Kaviareň v Kodani - Julie Caplinová

 

Už len samotný fakt, že sa dej tejto knihy odohráva v Dánsku, ma prinútil prečítať si túto knihu. Od Julie Caplin som začala čítať Hotelík na Islande, no kniha ma vôbec ma nezaujala a voči celej sérii Romantické úteky som bola skeptická. Po prečítaní kníh od Maggie Stiefvater a Bena Aaronovitcha som mala po krk komplikovaných zápletiek a postáv. Hľadala som niečo oddychové, nenásilne romantické a jednoduché. Tak prečo by to nemohla byť práve kniha od Julie Caplin?

Kaviareň v Kodani je prvou zo série Romantické úteky a mnohými recenziami je považovaná za najvydarenejšiu časť. Čitateľov láka na pobyt v útulnej kaviarni, kde to vonia škoricou, horúcou čokoládou a láskou. Teší ma, že sa niekto rozhodol napísať beletriu o hygge. 

Hlavnou postavou je Kate, ktorá pracuje v PR agentúre (ako PR pracovala aj Julie Caplin). Po ďalšom nepovýšení dostáva druhoradú ponuku, ktorú energicky príjme, aby všetkým dokázala, čo v nej je. Stretne sa s dánskym klientom Larsom a svojou jednoduchosťou a ľudským prístupom dostane ponuku vycestovať s novinármi do Kodane, aby zažili a ochutnali dánske hygge a podporili tak otvorenie Larsovho nákupného centra v Londýne. Po niekoľkých pokusoch sa Kate podarí vytvoriť skupinku novinárov, ktorí pokryjú životný štýl, jedlo, sociálne siete a televíziu, nábytkový dizajn i fotky. 

• Ben je novinár píšuci o ekonómii, ktorého po nevydarenom článku "suspendovali" a teraz musí písať o životnom štýle. 
• Sophia je ukecaná milovníčka jedla, ktorá vo všetko vidí iba pozitíva a každého povzbudzuje k experimentovaniu a skúšaniu nových jedál. 
• Avril je "rozmaznaná" moderátorka, ktorá vyzerá nádherne a elegantne aj vo vreci na zemiaky. Svoje účty na všetkých sociálnych sieťach pravidelne informuje zahlcuje fotkami a informáciami o tom, kde je a čo robí. 
• Conrad je šesťdesiatnik, ktorý si ako skúsený novinár nábytkového dizajnu užíva bohémsky život. Najlepšie, ak je to na účet ostatných. 
• David je tichý a nenápadný gay a jeho role v novinárskej výprave som nerozumela. Je jej neoddeliteľnou súčasťou, no v pestrej škále novinárov sa jeho zameranie vytratilo. 
• A nakoniec je tu Fiona, mladučká blogerka, ktoré je tichá ako David, ale za to všetko vidí okom skúseného fotografa. 

Postavy sa pravidelne zastavujú vracajú do kaviarne menom Varme, ktorú vlastní Larsova mama Eva. Voči tejto postave musím byť kritická, pretože väčšinu knihy nepôsobila ako človek. Evine slová boli ako prekopírované z knihy o hygge a keby sme odstránili všetky úvodzovky jej priamej reči, nikomu by nezišlo na um, že chýbajú a patria nejakej postave. Ani v knihách (!!!) takto nikto nerozpráva. Neustále trúsila veci o hygge a o tom ako to robia Dáni, ale podľa knihy Prečo sú Dánske deti šťastné (článok) a podľa toho, čo som zažila ja (rubrika) si len málo Dánov uvedomuje, že robia veci inak ako zvyšok sveta. Keby autorka pozmenila niektoré Evine slová, črty tváre alebo reakcie, bola by som spokojnejšia. 

Prostredie vo mne vyvolalo nostalgiu. Spomenula som si na moje tri dni v Kodani. Novinári a Kate vo svojom itinerári mali naplánované miesta ako napríklad Christiansborg Palace, Nyhavn a výhľad na operu, Rosenborg slot (hrad) a v neposlednom rade aj Tivoli. Kate, Ben, Sophia, Avril, Conrad, David a Fiona navštívili zábavný park v noci, tak ako ja. Živo som si všetky miesta predstavovala, presne som vedela, čo postavy vidia, keď sa rozhliadajú okolo seba... Prišlo mi ľúto, že som si v Kodani nenašla čas sadnúť do kaviarne a nedala si kávu. 

Príbeh plynie vďaka rôznym charakterom postáv, ich osobným problémom a reakciám na nich. V mnohých postavách som našla svoje vlastné reakcie a nálady. Benove a Kateine reakcie mi prišli autentické s ohľadom na ich tvrdohlavosť. Autorka nezostala nič dlžná romantickým komédiám. Dej sa dal predvídať, ale boli tam okamihy, pri ktorých som si povedala, že to autorka dobre vymyslela. Odhliadnuc od všetkého, čo ma na Eve štvalo, Eva pokladala presne tie otázky, ktoré posúvali zmenu postáv (a tým aj dej) dopredu.  

Prostredníctvom tejto knihy sa autorke podarilo vytvoriť nádhernú atmosféru a priniesť hygge a nostalgiu ku mne domov. Autorka Julie Caplin v knihe zhrnula všetky princípy hygge: atmosféra, prítomnosť, potešenie, rovnosť, vďačnosť, súlad, pohodlie, prímerie, pospolitosť a útočisko. 

Knihy od Julie Caplin možno nebudem milovať. A možno ani vy. Ako som už spomínala na začiatku, voči sérii Romantické úteky som skeptická, no ak si chcete od Julie Caplin niečo prečítať, tak by to mala byť práve táto kniha. Okrem tejto knihy má ešte láka aj Čajovňa v Tokiu, v ktorej sa môžeme opäť stretnúť s Fionou. A čo vy? Máte radi knihy Julie Caplin alebo práve naopak?

