitý pocit, ktorý nás drží v bezpečí. Problém nastal, keď sa strach stal primárnou reakciou, ktorú rodičia najčastejšie vštepujú dievčatám, kedykoľvek narazia na niečo nové. Nikto mi nemohol zazlievať, keby som v tejto chvíli podľahla zúfalstvu v na pohľad bezvýchodiskovej situácii. Každý by reagoval ako najlepšie vie a čo sa najčastejšie naučil, ale panika bola iba jednou z reakcií, ako som sa mohla zachovať. Ja som sa rozhodla zostať a dokázať sebe samej, že dokážem čokoľvek, čo dokážu aj chlapci. Horšie ako zubár to byť nemohlo. Zlé okolnosti som sa rozhodla zvládnuť vďaka svojmu skalopevnému odhodlaniu prijať úplne všetko, vrátane tých aspektov svojho ja, ktoré nechceli prijať nič. Toto rozhodnutie voči životu, oddanosť čomukoľvek, čo prinesie prítomný okamih, je podstatou návodu, ako sa snažím dosiahnuť aspoň čiastočnú pozitivitu aj v tých najväčších sra... problémoch.

Ďalší pán s pevným hlasom na nás volal nech sa posunieme ďalej a mne sa skrúcal žalúdok o stošesť. Keď na mňa však prehovoril, hovoril pokojným a pobaveným hlasom, nech si teda prvý súboj užijeme.

Počas obliekania na parkovisku k nám pristúpili dvaja chlapíci, ktorí nám na obe ruky prilepili žlté lepiace pásky na označeniu tímu, dostala som rezervovanú zbraň, okuliare a kovovú masku na ústa a hovorila si, že si musím nájsť parádne dobré miesto na skrývanie sa počas piatich hodín. O desiatej to všetko vypuklo. Rádio znejúce v areály sa vyplo, dramaticky spustili sirénu ako z počítačovej hry a ihneď po doznení sme boli pripravení vyraziť do lesa. Rozbehla som sa dopredu za ostatnými a dostala sa do prvej prestrelky. Krátko po začiatku ma zasiahli prvou guľkou a bola som prekvapená, že to ani nebolelo. Po čase som sa už nebála vyraziť do lesa sama, skrývať sa v kríkoch, za stromami a rôznymi prekážkami. V jednu chvíľu som sa dostala naozaj ďalej, než všetci ostatní chlapci. Do hry som sa ponorila tak vážne, že som ani nepostrehla kam uteká čas, čo nechce stáť a bolo dva poobede. 

Nikoho som netrafila, mňa trafili asi päťkrát. Vždy, keď som prišla na spawn (miesto, kde som sa akože "oživila" a vrátila sa do hry), stáli tam tí najviac ozbrojení hráči, fajčili cigaretky a debatovali vo veľkom. Skoro to vyzeralo, že sa do hry ani nezapájali. Opak bol však pravdou. V druhej polovici hry som už bola bližšie pri najväčších bojoch, bolo počuť výbuchy plynových dymovníc. Sú inak veľmi neškodné, iba smrdia a vydávajú hlasné zvuky. Často pri krčení sa v kríkoch som dostávala rady od neznámych chlapíkov ako postupovať ďalej. V dnešnej dobe je spontánne milý prístup cudzích ľudí veľmi vzácni.

Na koniec to všetko môžem zhodnotiť veľmi pozitívne. Vôbec to nebolo také strašné ako sa to na prvý pohľad zdalo. Bola som hrdinka zo svojich obľúbených kníh! Zamilovala som si ten zvláštne hryzavý pocit, ktorý sa mi usadil v bruchu a adrenalín, ktorý pretekal žilami, keď zažívam niečo nové. Keby som bola odišla ešte pred začiatkom, nikdy by som neprišla na to, aká zábava môže byť zahrať si hru ako z počítača, vyskúšať si strategické myslenie, narábanie so zbraňou, spolupatričnosť s ostatnými (hoc aj neznámymi) členmi tímu, zlepšiť si orientáciu v priestore, pozorovacie schopnosti a postreh. Do budúcna si to určite chcem vyskúšať znova a tentokrát budem vo svojich krokoch oveľa istejšia. 


