Severné Taliansko: Padova

Na tretí deň v Taliansku sme cestovali domov, ale bolo by zbytočné nevyužiť ten čas, keď už sme tam raz boli. Tak sme zašli do mesta Padova, ktoré je od Benátok vzdialené približne 45 minút autom.

Čím je Padova známa?

Padova je mesto v Severnom Taliansku. Je bohatá na históriu, pretože má svoje korene hlboko v minulosti, siahajúce až do staroveku. Podľa legendy bolo mesto založené antickými Trójanmi po páde Tróje. Padova rástla ako rímska kolónia a počas stredoveku sa stala významným obchodným a kultúrnym centrom. V období renesancie sa Padova stala významným centrom vzdelania a vedy, čo pokračuje dodnes.

K významným ľuďom spojeným s Padovou patril aj Galileo Galilei, ktorý učil na miestnej univerzite. Galileo v Padove napísal svoje najvýznamnejšie diela a vykonal niekoľko zásadných objavov. Jeho "padovské roky" sú považovaného za jeho najšťastnejšie a najproduktívnejšie obdobie. Ďalšími osobnosťami spojení s Padovou môžu byť aj Shakespeare so svojim dielom Skrotenie zlej ženy alebo Oscar Wilde so svojim dielom Vojvodkyňa z Padovy.

Významná je aj Botanická záhrada. Neboli sme tam, ale keď sa raz vrátime, určite tam chceme ísť.

Padova je známa najmä vďaka svojej bazilike sv. Antona Padovského, ktorý je v nej aj pochovaný. Mohutná stavba bola vybudovaná v 13. a 14. storočí ako pilierová bazilika. Je to fantastická zmiešanina románskych, gotických a byzantských štýlových tvarov s dvoma štíhlymi vežami, špicatou kužeľovou strechou nad krížením a siedmimi polguľovými kupolami.

Náš výlet do Padovy

Z Benátok sme vyrazili okolo ôsmej ráno a počas cesty do Padovy vbehli rovno do búrky. Podobne ako v Lido di Jesolo (článok) sme aj v Padove mali problém s parkovaním. Viac ako hodinu a pol sme sa točili dookola po meste a až potom sme prišli na to, že pár krokov od kostola Abbazia di Santa Giustina a parku Prato della, sa nachádza parkovisko s presnou adresou: Via 58° Reggimento Fanteria, 1, 35123 Padova alebo to nájdete pod názvom Parcheggio Prato della Valle - Piazza Rabin. Parkovanie stálo 2, 50 na hodinu.

Počas nášho hľadania parkovacieho miesta začala búrka a tak sme museli čakať na koniec. Keď prestalo hrmieť a blískať sa, vyšli sme z auta a po daždi šli ku bazilike sv. Antona cez námestie Prato della Valle.

Prato della Valle

Vykopávky ukázali, že toto námestie slúžilo na "predskokanské" koncerty pred rytierskými súbojmi. Boli to bezprostrední predchodcovia benátskych opier, no dnes je to "parčík" s veľkou striekajúcou fontánou uprostred. Hranicu parku tvorí kanál so štyroma centrovanými mostami. Na múre okolo parku a kanálu je po vonkajšej strane 40 sôch, zatiaľ čo vo vnútri ich je 38. Pôvodne tam malo byť 88 sôch miestnych obyvateľov, no niekoľko sôch benátskych "dóžov" zničil Napoleon Bonaparte.

Keď sme tam prišli my, na parkovisku medzi kostolom Abbazia di Santa Giustina (bazilika sv. Justíny) a týmto parkom, sa konal klasický blší trh, takže som si to ako pamiatku veľmi neužila.

Bazilika sv. Antona Paduánskeho

Sv. Anton pochádzal z Portugalska, no keď vstúpil do kláštora, rodina ho navštevovala tak často, že sa pre pokoj od nich radšej odsťahoval. Neskôr spoznal sv. Františka z Assisi a stal sa františkánom. Anton mal dar reči, podľa legendy, keď ho nechceli počúvať ľudia, rozprával na pláži a ryby začali vystrkovať hlavu z vody. Tak sa ľudia presvedčili, že Anton nie je obyčajný a začali mu veriť aj neveriaci. V bazilike som našla fresku, ktorá tento výjav zobrazuje.

Na katedrále pracovalo množstvo známych umelcov ako napríklad Donattelo, Tulio Lomardo, Girolamo Tessari. Neskôr tu vystupoval aj hudobný skladateľ Giuseppe Tartini.

Súčasťou baziliky nie je len "kostol", ale aj kláštor, knižnica a tri átria. My sme boli iba v dvoch. Uprostred jedného sa nachádzal vysoký strom a uprostred druhého studňa.

Aj keď nie ste veriaci, bazilika je architektoniským skostvom. Vonkajšia architektúra je zmesou benátsko-byzantského štýlu, lomdardsko-románských a gotických štýlov.