Pokračovať v čítaní »

Čo som sa naučila v Dánsku

Fotka z ostrova Langeland

Každá cesta so sebou prináša iné potešenia a strasti. Každý človek, ktorý vám robí na ceste spoločnosť a "parťáka", vytvára inú skupinovú dynamiku. Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou, ale Dánsko ho predbehlo.

Byť tolerantná. Tolerancia je často zabudnutá téma. Veľa ľudí povie, že sú tolerantní, no aj tolerancia má svoje hranice. 

Mať odvahu otužovať sa. Nuž áno. Mne studená voda nikdy nevadila, pretože doma máme problémy s topením a často sa sprchuje v studenej vode. Zároveň som si vždy chcela vyskúšať otužovanie a hoci som v studenom mori neplávala, vidieť ostatných ako sa pritom bavia a chodia v plavkách po pláži, akoby bolo 38°C bolo úžasné. 

Že niekedy je lepšie mať menej teórie a viac aktivít. Bola som už na kurze v Portugalsku, Dánsku, Poľsku a na mnohých kurzoch u nás na Slovensku a všimla som si jeden veľký rozdiel. My Slováci máme tendenciu mať veľa teórie, zatiaľ čo v iných krajinách si zakladajú najmä na praktických aktivitách alebo na učení sa skúsenosťou. 

Tvoriť hry. Kurz, ktorý som v Dánsku absolvovala bol predovšetkým o tvorbe hier. Popravde som nečakala, že si naozaj osvojim spôsoby ako sa tvoria hry, no naozaj to tak je. A veľmi sa z toho teším. 

Prežívať hru naplno. V hrách už dávno nie som súťaživá. Som súťaživá v iných veciach, ale v hre nie. No pri dvoch hrách som sa do toho položila a pri prvej z nich vyhrala, zatiaľ čo pri druhej som hrala doslova až do krvi (síce som prehrala), pretože som sa šmykla na kameňoch a rozbila si koleno ako malé dieťa. 

Že hygge nie je výmysel. Pre mňa samotnú hygge dostalo väčší zmysel, keď som navštívila Dánsko (rubrika) a na vlastnej koži sa presvedčila, či sa Dáni preceňujú alebo sú naozaj takí úžasní ako ich všetci popisujú. Nuž, moja zanietenosť pre hygge a Dánsko sú následky tohto pobytu.

 

Kiežby sme všetci boli takí šťastní ako Dáni.

Pokračovať v čítaní »

Moje tri dni v Kodani

farebné domy pri kanále Frederiskholm, palác Christiansborg, výhľad od sochy Frederika VII.

Vitajte pri mojom ďalšom článku. Po predstavení programu na kurze vám prinášam ďalší článok z Dánska, ktorí je zameraný na miesta, ktoré sme navštívili. 1. apríla 2023 (sobota) sme strávili v Kodani a hneď 2. apríla v nedeľu sa presunuli na ostrov Langeland (článok), kde prebiehal zvyšok kurzu. Na ďalšiu sobotu 8. apríla sme sa vrátili do Kodane a mohli v Kodani stráviť celé poobedie a celú nedeľu. 

Čas v Kodani sa mi veľmi páčil, pretože keď som sledovala obrázky cestovných denníkov na pintereste, stále som narážala na tie, kde boli vyfotené s farebnými domčekmi v Kodani. Keď som sa dozvedela, že pôjdem do Dánska mojim veľkým snom bolo vidieť ich a tento sen sa mi splnil hneď dvakrát pri kanáli Frederiskholm a pri Nyhavn. 

Hneď v úvode by som vám rada predstavila jeho "nebezpečnejšiu" stránku, ktorú som síce nenavštívila, ale rozhodne je dobré o nej vedieť a počuť. 

Ak raz pôjdete do Dánska musíte si pripraviť tučný balík peňazí, pretože už len za obyčajné pohľadnice alebo pol litra kofoly zaplatíte 7 eur. 

Ubytovanie + cestovanie po Kodani

Keď sme boli v Kodani (1. apríla a 8. apríla) bývali sme v centre organizácie FDF na Frivilligt Drenge- og Pige-Forbund, FDF, odkiaľ sme mali všade veľmi blízko a väčšinou sme chodili pešo až na pár výnimiek. Nie všetci sme sa však do ich strediska vošli, preto niektorí spali v hostely Danhostel Copenhagen city, ktorí tiež nebol ďaleko. Keď som tam raz prišla za svojimi kamarátmi, recepcia bola plná mladých ľudí a prostredie vyzeralo veľmi pekne a moderne. 

Ak sa chcete prepravovať po Kodani autobusom, určite si do mobilu stiahnite aplikáciu DOT Billetter, cez ktorú si kúpite lístky na autobus, metro, vlak, loď... skrátka na všetko, čo potrebujete. 

31. marca 2023 (piatok)

Christianshavn a Christiania (Freetown)

Keď sme 1. apríla prišli do Kodane, z letiska sme sa metrom odviezli na zastávku Christianahavn. Štvrť Christianshavn, ktorú tvorí niekoľko malých ostrovov, je známa svojou štýlovou kaviarenskou kultúrou a kanálmi lemovanými farebnými hausbótmi. Medzi populárne miesta patrí tržnica Copenhagen Street Food s medzinárodnými jedlami a slobodné mesto Christiania – alternatívna komunita so schátranými domami, galériami a hudobnými klubmi. Tam sme neboli, ale ak navštívite Kodaň a máte radi bizarnosť, určite sa tam zastavte. No ak sa radšej cítite v bezpečí, tomuto miestu sa rozhodne vyhnite a najmä v noci, pretože ľudia tam fajčia marihuanu na ulici a každému ju ponúkajú. Čo vám oficiálne stránky a Wikipédia nepovedia, iba ľudia, ktorí tam boli, Freetown je free naozaj pre všetko. Býva tu asi 900 hippies ľudí, ktorí si vytvorili vlastné pravidlá mimo štátu Dánsko. Mnohí ďalší "piráti" čakajú na prijatie do komunity. Nedá sa tam fotografovať a aj na internete nájdete obmedzený počet fotografii, pretože celý Freetown je prísne monitorovaný od uší po päty ozbrojenými policajtmi. 

