Večerný let do Dánska

Aká bola moja cesta do Dánska a prvé dojmy? V dnešnom článku vám o tom v krátkosti porozprávam. Píšem to z mobilu, takže sa ospravedlňujem za preklepy alebo nezmyselné slová uprostred viet, nie je to moja chyba, ale chýba automatických "opráv". Text som si znova prečítala a snazila sa opraviť, čo sa dá, ale vzdy sa nejaká chyba nájde. Keď budem doma, prepíšem to. 

Bratislava - Viedeň 

Krátko pred odchodom sme sa s rodičmi boli najesť a s ostatnými sme sa stretli na stanici Nivy v Bratislave.

O 14:00 sme odchádzali autobusom Slovakia Lines na letisko. Pred vstupom nám uložili batožinu do úložného priestoru a ukázali sme občianske preukazy (alebo iné cestovné doklady). Pod hradom na stanici mal autobus druhú zastávku, kde nastúpili ďalší ľudia, ale nebolo ich veľa. Cesta bola celkovo veľmi príjemná. Trvala asi hodinu. Pri prechode cez hranice sme prechádzali cez priechod pre autobusy. Do Viedne sme prišli rovno na letisko pred odletovú halu, takže sme sa museli presúvať.

NA LETISKU 

Dievčatá si svoju veľkú batožinu odbavili hneď na začiatku a my sme postupne postupovali ďalej. Pred terminálom sme si dali zmerať príručná batožinu a môj kufor bol trochu nad povolené rozmery, ale pracovníčka mi ho označila štítkom, že je v poriadku. 

Problém prišiel, keď som si pri kontrole batožiny nedala dole topánky, musela som kontrolou prejsť ešte raz, ale horšie bolo, že niečo v mojich veciach nebolo v poriadku, vzali ma na veľkú kontrolu. Musela som otvoriť kufor, ruksak a robili mi vyteri. To znamená, že špeciálnym prúžkom papiera pošúchali moje oblečenie, kufor aj ruksak a dali ho do stroja na kontrolu. Bola som z toho dosť nervózna, padali mi veci, ale pracovník to špeciálne neriešil, takéto kontroly asi robí na dennom poriadku. 

Pri nástupe do lietadla sme išli autobusom, ktorý nás odviezol priamo k lietadlu. 

V LIETADLE

 V lietadle bolo veľmi príjemné, málo ľudí, takže som si po vzlietnutí mohla presadnúť na miesto pri okne. Bolo krásne počasie a Dánsko sa nám tak ukázalo v najkratšom svetle. V mori/oceáne (neviem, čo to bolo) sa objavovali malé alebo vačsie ostrovčeky s veľkými farmami. Krajina je pomerne plochá, aspoň tá časť, ktorú sme videli pri prílete. Pristavili sme prakticky nad morom a potom krátko leteli nad hustým lesom a boli sme na zemi. 

ZOZNAMENIE SA S KODAŇOU

Na letisku nás čakali dve slečny z cross culture, ktoré nám povedali, že si máme kúpiť lístky na metro a vystpiť na zastavke Christianshavn a tam nás budú čakať ďalší. 1,5 hodinový lístok vyjde na 4,50 a za 24 hodinový lístok zaplatíte v prepočte 20 eur. 

Cesta v metre bola tichá. My sme sa medzi sebou hlučné rozprávali, ale len čo sme si všimli, že sme jediní, stíšili sme sa, pretože metro nebolo hlučné ako u nás vlaky. Ak sa aj niekto rozprával, bolo to veľmi v tichosti. Miestami som sa cítila ako bujarí Španieli. No očividne ten temperament máme aj my, ale stále nie na takej úrovni ako iní. 

Po vystúpení na zastávke sme konečne videli Kodaň v jej kráse, akú u Škandinávskych krajín poznáme. Tehlové domy, veľa nezamknutých bicyklov, kanál a lode uprostred ulice. Presne takto som si Kodaň predstavovala. 

