Čo som sa naučila v Dánsku

Fotka z ostrova Langeland

Každá cesta so sebou prináša iné potešenia a strasti. Každý človek, ktorý vám robí na ceste spoločnosť a "parťáka", vytvára inú skupinovú dynamiku. Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou, ale Dánsko ho predbehlo.

Byť tolerantná. Tolerancia je často zabudnutá téma. Veľa ľudí povie, že sú tolerantní, no aj tolerancia má svoje hranice. 

Mať odvahu otužovať sa. Nuž áno. Mne studená voda nikdy nevadila, pretože doma máme problémy s topením a často sa sprchuje v studenej vode. Zároveň som si vždy chcela vyskúšať otužovanie a hoci som v studenom mori neplávala, vidieť ostatných ako sa pritom bavia a chodia v plavkách po pláži, akoby bolo 38°C bolo úžasné. 

Že niekedy je lepšie mať menej teórie a viac aktivít. Bola som už na kurze v Portugalsku, Dánsku, Poľsku a na mnohých kurzoch u nás na Slovensku a všimla som si jeden veľký rozdiel. My Slováci máme tendenciu mať veľa teórie, zatiaľ čo v iných krajinách si zakladajú najmä na praktických aktivitách alebo na učení sa skúsenosťou. 

Tvoriť hry. Kurz, ktorý som v Dánsku absolvovala bol predovšetkým o tvorbe hier. Popravde som nečakala, že si naozaj osvojim spôsoby ako sa tvoria hry, no naozaj to tak je. A veľmi sa z toho teším. 

Prežívať hru naplno. V hrách už dávno nie som súťaživá. Som súťaživá v iných veciach, ale v hre nie. No pri dvoch hrách som sa do toho položila a pri prvej z nich vyhrala, zatiaľ čo pri druhej som hrala doslova až do krvi (síce som prehrala), pretože som sa šmykla na kameňoch a rozbila si koleno ako malé dieťa. 

Že hygge nie je výmysel. Pre mňa samotnú hygge dostalo väčší zmysel, keď som navštívila Dánsko (rubrika) a na vlastnej koži sa presvedčila, či sa Dáni preceňujú alebo sú naozaj takí úžasní ako ich všetci popisujú. Nuž, moja zanietenosť pre hygge a Dánsko sú následky tohto pobytu.

 

Kiežby sme všetci boli takí šťastní ako Dáni.