1. apríla 2023 (sobota)

Kanál Frederiksholm 

Len čo sme mali počas kurzu pauzu, vyšla som si do mesta a najprv kráčala za ostatnými, ale oni mi zmizli z dohľadu, tak som skúmala časť mesta sama. Moje kroky ma zaviedli ku kanálu Frederiksholm, kde sú farebné domy veľmi podobné tým v Nyhavn, ale je tam oveľa menej turistov a aut, čo vám zaručí krásne "dobové" fotky. Stačí sa postaviť na most cesty Stormbreen a kochať sa výhľadom alebo prejsť na druhú stranu kanálu, priamo pod farebné domčeky a prejsť sa po ulici Nybrogade. (obrázok hore). Na druhej strane kanála na poloostrove Slotsholmen uvidíte Thorvaldsens Museum, ktoré je venované neoklasicistickému sochárovi Bertel Thorvaldsena, ktorý väčšinu svojho života žil a tvoril v Ríme. Cesta Nybrograde vás zavedie až na kruhový objazd a po moste späť na hlavnú cestu Christiansborg Slotspads priamo pred sochu Frederika VII., ktorý bol dánskym kráľom v rokoch 1848 až 1863. Bol posledným dánskym panovníkom staršej kráľovskej vetvy rodu Oldenburgov a posledným dánskym kráľom, ktorý vládol ako absolútny panovník. Počas svojej vlády podpísal ústavu, ktorá zriadila dánsky parlament a urobila z krajiny konštitučnú monarchiu.

Pri tejto soche sa otočte späť na kanál, pretože je odtiaľ vidieť nádherný výhľad. Od sochy Frederika VII. som bránou prešla na nádvorie Christiansborg Palace s obrovskou hodinovou vežou. Je to bývala kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti je to sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzeum. Cez nádvorie sa ocitnete pri soche Christiana IX. a cez záhradu na malý most Marmobroen, odkiaľ je opäť výhľad na farebné domčeky a kanál. 

Vľavo hore: Det Kongelige Bibliotek, vľavo dole: most Inderhavnsbroen

8. apríla 2023 (sobota)

Nyhavn a iné pamiatky

Hádam najznámejšia turistická pamiatka v Kodani je Nyhavn, ktorá je slávna vďaka pestrofarebným mestským domov z konca 17. a začiatku 18. storočia, v ktorých sú reštaurácie, bary a kaviarne. Tiahne sa od Konges Nytorv až po prístav južne od Royal Playhouse. Túto kanálovú a pobrežnú zábavnú štvrť nájdete na každej pohľadnici a magnetke, no aj po ceste k nej uvidíte veľa iných pamiatok. 

Od nášho ubytovania sme šli okolo Frederiksholms Kanal k veľkému kanálu Kobenhavns Havn okolo knižnice Det Kongelige Bibliotek. (Po pravej strane prejdete po ulici Proviantpassagent a budete pri nádhernej záhrade Det Kongelige Biblioteks Have) Ďalej sme prešli popod Knippels Bridge (z tohto miesta neďaleko ďalšej pamiatky Børsen) až k mostu Inderhavnsbroen, odkiaľ už je nádherný výhľad na Nyhavn plný lodí a kaviarní a samozrejme aj plný ľudí. 

Nyhavn

Tivoli Gardens (Tivoli park)

Je druhý najstarší zábavný park na svete a v dobe založenia stál park na okraji Kodane, no postupne sa okolo neho postavili ďalšie a ďalšie budovy a dnes stojí v centre mesta. 

My sme tento park navštívili až po zotmení (okolo 21.00) a park pôsobil oveľa krajšie ako počas dňa, pretože je plný svetiel a o 22:00 sme sledovali aj laser show nad jazerom pri Čínskej časti. Nie všetky atrakcie však boli spustené, hlavne tie pre najmenších už boli vypnuté, no ak milujete rýchle jazdy a adrenalín dole hlavou, návštevu v tento čas neoľutujete, pretože rady nie sú dlhé. Za 34 eur si môžete zakúpiť permanentku z automatu alebo si stiahnuť aplikáciu Tivoli, v ktorej si kúpite jednorazový lístok na atrakciu, ktorú chcete. Jeden lístok stojí približne 12 eur. 

Georg Carstensen v roku 1844 povedal: „Tivoli takpovediac nikdy nebude dokončené“, sentiment zaznel o niečo viac ako storočie neskôr, keď Walt Disney povedal o svojom vlastnom zábavnom parku inšpirovanom Tivoli: „Disneyland nebude nikdy dokončený. Bude pokračovať rásť, kým na svete zostane fantázia“.

Zábavný park Tivoli gardens

9. apríla 2023 (nedeľa)

Od nášho ubytovania sme sa autobusom zviezli na zastávku Nørreport, kde sme si dali rýchli obed a niektorí z nás aj kávu a vyrazili sme ďalej. Tento deň bol pre všetkých náročný, pretože sme okrem kráčania za sebou ťahali aj ťažké kufre. 

Rosenborg Slot (hrad)

Rosenberg je renesančný zámok pôvodne postavený ako vidiecky letný dom v roku 1606 a je príkladom mnohých architektonických projektov Christiana IV. Bol postavený v štýle holandskej renesancie, typickom pre dánske stavby v tomto období. Zámok je otvorený pre verejnosť na prehliadky a nachádza sa v ňom múzeum vystavujúce kráľovské zbierky, artefakty zahŕňajúce celú kráľovskú dánsku kultúru od konca 16. storočia Christiana IV do 19. storočia.