Mali sme ísť ďalej podľa vlajok ich organizácie, ale hneď pri prvej zastávke na fotenie nás domáce dievčatá dohnali a šli s nami. Ak sme sa ich niečo opýtali, slušne odpovedali, ale inak s nami nekomunikovali. Skôr boli prekvapení, keď sme si chceli robiť spoločné fotky pri pre nich "bezvyznamych" budovách. 

Keď sme prišli na miesto, kde prespíme v Kodani, dievčatá nám vysvetlili pravidlá správania sa v budove, odložili sme si veci do izieb a zišli dole na večeru. Večerali sme iba my piati, inak tam nikto ďalší nebol. Mali sme klasické cestoviny so špenátom, paradajkami, syrovou omáčkou a parmezánom. Veľmi som si cenila veľkú dávku. 

Po večeri sme vyrazili na 30 minútové objavovanie mesta, pretože sme sa museli do 10:00 vrátiť.

15 minút od ubytovania ss nachádza muzeum Ny Carlsberg Glyptotek a zábavný park Tivoli Garden, kam pôjdeme budúci týždeň. Videli sme tiež hodinovú vežu, ktorých je tu na každom kroku veľmi veľa. Obišli sme ulice tam a späť a na ubytovaní už bolo plno ľudí. 

Dnes poobede odchádzame na ostrov Landeland a týmto sa s vami lúčim, pretože je to prvý a posledný článok, ktorý priamo v Dánsku napíšem. Po príchode domov ho možno rozšíriť o ďalšie informácie, ale myslím, že to ani nie je potrebné, pretože článkov o Dánsku vás ešte čaká veľmi veľa a bola by škoda zahlcovať príspevok množstvom informácií, keď v ďalších na to bude oveľa väčší priestor. 

Pokračovať v čítaní »

Jeden marcový deň v Bratislave v roku 2023 a 1988

Pred odchodom do Dánska som v Bratislave strávila niekoľko dní. Včera (29. 3. - štvrtok) som čas trávila prechádzaním sa po tých najkrajších pamiatkach v Bratislave a večer sa objednala na kozmetiku. Hoci do nášho hlavného mesta chodím často, pre tento deň som sa zahrala na turistu a ako správny turista som sa stratila (práve, keď som hľadala správnu adresu kozmetičky). Pre krásu sa trpí... Bol to veľmi vydarený deň plný fotografických úlovkov, no aj pripomienky historických udalostí. 

Ráno, ako som tak kráčala okolo národnej galérie a ďalej okolo budov, zrazu som si všimla, že na pred kostolom Nanebovzatia Pannej Márie (Notre Dame) na námestí Eugena Suchoňa sú zhromaždení ľudia, čestná stráž aj dychová kapela a tak som sa pomalými krokmi približovala bližšie a bližšie k davu. Stála som tam, no aj tak sa mi nepodarilo rozumieť kontextu, prečo tam tí ľudia sú. No potom vyzval dvoch starčekov, aby niekomu odovzdali cenu za sviečkovú manifestáciu a vtedy som spozornela, pretože o tejto udalosti Slovenských dejín niečo málo viem. V ďalšom bode programu vystúpil nejaký taliansky kardinál so svojim prekladateľom a začal rozprávať príhovor, vďaka ktorému som sa konečne dostala do správneho obrazu. 

O sviečkovej manifestácii som už počula vďaka filmu Slobodní a aj preto, že táto udalosť podnietila vznik organizácie, kde pôsobím ako dobrovoľníčka, takže to malo význam aj pre mňa. Vďaka tomu, čo títo ľudia urobili, môžem robiť, čo ma baví a plniť si sny. 

Na fotke vpravo dole sú účastníci Sviečkovej manifestácie

Počuli ste už o sviečkovej manifestácii?

Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola najvýznamnejšou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku. 