Odhodlanie dokončiť to, čo začnete je overený spôsob ako premeniť neznáme príležitosti na dobrodružstvá a nezáleží na tom, či ste muž alebo žena. V živote každého sa raz za čas musí objaviť niečo divoké. 

pondelok, mája 17, 2021

FOTONÁVOD: Mrkvová nátierka so syrom

FOTONÁVOD: Mrkvová nátierka so syrom

 


pondelok, mája 10, 2021

Projekty na posielanie listov

Projekty na posielanie listov

 


Tento mesiac som veľa článkov na svojom blogu neprispela, mohli za to čiastočne aj študentské povinnosti, ale predovšetkým robenie pohľadníc, obálok a písanie listov pre dôchodcov v rámci dvoch úžasných projektov. Písanie listov a výroba pohľadníc pre dôchodcov ma napĺňa obrovskou radosťou, pretože dokážem konať dobro aj na diaľku, aj keď nie som reálne prítomná. Nie je to náročná "práca". Ja som väčšinu listov alebo pohľadníc pripravila v rámci svojho voľného času, večer, pri pozeraní seriálu. Je to kreatívna činnosť uvoľňujúca dušu a myseľ, ktorá naraz pomôže mne i prijímateľovi. 


"Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala"

Matka Tereza

Kto by si však chcel písať radšej s niekým bližšie svojej vekovej kategórii, môže sa zapojiť do inej takisto uvedenej organizácie. 


1. Koľko lásky... 

O tomto projekte som už písala článok minulý rok. Celý názov projektu znie Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Zameriava sa predovšetkým na domovy dôchodcov, ale celková myšlienka sa rozrástla na dobročinnosť k starým a osamelým ľuďom, ktorým na Vianoce nemá kto venovať nejaký darček. Táto malá dobročinná akcia sa však natoľko rozrástla do celého Slovenska, že sa v mesiaci máj, lásky čas, rozhodli pripraviť ďalšiu skvelú akciu pre seniorov s rovnomerným názvom "Máj, lásky čas - Koľko lásky..."  Tentokrát nejde o posielanie balíčkov, ale jednoduchých pohľadníc s krátkym pozdravom ako prejavom pozornosti. Tento projekt ma tak chytil za srdce, že som strávila týždeň výrobou 65 pohľadníc. Štyri z nich som darovala svojim starým rodičom a sesternici, ale 61 pohľadníc sa predsa len dostalo do správnych rúk, dôchodcom v Dome pokojnej staroby. Do konca mesiaca zostáva ešte mnoho dní a tak neotáľate, vyberte si nejaké zariadene zo zoznamu, ktoré nájdete na uvedenej stránke a pošlite vyrobenú pohľadnicu ďalej. 


2. Penpaling alebo postcrossing 

Kto nie je obmedzený jazykovou bariérou môže si dopisovať s ľuďmi akéhokoľvek veku, pohlavia z celého sveta vďaka penpalingu alebo postcrossingu. Ide o dopisovanie medzi ľuďmi vo väčších vzdialenostiach. Stačí sa prihlásiť na jednu z určených stránok, vypísať svoje údaje a očakávať list z nejakej inej krajiny. Veľkou výhodou akéhoto medzištátneho dopisovania je určite zlepšenie si gramatiky z cudzieho jazyka a poznanie nových ľudí odlišnej kultúry, ako je tá naša. Osobne som sa do tohto projektu nezapojila, ale poznám ľudí, ktorí áno, a priateľstvo im trvá už roky. 