Až tu som mala po prvý raz pocit, že Kodaň je plná turistov, pretože na rozdiel od iných miest, ktoré sme v Kodani navštívili (s výnimkou Nyhavn). V radoch na prehliadku čakali ľudia a okolo nás sa striedalo množstvo ľudí s fotoaparátmi. 

Keď sme vyšli z hradu späť k hlavnej ulici, odrazu sme zbadali pochodovú kapelu dánskej čestnej stráže, ktorá šla krížom po hlavnej ceste. Auta zastavovali alebo pomaly prechádzali popri hudobníkoch a vojakoch. Na začiatku sprievodu stál jeden klasický policajt, ktorý ľudí upozorňoval, aby si dávali pozor. 

Historická štvrť Nyboder

Nyboder je historická radová obytná štvrť bývalých námorných kasární a nachádza sa neďaleko od hradu Rosenborg a parku Kastellet. Určite si o tejto štvrti prečítajte viac na internete, pretože jej história je famózna!

Park Kastellet

Cez park Kastellet sme prechádzali, pretože sme sa chceli dostať k soche Malej morskej víly. Prekvapilo nás, aký čistý tento park je. Na vode pokojne plávali kačky a volavky (uprostred hlavného mesta!) a vďaka stromom bol vzduch veľmi čistý a svieži. 

Je to jedna z najlepšie zachovaných pevností v severnej Európe. Je postavený v tvare päťuholníka s baštami na jeho rohoch. Kastellet bol súvislý s prstencom baštových hradieb, ktoré kedysi obopínali Kodaň, ale z ktorých dnes zostali len hradby Christianshavn. 

V areáli Kastelletu sa nachádza niekoľko budov, vrátane kostola Citadel a veterného mlyna. V oblasti sa nachádzajú rôzne vojenské aktivity, ale slúži hlavne ako verejný park a historické miesto.

Socha malej morskej víly

Pri vode na promenáde Langelinie, prakticky na jednom z cípov parku Kastellet sa nachádza aj socha Malej morskej víly od Edwarda Eriksena, ktorá je inšpirovaná rozprávkou Hansa Christiana Andersena. 

My sme sa tam už bohužiaľ nedostali. Na moste do pevnosti smerom k ulici Langelinie sme sa zastavili a uvedomili si, že k morskej panne ísť nestihneme, pretože zastávka metra je rovnako ďaleko ako malá morská víla a keby sme pokračovali ďalej, nestihli by sme prísť na letisko včas. Len tak tak sme stihli nájsť metro, no mám o dôvod viac vrátiť sa navštíviť Dánsko. 

Vľavo hore: štvrť Nyboder, hrad Rosenborg

 

Kodani sa nič na svete nevyrovná.

Pokračovať v čítaní »

Program na EuroCourse v Dánsku

Tak a je koniec. Som späť na Slovensku a tak ako minulý rok, tak aj tento rok som plná emócii a zážitkov, ktoré sa do jedného článku nevojdú, tak som ich pekne rozdelila na viaceré. Všetky nájdete v rubrike Dánsko. Tento článok sa týka viac-menej detailného programu na Eurocourse, ktorý bol hlavným dôvodom, prečo som do Dánska cestovala. 

Na kurz sme cestovali 1. apríla (sobota) večer. (článok) Nedeľu doobeda a krátko poobede sme strávili čas v Kodani a potom cestovali na ostrov Langeland, kde sme strávili najdôležitejších päť dní kurzu a intenzívne sa učili tvoriť hry pre deti a mládež. 

Langeland

• Cesta na ostrov - Z Kodane sme na ostrov Langeland (v preklade Dlhý ostrov) prechádzali cez Great Belt Bridge, čo je 19 kilometrov dlhý most pozostávajúci z visutého mostu nad hladinou zálivu a železničného tunela medzi ostrovmi Sprogø a Funenom. 
• Langeland je dánsky ostrov nachádzajúci sa medzi Veľkým Beltom a Kielským zálivom. Ostrov meria 285 kilometrov štvorcových, produkuje obilie a je známy ako rekreačná a wellness turistická oblasť. Most ho spája s Tasinge cez malý ostrov s približne 20 obyvateľmi Tåsinge cez Siø a hlavným ostrovom Funen (na severozápad). Existuje spojenie trajektom na ostrovy Lolland, Ærø a Strynø. 
• Ubytovanie v Hov - Bývali sme na ulici Gustav Petersvensvej v školiacom stredisku organizácie FDF, ktoré sa volá Hovborglejren. 

Tento ostrov má veľa čo ponúknuť. Vždy, keď som mala voľný čas, využila som ho na prechádzky a objavovanie okolia, ale o tom vám postupne rozpoviem nižšie. 

Hpre: Dom susedov, Hou Fyr (maják), Dole: výhľad z "dvora"

Program kurzu

Štruktúrou si jednotlivé dni boli veľmi podobné, no každý deň bol výnimočný niečím iným: 

• Morning fellowship - bolo niečo medui modlitbou a zábavnými hrami. Záviselo to od toho, ktorá organizácia alebo človek si tento pol hodinový čas pripravil. 
• Morning session - Dopoludňajšia lekcia
• Poobedné voľno - Od 12:30 - 14:00 - ľudia tieto prestávky využívali na prechádzky, hranie futbalu, prechádzanie sa po pláži alebo otužovanie v mori.
• Afternoon session - Poobedňajšia lekcia
• Evening session - Každý večer si jedna krajina/organizácia pripravila zábavný večer, pripravili si hry a predstavili svoju krajinu a organizáciu na videu, dali nám ochutnať svoje typické jedlá atď. 

