Pristáli sme v Kodani

Aká bola moja cesta do Dánska a prvé dojmy? V dnešnom článku vám o tom v krátkosti porozprávam. Píšem to z mobilu, takže sa ospravedlňujem za preklepy alebo nezmyselné slová uprostred viet, nie je to moja chyba, ale chýba automatických "opráv". Text som si znova prečítala a snazila sa opraviť, čo sa dá, ale vzdy sa nejaká chyba nájde. Keď budem doma, prepíšem to. 

Bratislava - Viedeň 

Krátko pred odchodom sme sa s rodičmi boli najesť a s ostatnými sme sa stretli na stanici Nivy v Bratislave. O 14:00 sme odchádzali autobusom Slovakia Lines na letisko. Lístky si môžete kúpiť pohodlne cez internet a buď nastúpite na hlavnej autobusovej stanici Mlynské Nivy alebo pod mostom SNP. 

Pred vstupom nám uložili batožinu do úložného priestoru a ukázali sme občianske preukazy (alebo iné cestovné doklady). Pod hradom na stanici mal autobus druhú zastávku, kde nastúpili ďalší ľudia, ale nebolo ich veľa. Cesta bola celkovo veľmi príjemná. Trvala asi hodinu. Pri prechode cez hranice sme prechádzali cez priechod pre autobusy a mali krátku zastávku, ktorú nikto nevyužil na prechádzku. Do Viedne sme prišli rovno na letisko pred odletovú halu, takže sme sa iba presunuli do časti leteckej spoločnosti Austrian. 

NA LETISKU 

Dievčatá si svoju veľkú batožinu odbavili hneď na začiatku a my sme postupne postupovali ďalej. Pred terminálom sme si dali zmerať príručná batožinu a môj kufor bol trochu nad povolené rozmery, ale pracovníčka mi ho označila štítkom, že je v poriadku. 

Problém prišiel, keď som si pri kontrole batožiny nedala dole topánky, musela som kontrolou prejsť ešte raz, ale horšie bolo, že niečo v mojich veciach nebolo v poriadku, vzali ma na väčšiu kontrolu. Musela som otvoriť kufor, ruksak a robili mi "výtery." To znamená, že špeciálnym prúžkom papiera pošúchali moje oblečenie, kufor aj ruksak a dali ho do stroja na kontrolu. Bola som z toho dosť nervózna, padali mi veci, ale pracovník to špeciálne neriešil, takéto kontroly asi robí na dennom poriadku. 

Pri nástupe do lietadla sme išli autobusom, ktorý nás odviezol priamo k lietadlu. 

V LIETADLE

 V lietadle bolo veľmi príjemné, málo ľudí, takže som si po vzlietnutí mohla presadnúť na miesto pri okne. Bolo krásne počasie a Dánsko sa nám tak ukázalo v najkratšom svetle. V mori/oceáne (neviem, čo to bolo) sa objavovali malé alebo väčsie ostrovčeky s veľkými farmami. Krajina je pomerne plochá, aspoň tá časť, ktorú sme videli pri prílete. Pristavili sme prakticky nad morom a potom krátko leteli nad hustým lesom a boli sme na zemi. 

ZOZNAMENIE SA S KODAŇOU

Na letisku nás čakali dve slečny z cross culture, ktoré nám povedali, že si máme kúpiť lístky na metro a vystúpiť na zastávke Christianshavn a tam nás budú čakať niekto ďalší. 1,5 hodinový lístok vyjde na 4,50 a za 24 hodinový lístok zaplatíte v prepočte 20 eur. 

Cesta v metre bola tichá. My sme sa medzi sebou hlučné rozprávali, ale len čo sme si všimli, že sme jediní, stíšili sme sa, pretože metro nebolo hlučné ako u nás vlaky. Ak sa aj niekto rozprával, bolo to veľmi v tichosti. Miestami som sa cítila ako bujarí Španieli. No očividne ten temperament máme aj my, ale stále nie na takej úrovni ako iní. 

Po vystúpení na zastávke sme konečne videli Kodaň v jej kráse, akú u Škandinávskych krajín poznáme. Tehlové domy, veľa nezamknutých bicyklov, kanál a lode uprostred ulice. Presne takto som si Kodaň predstavovala. 

Mali sme ísť ďalej podľa vlajok ich organizácie, ale hneď pri prvej zastávke na fotenie nás domáce dievčatá dohnali a šli s nami. Ak sme sa ich niečo opýtali, slušne odpovedali, ale inak s nami nekomunikovali. Skôr boli prekvapení, keď sme si chceli robiť spoločné fotky pri pre nich "bezvýznamných" budovách. (UPDATE PO KURZE: Tie naše "sprievodkyne" tiež neboli z Dánska)

Keď sme prišli na miesto, kde prespíme v Kodani, dievčatá nám vysvetlili pravidlá správania sa v budove, odložili sme si veci do izieb a zišli dole na večeru. Večerali sme iba my piati, inak tam nikto ďalší nebol. Mali sme klasické cestoviny so špenátom, paradajkami, syrovou omáčkou a parmezánom. Veľmi som si cenila veľkú dávku. 

Po večeri sme vyrazili na 30 minútové objavovanie mesta, pretože sme sa museli do 10:00 vrátiť.

15 minút od ubytovania sa nachádza múzeum Ny Carlsberg Glyptotek a zábavný park Tivoli Garden, kam pôjdeme budúci týždeň. Videli sme tiež hodinovú vežu, ktorých je tu na každom kroku veľmi veľa. Obišli sme ulice tam a späť a na ubytovaní už bolo plno ľudí. 

Dnes poobede odchádzame na ostrov Landeland a týmto sa s vami lúčim, pretože je to prvý a posledný článok, ktorý priamo v Dánsku napíšem. Po príchode domov ho možno rozšíriť o ďalšie informácie, ale myslím, že to ani nie je potrebné, pretože článkov o Dánsku vás ešte čaká veľmi veľa a bola by škoda zahlcovať príspevok množstvom informácií, keď v ďalších na to bude oveľa väčší priestor. 

 

Milujem ten pocit, keď lietadlo vzlieta do vzduchu. Som bližšie k oblakom a svojim snom.