Film Slobodní

Nedávno o tejto udalosti vyšiel aj film Slobodní, ktorí bol o silnom priateľstve, ktoré zmenilo Slovensko. Ústrednou dvojicou tohto filmu bol Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorých nazývali aj "generálmi tajnej cirkvi" a ktorí zohrali významnú rolu v boji proti totalite v Československu. Ako?

• Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. 
• Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. 
• Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky“, malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. 
• Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali podpisové akcie, púte a zhromaždenia. 
• Vrchol ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O ich čine sa dozvedel celý svet. 
• Netrvalo dlho a ich hnutie sa aktívne zapojilo aj do Nežnej revolúcie.

Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych. Silvester Krčméry. 

 

Pokračovať v čítaní »

Inšpiruj sa: knihou

Dnes by som vám chcela predstaviť niekoľko kníh, ktoré pre mňa majú veľkú hodnotu. Prvé tri knihy sú vzdelávacie/motivačné a tie ďalšie tri človeku prinášajú duchovnú hodnotu. Pri obidvoch typoch kníh je dôležité si uvedomiť, že ich neprečítate hneď, ale postupom času. Sú plné informácii, ktoré človek potrebuje spracovať. Preto si nerobte starosti ak si knihy kúpite a v ich polovici prestanete čítať. Je to celkom prirodzené. 

1. Prečo sú Dánske deti šťastné? - Jessica Joelle Alexander, Iben Dessing Sandahl

Táto kniha ma naučila veľa o výchove. Viac si prečítajte v mojej recenzii. 

2. Sto spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život - Dušan Kandlec

Túto knihu som kúpila svojmu ockovi na narodeniny alebo Vianoce (nie som si úplne istá), ale nečítal ju. Až po rokoch našla uplatnenie pri mne. 

3. Zachovaj si zdravý rozum - Anders Hansen 

Anders Hansen je švédsky psychiater, ktorý okrem knihy Zachovaj si rozum napísal aj knihu Dobehni svoj mozog a "Dobrá správa o úzkosti". V knihe sa nachádza veľké množstvo informácii z oblasti antropológie, no primárne sa táto kniha zameriava na digitálny minimalizmus. Autor sa na začiatku knihy opiera o dobu kamennú, naše pudy a porovnáva ich s tým ako reagujeme dnes na modré svetlo z obrazovky alebo na upozornenia na mobile. V druhej polovici naopak využíva štúdie robené na tisícke respondentov. Na tejto knihe sa mi páči, že sa na konci knihy nachádza priehľadný register zdrojov odkiaľ autor čerpal. Zachovaj si zdravý rozum sa teda dá použiť ako dobrá monografia. 

4. O radosti - Listy a katechézy pápeža Františka zostavila Anna Mária Foliová

Pápeži vo všeobecnosti sa vyznačujú svojimi príhovormi k svetu, ale pápež František spomedzi nich všetkých vyniká. Napísal niekoľko encyklík venovaných mladých ľuďom (napr. Laudato si o ekológii, Fratelli tutti, Christus vivit...). Táto kniha je zbierkou jeho katechéz, príhovorov a listov o radosti. 

5. Divoký v srdci - John Eldredge

John Eldredge je autor, poradca a lektor (evanjelického) kresťanstva. Divokí v srdci je jeho najpredávanejšou knihou. Je o objavovaní tajomstva mužskej duše. V knihe popisuje ako Boh stvoril Adama a čo je jeho podstatou. obávajú sa rizika, odmietajú venovať pozornosť svojim najhlbším túžbam. Vyzýva kresťanských mužov, aby sa vrátili k tomu, čo charakterizuje ako autentickú mužnosť, bez toho, aby sa uchýlili k mentalite „macho muža“. Muži často hľadajú uznanie na miestach, ako je práca alebo dobývanie žien. Kniha môže poslúžiť mužom, aby lepšie chápali samých seba alebo môže pomôcť pochopiť ženám ako muži myslia čo od nich potrebujú. 

Keď som túto knihu čítala, rozprávanie autora o ženách mi prinieslo nové poznanie. Som krásna a na celej zemi veľmi potrebná. 