Nedeľa - 2. apríla

Prvý deň kurzu sme mali Morning Fellowship na spôsob modlitby aj zoznamovačky. Vyberali sme si z obrázkov, ktorý sa nám najviac páči a potom sme o nich vzájomne diskutovali v trojiciach. Bolo to veľmi dobré, pretože to bol prvý kontakt s ostatnými účastníkmi. Ďalej sme pokračovali kolom krátkych zoznamovacích aktivít. Pri každom človeku sme hrali inú hru alebo robili inú aktivitu. Písali sme na papier naše skúsenosti v istých oblastiach, vyfotili nás polaroidom, dostali sme fľašu s logom organizácie FDF a iné. 

V nedeľnej lekcii sme si rozobrali, čo je organizácia FDF a aké sú jej zámery. Počas lekcie sme prevažne diskutovali s ostatnými a hrali hry. 

Poobedné voľno som využila na krátku prechádzku po Kodani, ale o tom si viac môžete prečítať v článku Moje tri dni v Kodani. Po poobedňajšom voľne sme cestovali na ostrov Langeland.

Pondelok - 3. apríla

EuroCourse sa oficiálne začal. V Morning Session sme sa dozvedeli o vysvetľovaní hier, no najzábavnejšia bola krátka scénka, ktorá nám ukázala, prečo je dôležité vedieť vysvetliť pravidlá hry. Chlapec Caspar  si šiel hádzať vajíčka s ďalším divčaťom. Na začiatku jej dal do rúk vajce a povedal jej, že mu ho hodí. Kým kráčal ďalej od nej, Anna po ňom hodila vajce, ktoré sa rozbilo o dvere. Caspar sa s pokojom otočil a snažil sa Anne vysvetliť, že má počkať na pokyn. Ona po ňom znova hodila vajce, ktoré sa tentokrát rozbilo na zemi pred ním. Po ďalšom vysvetľovaní mu rozliala rozbité vajce do rúk... Takto to pokračovalo ďalej až kým jej Caspar nezačal vysvetľovať, čo má robiť krok za krokom. Bola to veľmi prekvapivá lekcia, pretože v našej organizácii dbáme na neplytvanie jedlom a na bezpečnom. Rozbíjanie vajec o dvere bol len zlomok toho, ako Dáni prežívajú hru. 

V Afternoon Session sme si mali sadnúť k stolom so štyrmi - piatimi stoličkami a číslom uprostred stola. Na minútu sme dostali pravidlá kartovej hry, mali si ich prečítať a pochopiť. V prvom kole hry sme sa mohli rozprávať, ale v ďalších kolách sme museli byť ticho a dohadovať sa iba posunkami alebo naznačovaním. Hrali sme karty a darilo sa mi, ale nevedela som, čo vlastne robím. Ak niekto vyhral, posunul sa o stôl vyššie, kto prehral, posunul sa o stôl nižšie. Celý čas som rozmýšľala, čo nám táto lekcia prinesie a pôvodne som si myslela, že ticho je pri hre dôležité, ale pravda bola celkom iná. Po hodine alebo dvoch hodinách tichého hrania, organizátori hru ukončili a povedali nám význam lekcie: Ak sme v cudzej krajine, nepoznáme ani jazyk, ani ich zvyky, no je to ich krajina a mali by sme hrať podľa ich pravidiel. 

Utorok - 4. apríla

V Morning Fellowship nám Škóti pripravili hľadanie veľkonočných čokoladových vajec. Mne sa podarilo nájsť dve, ale jedno som dala kamarátke. V Morning Session sme pracovali v skupinách. Každej organizácii bola pridelené ešte druhá a našou úlohou bolo napísať si jednotlivo ciele alebo princípy organizácie a následne nájsť to, v čom sa zhodujú. V Afternoon Session sme sa učili o rôznych metódach Brainstormingu a vyskúšali si jednu z nich a to Disney metódu, ktorá spočíva v troch krokoch: Nereálnom snívaní, vyberaním reálneho a následne vyhodnotení ako tento cieľ dosiahnuť. Táto lekcia nás pripravovala na vymýšľanie hry. Každá organizácia dostala čas na brainsorming novej hry, ktorá bola výstupom kurzu. 

Streda - 5. apríla

Celý deň sme pracovali na vymýšľaní a vylepšovaní hry. Keď bolo po obede voľno šli sme sa prejsť k majáku Hou Fyr, ktorý je jeden z mnohých majákov na ostrove Langeland. Od nášho ubytovania je podľa internetu vzdialený 20 minút pešej chôdze, no reálne nám to trvalo 30 minút. Maják Hou je v súkromnom vlastníctve a na bráne píše, že im môžete prejsť okolo dvora a fotiť si ho, ale nemôžete ísť dovnútra.

Štvrtok - 6. apríla

Počas tohto dňa sme si vzájomne zdieľali hry, čo znamená, že sme ich hrali, prípadne dávali spätnú väzbu na vylepšenie. 

Piatok - 7. apríla

V piatok sme Morning Fellowship mali na starosti my (naša organizácia a krajina). Po našej typickej modlitbe sme im ukázali náš zvyk oblievanie dievčat a veľmi sa im to páčilo. Počas Morning Session sme natáčali videa, aké pravidlá majú naše hry a počas Afternoon Session sme dávali kurzu spätnú väzbu prostredníctvom rôznych metód. Evening Session patrila nám, organizácii z Islandu a Lotyšska. Pred začiatkom sme našim kamarátom z Katalánie dali veľkú slovenskú vlajku a malé Slovenské vlajky na paličkách a pripravili si samolepky s logom organizácie, naše časopisy a letáčiky, taniere s našimi typickými sladkosťami a slanosťami. Z domu sme si doniesli Milu, Mätu, Miňomky, Fidorky, Margotky, Bebe keksy,  tyčinky, arašidové chrumky a samozrejme sme nezabudli ani na náš skvost Horalky. Na začiatok programu Pustili sme 30 sekundové video (trailer) o Slovensku, ktoré robil jeden náš známi a ktoré na nich veľmi zapôsobilo. V krátkosti sme povedali niečo o našich tradičných krojoch a pustili im dlhšie video, kde sa tancovalo v rôznych kútoch našej krajiny, jedli bryndzové halušky a podobne. 