3. Pošli dobro

Opäť sa na chvíľu vrátime k projektu písania listov pre dôchodcov. Tento projekt funguje celoročne a viac informácii o ňom nájdete na sociálnych sieťach. Ide predovšetkým o skupinu mladých ľudí, ktorí sa snažia vyčariť úsmev ľuďom v domovoch dôchodcov pomocou listov. Po napísaní správy, že by ste mali záujem si s niekým dopisovať vám organizátorka zašle formulár a následne vás prostredníctvom facebooku pridajú do skupiny, kde sa pravidelne pridávajú zoznamy nejakých zariadení pre seniorov. Napíšete svoje meno ku konkrétnym ľuďom, v závislosti od čoho budete písať list s uvedením mena "Milá XXX", akoby ste sa už dávno poznali. Pridať môžete nejaký darček alebo iné veci, ktoré sa vojdú do obálky. Následne obálky zašlete kontaktnej osobe, ktorá si počká na listy všetkých dobrovoľníkov zo zoznamu a odnesie ich do konkrétneho zariadenia. Netreba mať strach, že budú vaše osobné údaje zneužité. Vďaka pravidelne pridávaným fotkám viete, koľko dobra váš krátky list priniesol. 

pondelok, mája 03, 2021

Vytvorte si recyklovaný papier

Vytvorte si recyklovaný papier

Už dlho som nepridala nič tvorivé, preto som sa rozhodla pre vás zverejniť svoju záverečnú prácu z vyučovacej hodiny pracovno-technické vzdelávanie. Je to ľahký a priehľadný návod s pokynmi ako si doma vytvoriť prírodný papier. Verím, že vás jeho zhotovovanie bude baviť rovnako ako mňa celá realizácia :) 

Budete potrebovať: miska s vodou, šálka s vodou, rolky od toaletného papiera, ponorný mixér, sitko (rám + sieťka/gáza), rastlinný materiál (kvety ruže, sedmokrásky, levanduľa...), utierka, valček


POSTUP: 

1. Natrhať rolky od toaletného papiera
2. Pridať natrhané kúsky do misky s vodou
3. Rozmixovať vodu s kúskami toaletného papiera na hustú kašu
4. Pridať vodu podľa potreby, aby bola zmes redšia

 

5. Pridať do misky kvety (ruže, levanduľu, sedmokrásky...) 
6. Premiešať celý obsah misky
7. Nabrať zmes do sitka 
8. Nechať odtiecť prebytočnú vodu

9. Zabaliť vlhkú zmes do utierky
10. Rozvaľkať zmes na tenký papier
11. Nechať vyschnúť niekoľko hodín
12. Začať používať papier! 
Vo výsledku sa dá recyklovaný papier používať ako pohľadnica, pozvánka, listový papier alebo záložka...

sobota, mája 01, 2021

Prvé narodeniny výnimočného blogu!

Prvé narodeniny výnimočného blogu!


Presne pred rokom sa blog výnimočná presunul na túto platformu. Za tu dobu sa mi podarilo viac úspechov, než za päť rokov na platforme predtým. 

Poďme sa na to pozrieť: 
  • Blog vznikol 1. mája 2020
  • Doteraz 68 uverejnených článkov
  • 13 komentárov z toho 9 od čitateľov a zvyšok som odpovedala ja 
  • 2 barterové spolupráce s tiskarik.cz a BENU lekárňami 
  • 3 zverejnené články v časopise
"O poznámkovaní Biblie" a "menách, ktorých význam sa spája s Vinocami" si môžete prečítať článok nie len tu na blogu, ale aj v časopise pre rehoľníkov s názvom "Zasvätený život" a v letnom čísle časopisu Posol. Z tohto zverejnenia som nadšená, pretože som texty posielala do mnohých novín, ale nedostala som žiadnu odpoveď. Niekedy je lepšie, keď dostanete odpoveď "ďakujeme, neprosíme" ako žiadnu. S negatívnou odpoveďou a konštruktívnou kritikou viete, na čom ste a čo musíte zlepšiť.
Keď som to posielala do tohto časopisu, bola som zmierená, že nedostanem žiadnu odozvu, ale zostala som veľmi milo prekvapená, keď mi pred chvíľou prišiel mail s odkazom na môj článok. Je to pekné utvrdenie toho, že to, čo píšem a tvorím má zmysel. Za necelých pár sekúnd sa moja duša naplnila radosťou a odhodlaním pokračovať. Stačí len poriadna dávka trpezlivosti, odhodlania a Božieho požehnania. Ak človek niečo chce, bude tomu veriť a urobí všetko preto, aby to dosiahol, tak sa mu sen naozaj splní.