John so svojou manželkou Stasi napísal aj knihu pre ženy Očarujúca, no podľa môjho skromného názoru nie je taká dobrá ako Divokí v srdci.

6. Rok duchovnej obnovy - John Eldredge

Medzi ďalšie Eldredgove knihy patrí aj kniha Rok duchovnej obnovy. Prirodzene sa začína 1. januárom a končí 31. decembrom. Táto kniha zamyslení na 365 dní v roku s Johnom Eldredgem vás prevedie rokom obnovy a transformácie. Nasledovaním Boha celým svojím srdcom môžete prežívať bohatý a hlboký vzťah s Ním, ale aj ostatnými. Táto 365-dňová kniha zamyslení sa skladá z krátkych čítaní, ktoré vás prevedú po celoročnej ceste obnovy. Zamyslenie na každý deň, obsahuje biblický verš, samotné zamyslenie a záverečnú modlitbu, alebo inšpiratívnu výzvu, ktorá vám pomôže k uskutočneniu trvalej premeny vo vašom živote a vzťahoch. Kniha je zameraná na mužov aj ženy a venuje sa rôznym témam, vrátane vzťahu s Bohom a spoznávaniu kým Boh naozaj je. 

Túto knihu som nečítala od 1. januára, začala som niekde v strede a čítala ju do konca a potom od 1. januára. Výhodou je, že jednotlivé texty na seba nenadväzujú, nie sú späté ani s ročným obdobím alebo evanjeliom daného dňa. Táto kniha mi mala vždy čo povedať. Keď som na tom bola najťažšie, stačilo ju otvoriť a všetko bolo zrazu jasné. Boh ku mne prehováral prostredníctvom Eldredgea tak ako žiadny iný autor pred ním. Najviac sa mi páčilo, keď John E. hovoril o našom jedinečnom životnom príbehu, v ktorom sme hrdinami. Túto analógiu používa v knihe celkom často, no neopakuje sa a stále v nej nájde nové a osviežujúce myšlienky. 

Pokračovať v čítaní »

Na Veľkú noc idem do Dánska

V roku 2022 som vďaka dobrovoľníctvu navštívila Portugalsko (viac si o tom prečítajte TU) a takmer o rok presne môžem opäť vycestovať, tentokrát na Veľkú noc do Dánska na kurz. Nemôžem uveriť, že sa mi takto plnia sny. Bolo mojim veľkým snom navštíviť nejakú škandinávsku krajinu a o mnoho vďačnejšia som, že je to práve Dánsko. V septembri 2022 na kurze o Outdoorovom vzdelávaní (viac si o tom prečítajte TU), jeden z našich vyučujúcich na univerzite rozprával ako bol v Dánsku, čo mu tento pobyt priniesol a ja sama som sa o výchovu v Dánskom štýle začala viac zaujímať vďaka knihe "Prečo sú dánskej deti šťastné" od autoriek Jessica Joelle Alexander a Iben Dissing Sandhal.

PREČO IDEM DO DÁNSKA?

Do Dánska idem vďaka organizácii, kde pôsobím ako dobrovoľníčka. Spolupracujú s niekoľkými zahraničnými organizáciami a jednou z nich je aj FIMCAP. Je to skratka a z francúzštiny sa prekladá ako "Medzinárodná federácia katolických farských hnutí mládeže".

Cieľom tejto cesty je zúčastniť sa na školiacom kurze EuroCourse (volajú to aj Easter Course) pod záštitou organizáce FIMCAP Europe, ktorý sa zvyčajne koná v období okolo Veľkej noci. Každý rok organizuje EuroCourse iná členská organizácia. Cieľovou skupinou sú mládežnícki lídri (18+), ktorí sú aktívni ako vedúci miestnej skupiny/organizácie. V porovnaní s medzinárodným campom sa EuroCourse zameriava na učenie sa nových zručností, získavanie vedomostí a budovanie kapacít v danej oblasti. 