Hneď by som tam šla znova. 

Pokračovať v čítaní »

Prečo sú Dánske deti šťastné? - J. J. Alexander, I. D. Sandhal

Vedela som, že táto kniha existuje, ale nečítala som ju, no na kurze v októbri o outdoorovej edukácii nám učiteľ veľa rozprával o svojej ceste do Dánsku a ja som tejto krajine podľahla. Kúpila som si túto knihu hneď po kurze a ani nie o pol roka som zistila, že pôjdem do Dánska. O tejto krajine je všeobecne známe, že sa v nej nachádzajú najšťastnejší ľudia, pretože ich životná úroveň a myslenie fungujú na celkom iných zaužívaných zvykoch ako v strednej Európe. 

Medzitým, ako tento článok vyšiel a vy čítate túto recenziu, ja som v Dánsku (na EuroCourse - článok) a snažím sa načerpať čo najviac. A určite som plná vzrušenia z toho, ako vám o všetkom budem môcť napísať. Dúfam, že realita, ktorú prežívam nie je na míle vzdialená od tejto knihy. 

Jej autorka Jessica je Američanka, ktorá si za manžela vzala Dána. Až keď mali deti uvedomila si, aké veľké rozdiely medzi nimi sú. A to hlavne vo výchove detí. Čoraz viac si začala všímať svojich dánskych priateľov a snažila sa pochopiť ich myšlienkové pochody. Svoje postrehy konzultovala so svojou kamarátkou, psychologičkou, Iben a spoločne sa rozhodli pátrať po zdroji dánskej výchovy a detského šťastia. 

Zo šťastných detí rastú šťastní dospelí, ktorí vychovávajú šťastné deti a tak stále dookola. 

Táto kniha vám ukáže ako Dáni rozvíjajú svoje deti hlavne v emocionálnej oblasti ("soft skills") a správaniu sa k druhým prostredníctvom niekoľkých krátkych pravidiel: 

• Radosť z hry
• Číra autentickosť
• Otvorená myseľ
• Empatia
• Defenitívne žiadne ultimáta
• Intimita a útulnosť (hygge)

Kniha sa číta veľmi ľahko, pretože vedecké štúdie so svojim detstvom a detstvom ich detí. Jednotlivé pasáže z ich skúseností popisujú, napr. "V triede Ibeninej dcéry..." alebo "Keď bola Jessica malá..." Vďaka tomu je čitateľ pekne oboznámení s tým, ktorej autorky (americkej alebo dánskej) sa táto spomienka alebo skúsenosť týka. Na konci každej kapitoly sa nachádza aj štruktúrovaný zoznam typov s krátkym vysvetlením, čo robiť, aby sa naša bežná výchova zmenila na "dánsku". 

Ako aj pri iných knihách, i tu veľmi oceňujem zdroje na konci knihy, ktoré čitateľa odkazujú na prameň výskumu, štúdia... 

Jedným z pilérov dánskeho spôsobu výučby empatie je neodsudzovať. Dáni sa snažia príliš tvrdo nesúdiť ani svoje deti, ani svojich priateľov, priateľov svojich detí alebo svoju rodinu.

V knihe sa zďaleka vyhli počítačovým hrám. Všetky kapitoly boli dobré a do hĺbky sa venovali nastaveniu pravidiel, humanistickej výchove, inklúzii, výchove detí s ADHD, ale najviac sa mi páčili: 

• Prvý princíp - Radosť z hry: V našom školstve sa kladie veľký dôraz na splnenie štátom určených smerníc, tabuliek a legislatív, ale Iben a Jessica a zvyšok dánska stavajú na piedestál spontánnosť a hru. Je úplne jedno, či je to hra batoliat s kontrastnými knihami alebo hry dospelých ako sú tenis, futbal, volejbal... Dôležitá je spontánna a samostatná hra. Nemôžeme deťom iba vymýšľať hry a neustále ich niečím zamestnávať. Treba im dať voľný čas, nech sa prejaví ich vlastná fantázia a kreativita. 
• Posledný princ - Útulnosť a intimita: v ktorej hovorili o (dánskom šťastí) hygge. Všetci o tomto "životnom štýle" rozprávajú, píšu ho, ale Iben a Jessica ukázali aj to, aký vplyv má hygge na výchovu detí. Všetci rovnakým dielom prispievajú k pohode v domácnosti. Upratujú, pomáhajú si pri varení... Nie je to len o pokoji, svetielkach a čaji pri krbe, ale najmä o spoločných chvíľach, ktoré spolu ľudia trávia ako rodina. Žiadne mobily, počítate, ani zapnutá televízia. Keď sú spolu, tak sú spolu celým duchom, rozprávajú sa, hrajú spoločenské hry. Užívajú si ten čas naplno. A to je na tomto svete to najdôležitejšie. Rodina je to na čom najviac záleží. 

Prísaha Hygge z knihy:

Súhlasíme, že nedeľné obedy budeme tráviť v hygge. Sľubujeme, že jeden druhému budeme pomáhať a spolupracovať ako tím pri vytváraní útulnej atmosféry, v ktorej sa každý cíti v bezpečí a nikto sa nemusí znepokojovať a byť neustále v strehu. Súhlasíme, že sa pokúsime... 

 

"Všetko šťastie v živote závisí od odvahy a práce."