piatok, apríla 30, 2021

Deň na tanieri podľa výživovej poradkyne - apríl

Deň na tanieri podľa výživovej poradkyne - apríl


RAŇAJKY - Vajíčková nátierka
Dobra prípravy: 15 minút
Ingrediencie: 
  • vajce na tvrdo
  • horčica kremžská
  • makký nezrejúci syr (napr. lučina)
  • krajec chlieb celozrný pšeničný (ideálne kváskový)
  • paradajky 
  • reďkovka
Postup prípravy: Vajíčko uvarte na tvrdo (približne 7 minút vo vriacej vode). Ošúpte a v miske ho rozdrvte vidličkou. Pridajte horčicu a syr, soľ a čierne mleté korenie. Konzumujte spolu s pečivom a zeleninou.


DESIATA - Jogurt s makom a jablkom
Dobra prípravy: 10 minút
Ingrediencie: 
  • jablká 
  • polievková lyžica mak 
  • tvaroh jemný hrudkový 
  • NÁPOJE: mlieko polotučné 
Postup prípravy: Nastrúhajte jablká na hrubo, nasypte mak a primiešajte do tvarohu alebo jogurtu (ako uvádza recept). Do pripravenej kaše, ak recept uvádza, pridajte med/sirup. Jedlo zapite mliekom. 


OBED - Nákyp s indiánskou ryžou
Dobra prípravy: 50 minút
Ingrediencie: 
  • indiánska ryža 
  • strúčik cesnak 
  • stredne veľká cibuľa 
  • mrkva 
  • paradajky
  • priemerný kus zeler buľvový 
  • ľadový šalát
  • olivový olej 
  • vaječný bielok 
  • syr eidam
Postup prípravy: Ryžu popražte na oleji a dajte variť v osolenej vode na 20 minút spolu s nakrájanou cibuľou, zelerom, nastrúhanou mrkvou a majoránkou (podľa chuti). Zmes premiešajte s vaječným bielkom a preložte do zapekacej misy. Posypte syrom (ak uvádza recept). Na tanier položte listy šalátu, kopček zapečenej ryže, obložte pokrájanými paradajkami, posypte prelisovaným cesnakom, ktorý však môžete pridať do ryže aj počas varenia. Ďalšie ingrediencie: majoránka, štipka soli (ak na prísady nie ste alergická)


OLOVRANT - Smoothie zo špenátu, bánu a jahôd
Dobra prípravy: 5 minút
Ingrediencie: 
  • miska špenátu
  • banány
  • jahody 
  • olivový olej 
Postup prípravy: Ingrediencie spolu s trochou vody (ak je smoothie príliš husté) rozmixujte a vypite.


VEČERA - Kura na sójovej smotane
Dobra prípravy: 30 minút
Ingrediencie:
  • kuracie prsia
  • ryža basmati natural
  • olivový olej
  • sojová smotana
  • cibuľa
Postup prípravy: Kuracie prsia nakrájajte na kocky, osoľte, okoreňte čiernym korením a sladkou paprikou (podľa chuti). Na rozpálenej panvici osmažte nakrájanú cibuľu, pridajte mäso a krátko a prudko orestujte. Potom prilejte akúkoľvek rastlinnú smotanu a cca 5 minút varte (v prípade potreby podlievajte vodou). Dochuťte podľa chuti korením a podávajte s uvarenou ryžou alebo cestovinou.
Copyright © Vynimocna , Blogger