Na kurze sa môžu zúčastniť štyria zástupcovia z každej členskej krajiny, ale ako pri iných projektoch, aj tu platí pravidlo, že ak sa nejaká členská krajina nezúčastní, iná krajina môže poslať viac zástupcov. Na EuroCourse sa zúčastní 63 mladých ľudí z celej Európy a skúsení lektori vrátane odborníkov z herného výboru FDF.

O KURZE PRED KURZOM 

Každý rok je predložená špecifická téma, ktorú budú účastníci skúmať a diskutovať o nej. Tento rok bude kurz zameraný na najmä na tvorbu hier pre deti a mládež, ktoré komunikujú naše hodnoty. Spolu s ďalšími štyrmi účastníkmi zo Slovenska navštívime Kodaň a Hovbjerg od 1. apríla do 9. apríla, teda presne v čase Veľkej noci. Keďže to bude prebiehať v Dánsku, domovskou organizáciou kurzu bude Cross Cultre. 

Po prílete do Dánska 1. Apríla by sme mali stráviť noc v Kodani (v centrále FDF) a zoznámiť sa s účastníkmi a na ďalší deň sa presunúť na sever ostrova Langeland, kde sa medzi plážou a lesom nachádza školiace stredisko FDF. Poslednú noc by sme mali stráviť opäť v Kodani a osláviť kurz v zábavnom parku Tivoli Gardens, ktorý sa nachádza 200 metrov od nášho ubytovania. 

Odlietať domov by sme mali 9. apríla večer a počas dňa by sme chceli stihnúť Veľkonočnú omšu. 

14. 3. 2023 nám na mail poslali sedemnásť stranový dokument plný informácii, ktorého súčasťou je aj program, ale zatiaľ ho zverejňovať nebudem. Rada by som to urobila až po kurze, keď k programu budem môcť dopísať podrobnejší popis. 

Moja príprava

Som veľmi zvedavá, čo všetko sa bude diať. Mám už určité skúsenosti z minulého roka na campe o ekológii, takže viem, čo približne môžem očakávať, no každý kurz a krajina so sebou prináša niečo iné. 

Na rozdiel od minulého roku, tento rok som si angličtinu neopakovala tak poctivo ako minulý rok, no opäť som si pripravila zošit zameraný iba na EuroCourse. Hneď v úvode som si pripravila krátke texty o veciach, o ktorých budem určite rozprávať, napríklad o sebe, o rodine, o svojej škole, papagájovi, skúsenostiach z Portugalska, a o vyučujucom, ktorý bol v Dánsku. Som ten typ človeka, ktorému pomáha, keď môže písať a čítať, pretože tak sa naučím najviac. 

O tom, čo som si zabalila si môžete prečítať TU. 

Čo od kurzu očakávam...

• uvidím novú krajinu, nové miesta
• dozviem sa niečo o Dánskych zvykoch a tradíciách
• zažijem pohostinnosť a dobrú povahu Dánov
• budem môcť rozšíriť svoje obzory v témach vzdelávania deti a mládeže
• získam nové námety na hry 
• budem mať o čom písať na blog
• budeme veľa času tráviť vonku

Čím prispejem...

• svojou účasťou a veľkým záujmom
• kultúrou a zvykmi
• našimi hrami 
• svojou neutíchajúcou pozitivitou (V Portugalsku sa to celkom osvedčilo)

Čoho sa obávam...

• že som si angličtinu nezopakovala dostatočne dobre
• že nebudem mať dostatok financii
• že mi nebudú chutiť ryby alebo že ich budeme jesť veľmi veľa

Na záver by som chcela povedať, že už teraz mám naplánovaných veľa článkov. Exkluzívne vám prezradím, kedy sa na nich môžete tešiť:

• 1. apríla - sobota - Večerný let do Dánska
• 10. apríla - pondelok - Program na EuroCourse
• 12. apríla - streda - Zvyky a tradície v Dánsku
• 14. apríla - piatok - Aké miesta sme navštívili
• 16. apríla - nedeľa - Čo som sa naučila v Dánsku

A ešte dve malé prekvapenia: 

• 3. apríla - pondelok - Recenzia na knihu: Prečo sú Dánske deti šťastné?
• Od 17. apríla do 21. idem na krátky Erazmus+ do Poľska, takže aj o tom budem písať. 