Pokračovať v čítaní »

Pristáli sme v Kodani

Aká bola moja cesta do Dánska a prvé dojmy? V dnešnom článku vám o tom v krátkosti porozprávam. Píšem to z mobilu, takže sa ospravedlňujem za preklepy alebo nezmyselné slová uprostred viet, nie je to moja chyba, ale chýba automatických "opráv". Text som si znova prečítala a snazila sa opraviť, čo sa dá, ale vzdy sa nejaká chyba nájde. Keď budem doma, prepíšem to. 

Bratislava - Viedeň 

Krátko pred odchodom sme sa s rodičmi boli najesť a s ostatnými sme sa stretli na stanici Nivy v Bratislave. O 14:00 sme odchádzali autobusom Slovakia Lines na letisko. Lístky si môžete kúpiť pohodlne cez internet a buď nastúpite na hlavnej autobusovej stanici Mlynské Nivy alebo pod mostom SNP. 

Pred vstupom nám uložili batožinu do úložného priestoru a ukázali sme občianske preukazy (alebo iné cestovné doklady). Pod hradom na stanici mal autobus druhú zastávku, kde nastúpili ďalší ľudia, ale nebolo ich veľa. Cesta bola celkovo veľmi príjemná. Trvala asi hodinu. Pri prechode cez hranice sme prechádzali cez priechod pre autobusy a mali krátku zastávku, ktorú nikto nevyužil na prechádzku. Do Viedne sme prišli rovno na letisko pred odletovú halu, takže sme sa iba presunuli do časti leteckej spoločnosti Austrian. 

NA LETISKU 

Dievčatá si svoju veľkú batožinu odbavili hneď na začiatku a my sme postupne postupovali ďalej. Pred terminálom sme si dali zmerať príručná batožinu a môj kufor bol trochu nad povolené rozmery, ale pracovníčka mi ho označila štítkom, že je v poriadku. 

Problém prišiel, keď som si pri kontrole batožiny nedala dole topánky, musela som kontrolou prejsť ešte raz, ale horšie bolo, že niečo v mojich veciach nebolo v poriadku, vzali ma na väčšiu kontrolu. Musela som otvoriť kufor, ruksak a robili mi "výtery." To znamená, že špeciálnym prúžkom papiera pošúchali moje oblečenie, kufor aj ruksak a dali ho do stroja na kontrolu. Bola som z toho dosť nervózna, padali mi veci, ale pracovník to špeciálne neriešil, takéto kontroly asi robí na dennom poriadku. 

Pri nástupe do lietadla sme išli autobusom, ktorý nás odviezol priamo k lietadlu. 

V LIETADLE

 V lietadle bolo veľmi príjemné, málo ľudí, takže som si po vzlietnutí mohla presadnúť na miesto pri okne. Bolo krásne počasie a Dánsko sa nám tak ukázalo v najkratšom svetle. V mori/oceáne (neviem, čo to bolo) sa objavovali malé alebo väčsie ostrovčeky s veľkými farmami. Krajina je pomerne plochá, aspoň tá časť, ktorú sme videli pri prílete. Pristavili sme prakticky nad morom a potom krátko leteli nad hustým lesom a boli sme na zemi. 

ZOZNAMENIE SA S KODAŇOU

Na letisku nás čakali dve slečny z cross culture, ktoré nám povedali, že si máme kúpiť lístky na metro a vystúpiť na zastávke Christianshavn a tam nás budú čakať niekto ďalší. 1,5 hodinový lístok vyjde na 4,50 a za 24 hodinový lístok zaplatíte v prepočte 20 eur. 

Cesta v metre bola tichá. My sme sa medzi sebou hlučné rozprávali, ale len čo sme si všimli, že sme jediní, stíšili sme sa, pretože metro nebolo hlučné ako u nás vlaky. Ak sa aj niekto rozprával, bolo to veľmi v tichosti. Miestami som sa cítila ako bujarí Španieli. No očividne ten temperament máme aj my, ale stále nie na takej úrovni ako iní. 

Po vystúpení na zastávke sme konečne videli Kodaň v jej kráse, akú u Škandinávskych krajín poznáme. Tehlové domy, veľa nezamknutých bicyklov, kanál a lode uprostred ulice. Presne takto som si Kodaň predstavovala. 

Mali sme ísť ďalej podľa vlajok ich organizácie, ale hneď pri prvej zastávke na fotenie nás domáce dievčatá dohnali a šli s nami. Ak sme sa ich niečo opýtali, slušne odpovedali, ale inak s nami nekomunikovali. Skôr boli prekvapení, keď sme si chceli robiť spoločné fotky pri pre nich "bezvýznamných" budovách. (UPDATE PO KURZE: Tie naše "sprievodkyne" tiež neboli z Dánska)

Keď sme prišli na miesto, kde prespíme v Kodani, dievčatá nám vysvetlili pravidlá správania sa v budove, odložili sme si veci do izieb a zišli dole na večeru. Večerali sme iba my piati, inak tam nikto ďalší nebol. Mali sme klasické cestoviny so špenátom, paradajkami, syrovou omáčkou a parmezánom. Veľmi som si cenila veľkú dávku. 

Po večeri sme vyrazili na 30 minútové objavovanie mesta, pretože sme sa museli do 10:00 vrátiť.

15 minút od ubytovania sa nachádza múzeum Ny Carlsberg Glyptotek a zábavný park Tivoli Garden, kam pôjdeme budúci týždeň. Videli sme tiež hodinovú vežu, ktorých je tu na každom kroku veľmi veľa. Obišli sme ulice tam a späť a na ubytovaní už bolo plno ľudí. 

Dnes poobede odchádzame na ostrov Landeland a týmto sa s vami lúčim, pretože je to prvý a posledný článok, ktorý priamo v Dánsku napíšem. Po príchode domov ho možno rozšíriť o ďalšie informácie, ale myslím, že to ani nie je potrebné, pretože článkov o Dánsku vás ešte čaká veľmi veľa a bola by škoda zahlcovať príspevok množstvom informácií, keď v ďalších na to bude oveľa väčší priestor. 

 

Milujem ten pocit, keď lietadlo vzlieta do vzduchu. Som bližšie k oblakom a svojim snom.

Pokračovať v čítaní »

Na Veľkú noc idem do Dánska

Fotka pridaná po kurze

V roku 2022 som vďaka dobrovoľníctvu navštívila Portugalsko (viac si o tom prečítajte TU) a takmer o rok presne môžem opäť vycestovať, tentokrát na Veľkú noc do Dánska na kurz. Nemôžem uveriť, že sa mi takto plnia sny. Bolo mojim veľkým snom navštíviť nejakú škandinávsku krajinu a o mnoho vďačnejšia som, že je to práve Dánsko. V septembri 2022 na kurze o Outdoorovom vzdelávaní (viac si o tom prečítajte TU), jeden z našich vyučujúcich na univerzite rozprával ako bol v Dánsku, čo mu tento pobyt priniesol a ja sama som sa o výchovu v Dánskom štýle začala viac zaujímať vďaka knihe "Prečo sú dánskej deti šťastné" od autoriek Jessica Joelle Alexander a Iben Dissing Sandhal.

PREČO IDEM DO DÁNSKA?

Do Dánska idem vďaka organizácii, kde pôsobím ako dobrovoľníčka. Spolupracujú s niekoľkými zahraničnými organizáciami a jednou z nich je aj FIMCAP. Je to skratka a z francúzštiny sa prekladá ako "Medzinárodná federácia katolických farských hnutí mládeže".

Cieľom tejto cesty je zúčastniť sa na školiacom kurze EuroCourse (volajú to aj Easter Course) pod záštitou organizáce FIMCAP Europe, ktorý sa zvyčajne koná v období okolo Veľkej noci. Každý rok organizuje EuroCourse iná členská organizácia. Cieľovou skupinou sú mládežnícki lídri (18+), ktorí sú aktívni ako vedúci miestnej skupiny/organizácie. V porovnaní s medzinárodným campom sa EuroCourse zameriava na učenie sa nových zručností, získavanie vedomostí a budovanie kapacít v danej oblasti. 

Na kurze sa môžu zúčastniť štyria zástupcovia z každej členskej krajiny, ale ako pri iných projektoch, aj tu platí pravidlo, že ak sa nejaká členská krajina nezúčastní, iná krajina môže poslať viac zástupcov. Na EuroCourse sa zúčastní 63 mladých ľudí z celej Európy a skúsení lektori vrátane odborníkov z herného výboru FDF.

O KURZE PRED KURZOM 

Každý rok je predložená špecifická téma, ktorú budú účastníci skúmať a diskutovať o nej. Tento rok bude kurz zameraný na najmä na tvorbu hier pre deti a mládež, ktoré komunikujú naše hodnoty. Spolu s ďalšími štyrmi účastníkmi zo Slovenska navštívime Kodaň a Hovbjerg od 1. apríla do 9. apríla, teda presne v čase Veľkej noci. Keďže to bude prebiehať v Dánsku, domovskou organizáciou kurzu bude Cross Cultre. 

Po prílete do Dánska 1. Apríla by sme mali stráviť noc v Kodani (v centrále FDF) a zoznámiť sa s účastníkmi a na ďalší deň sa presunúť na sever ostrova Langeland, kde sa medzi plážou a lesom nachádza školiace stredisko FDF. Poslednú noc by sme mali stráviť opäť v Kodani a osláviť kurz v zábavnom parku Tivoli Gardens, ktorý sa nachádza 200 metrov od nášho ubytovania. 

Odlietať domov by sme mali 9. apríla večer a počas dňa by sme chceli stihnúť Veľkonočnú omšu. 

14. 3. 2023 nám na mail poslali sedemnásť stranový dokument plný informácii, ktorého súčasťou je aj program, ale zatiaľ ho zverejňovať nebudem. Rada by som to urobila až po kurze, keď k programu budem môcť dopísať podrobnejší popis. 

Moja príprava

Som veľmi zvedavá, čo všetko sa bude diať. Mám už určité skúsenosti z minulého roka na campe o ekológii, takže viem, čo približne môžem očakávať, no každý kurz a krajina so sebou prináša niečo iné. 

Na rozdiel od minulého roku, tento rok som si angličtinu neopakovala tak poctivo ako minulý rok, no opäť som si pripravila zošit zameraný iba na EuroCourse. Hneď v úvode som si pripravila krátke texty o veciach, o ktorých budem určite rozprávať, napríklad o sebe, o rodine, o svojej škole, papagájovi, skúsenostiach z Portugalska, a o vyučujucom, ktorý bol v Dánsku. Som ten typ človeka, ktorému pomáha, keď môže písať a čítať, pretože tak sa naučím najviac. 

Čo od kurzu očakávam...

• uvidím novú krajinu, nové miesta
• dozviem sa niečo o Dánskych zvykoch a tradíciách
• zažijem pohostinnosť a dobrú povahu Dánov
• budem môcť rozšíriť svoje obzory v témach vzdelávania deti a mládeže
• získam nové námety na hry 
• budem mať o čom písať na blog
• budeme veľa času tráviť vonku

Čím prispejem...

• svojou účasťou a veľkým záujmom
• kultúrou a zvykmi
• našimi hrami 
• svojou neutíchajúcou pozitivitou (V Portugalsku sa to celkom osvedčilo)

Čoho sa obávam...

• že som si angličtinu nezopakovala dostatočne dobre
• že nebudem mať dostatok financii
• že mi nebudú chutiť ryby alebo že ich budeme jesť veľmi veľa

Pokračovať v čítaní »