Pokračovať v čítaní »

Som smutná z môjho písania

Tento článok je veľkým výbuchom citov, ktoré som dnes pocítila. Nie je to žiadna rozlúčka s písaním blogu, ale skôr vyznanie. 

Od kedy som opustila platformu blog.cz a založila si blog tu na blogspote ubehli už takmer tri roky. Blog.cz tvoril výnimočnú komunitu ľudí, najnovšie články boli zverejňované na titulnej strane a kto bol členom klubu blogerov mohol sa o to viac zapájať do rôznych výziev, tém týždňa a zviditeľniť sa mnohými spôsobmi. Blogspot je v tomto obmedzenejší. Úspech a neúspech blogu spočíva iba vo vašej šikovnosti úspešne propagovať svoju značku a pritiahnuť si čitateľov k sebe. Niektoré blogy majú medzi sebou silné putá, navzájom sa navštevujú a komentujú každý napísaný článok a je úplne jedno, či ide o portfólio fotiek alebo srdcervúci výlev citov. Ich úspechom je pravdepodobne autenticita. Na nič sa nehrajú, nič neskrývajú. 

No mne sa za tie tri roky nepodarilo nájsť žiadnych čitateľov. Aspoň nie takých, ktorí by sa na môj blog chceli vracať a pravidelne komentovať to, o čom píšem. 

Už niekoľkokrát som si na zahraničných blogoch našla rady a typy ako propagovať svoju stránku: Ak by ste vedeli o nejakých ďalších typoch, veľmi rada si o nich prečítam. 

• Komentovať iné blogy
• Mať blog v spolupráci s nejakou firmou
• Propagovať blog na sociálnych sieťach
• Používať pinterest
• Zamyslieť sa, či to, čo píšete baví vašich čitateľov
• Pritiahnuť nové publikum, ktoré by bavili vaše články

A naozaj som začala rozmýšľať, či píšem obsah, ktorí by ľudí bavil. 

Možno ich odrádza moja viera. Kresťanstvo je v dnešnej dobe ostro kritizované a pod dohľadom širokej verejnosti. Ľuďom sa nepáčia staré pravidlá, ktorými by sa ľudia mali riadiť. "Ak zjem mäso v piatok je to hriech...", "Ak pomyslím na zlé veci, akoby som už akoby zhrešil..." Kto by chcel takú cirkev, ktorá nám nastavuje zrkadlo a hovorí v čom sme zlí? Ak ľudia pod slovom "kresťanstvo" vidia iba to zlé, nemá zmysel ich presviedčať, že o tom kresťanstvo nie je. 

Alebo ľudí odrádza moja odmeranosť písať o svojom živote detailné príbehy. Keď z času na čas navštívim iné blogy sú plné detailných správ o tom, čo kde, kedy, s kým a ako urobili alebo detailne popisujú prerobenie svojho bytu, no ak by na blog zašiel aj niekto s nečistím úmyslom, dáme mu detailný popis o tom, čo sa kde nachádza. Jeho všímavosťou, poznávaním osobnosti a skúsenosťami s kradnutím nemusí byť veľkým problémom zistiť, kde sa nachádzajú cenné veci. 

Čo mi na mojom blogu chýba najviac sú neštruktúrované články. Chcela by som písať aj súvislé texty, lebo veľa štruktúrovaných článkov bez detailných popisov ma nerobí šťastnou. Mám veľmi rada písanie, rada píšem rozsiahle poviedky a básne, no má to aj svoje dôvody prečo sa tomu na blogu vyhýbam. So sociálnymi sieťami nemám veľmi dobré skúsenosti a keď si predstavím, že jedného dňa by som sa mohla uchádzať o prácu alebo by niektorí z rodičov mojich budúcich žiakov našiel tento blog, vzal by ma za slovo, vedel by o mne všetko. A to nie je dobré. Lebo ani ľudia nie sú iba dobrí. 

Keď som pripravovala jeden článok, do oka mi padla táto myšlienka švédskeho autora menom Anders Hansen, ktorý napísal knihu Zachovaj si zdravý rozum.

Každý z nás určite zažil ten moment, keď niečo o sebe uverejnil na Facebooku a neskôr s uvedomil, že prezradil viac, ako pôvodne plánoval. Cez sociálne siete nielenže komunikujeme s viacerými ľuďmi, ale zároveň odkrývame o sebe oveľa viac, lebo nevidíme, s kým sa rozprávame. Niekoľko výskumov potvrdilo, že na internete bez obáv zdieľame informácie, ktoré by v osobnom kontakte vyzneli až príliš osobne. Pravdepodobne to súvisí s tým, že sa necháme viesť a obmedzovať reakciami ľudí v podobe ich neverbálnej komunikácie. "Tvári sa nejak skepticky, radšej už nič nepoviem." Bez spätnej väzby sa akoby strácala aj autocenzúra. Preto informáciu, ktorú by sme v prípade osobného kontaktu nedokázali povedať ani trom ľuďom naraz, zrazu dokážeme zdieľať na Facebooku, kde sa ju dozvie naraz tristo ľudí. 

Áno, môže sa to zdať veľmi protichodné. Chcem čitateľov a písanie blogu ma baví, ale nechcem zverejňovať všetko. Nechcem, aby cudzí ľudia vedeli veci, ktoré nevedia ani moji rodičia (mimochodom môj ocko je pravidelným čitateľom), ani moji kamaráti. Najprv sú ľudia okolo mňa a až potom internet. 

Mimochodom, toto je 150. článok na blogu😍

Pokračovať v čítaní »

Kúzlo jari spočíva v nových začiatkoch

A zrazu len tak z ničoho nič sa zo zimy stala jar. Jarné slnko sa dá cítiť vo vzduchu a lúče skorej jari sa začínajú zohrievať. V čom spočíva to kúzlo? Všetko začína odznova. Preto som vám pripravila zoznam mojich článkov, ktoré by vás mohli inšpirovať k novej rutine. Stačí kliknúť na odkaz (rúžový) a prečítať si viac. 

Urobte si doma jarný welnness

Každý má rád dobrý welnness, keď si môže dať dobrý kúpeľ, zábaly, sauny a masáže, no samotný význam slova welnness sa neskrýva len vo vode, ale znamená stav, pri ktorom je človek v dobrej psychickej a fyzickej pohode. V tomto článku vám prinášam návrhy na všetky domáce procedúry, ktoré vám dopomôžu k celkovému oddychu. 

Rozhovor: Lieky z prírody

Lieky z prírody je značka prírodnej kozmetiky, ktorú predáva Klaudia Letkovská so svojou rodinnou na facebookovej stránke. Mastičky na prírodnej báze vyrábajú doma a ja som ju vyspovedala vo veľmi srdečnom rozhovore. Možno aj toto je cesta ako ochrániť svoju pokožku pred skorými lúčmi a mrazivým chladom. 

Morning page

Morning page by sa dali popísať aj ako výzva, no zároveň je to terapeutická metóda, vďaka ktorej človek môže naštartovať svoju kreativitu a dostať odpovede na otázky, ktoré ho dlho trápili. 

5 výhod skorého vstávania

Či už chcete vstávať skôr, pretože sa chcete venovať morning page alebo len preto, že sa dni predlžujú a noci skracujú, tento článok vám ukáže čo je na skorom vstávaní také úžasné. 

5 dôvodov prečo začať písať listy

Písanie a kreslenie jednoducho milujem. Obe tieto vášne sa mi podarilo spojiť v písaní listov a možno to aj vám prinesie potešenie. 

50 dôvodov prečo začať cvičiť

Slnko láka všetkých milovníkov prírody. Záhradkári už pripravujú zem na sadenie a športovci zase využívajú jar na turistiku, beh, oprašovanie bicykla a korčúľ. 

Upratovanie podľa Marnie Kondo

Jar je aj dobrou príležitosťou ako sa zbaviť zbytočných vecí v domácnosti. Ak sa vám podarí odstrániť zo života nepotrebné veci, podarí sa vám nájsť viac priestoru na tvorenie a príjemnú atmosféru. 

Kroky k digitálnemu minimalizmu

Aj mobily sa dajú upratať. 

Pokračovať v čítaní »

Inšpiruj sa: podcastom

1. Laszlov týždeň

Počas pandémie covid-19 sa aj herci museli stiahnuť do úzadia, prestali hrať v seriáloch, filmoch a divadlách. Andy Kraus sa rozhodol svojim láskavým humorom, v podobe Laszla Komárom a jeho ženy Ildiko, reagovať na aktuálnu situáciu na Slovensku. Kým počas pandémie sa jeho podcasty týkali neustále sa meniacich usmernení, politikov, uvoľňovania pravidiel, po skončení pandémie sa jeho podcasty zamerali viac na každodenný život s bláznivou manželkou, vlkodlakom v tele psa a svojim imaginárnym synom Agoštonom a vnučkou Máriou. Podcast dosiahol vrcholné priečky a teraz Andy Kraus cestuje po celom Slovensku, aby svoj standup priniesol do každého väčšieho mesta. 

2. Nezhasínaj

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. A kto sa nebojí, nech si pustí podcast Nezhasínaj. Séria podcastov inšpirovaných legendami a skutočnými udalosťami vám zaručene rozprúdi krv v žilách. Ak už máte pocit, že sa uprostred lesa alebo na záhrade pri ohni minuli všetky zábavné, ale aj strašidelné historky, príbehy čítané Marekom Majeským vás donútia zomknúť sa k sebe alebo naopak podozrievavo sledovať aká bytosť by sa mohla skrývať pod maskou vašej milovanej osoby. 

3. eRko podcast

eRko je organiácia, ktorá sa venuje detským spoločenstvám. Vo svojich podcastoch lídri vo svojej oblasti hovoria o kampaniach, témach výchovy, svojich zážitkoch, typoch na sprevádzanie detí a kvalitnom animátorstve. V tomto podcaste som bola aj ja sama hosťom. V 79. epizóde som spolu s predsedom pedagogicko-poradenskej komisie (PEPO) rozprávala o iniciatíve Spoznaj knihu, spoznaj PEPO. 

4. Se ségrou - A cup of style

A cup of style jednoducho milujem. Čítam ich blog a sledujem ich videa takmer desať rokov. Vlastním ich knihu, každý rok používam ich diár. V neposlednom rade mám v obľube aj ich podcast, ktorého konceptom je jednoduchý rozhovor medzi sestrami o tom, čo práve prežívajú. Nanešťastie svoju tvorbu presunuli na stránku Hero, Hero, ktorej obsah je platený za 3 eura mesačne. 

5. Martinus

Kníhkupectvo Martinus začalo s podcastami už v roku 2018 a v krátkych 2 - 5 minútových nahrávkach pútajú čitateľov knižnými typmi. 

6. Neplecha ukončená

Kto Harryho Pottera ešte nečítal a nemá záujem o spoilery, nech sa tomuto podcastu radšej vyhne, no milovníci tejto knihy sa môžu tešiť na detailný rozbor od drobných detailov na obálke knihy, cez históriu postáv až po dôvod, prečo sa v češtine volá "Zobí ulice" zobí. Podcast vychádza každý pondelok už od februára 2021. Jeho sympatická autorka autenticky hovorí prirodzene ako v rozhovore s kýmkoľvek iným. Vďaka Báre, skúsenej Potterlogičke, môže človek naplno preniknúť do sveta mágie a kúziel. 

Pokračovať v čítaní »