Svetlo, ktoré nevidíme - Kniha, audiokniha alebo seriál?

Kniha ma oslovila iba preto, že Netflix vydal krátku minisériu s rovnakým názvom, inak by som túto knihu asi prehliadla. Videla som krátke ukážky trailerov na sociálnych sieťach a to ma zaujalo natoľko, že som siahla po audoknihe, no musím priznať, že bola dosť mätúca a tak som si z knižnice požičala aj knihu a skúsila to preklápať. 

Postavy

Kniha je z prostredia 2. svetovej vojny o dvoch hlavných postavách o slepom dievčati Marie-Laura a chlapcovi Warnerovi, ktorí majú spoločné len tajné rádiové vysielanie. 

Marie-Laura vyrastala v prostredí národného prírodovedného múzea v Paríži. Nebola slepá odmalička, no keď oslepla, otec ju nenechal na pospas osudu, ale naučil ju žiť v tme. Keď prišla vojna, Marie-Laura utiekla so svojim otcom do opevneného mestečka Saint-Malo k prastrýkovi Etiennovi. 

Warner a jeho sestra Jutta žili v detskom domove nemeckej kolónie (500 kilometrov od Paríža) blízko nemeckého mestečka, kde sa spoločne zabávali tým, že počúvali rádio, ktoré Warner našiel na smetisku a opravil. Postupom času sa v oprave rádii zlepšuje a keď začne vojna, nastúpi na elitnú vojenskú akadémiu pre Hitlerjugend. 

Dej a autorský štýl 

Dej knihy je zdĺhavý a pokojný, aj keď vládne 2. svetová vojna, Werner a Marie-Laura akoby žili mimo nej. Trochu akcie by sa v knihe zišlo, napriek tomu však počas celej knihy vládne napätie a očakávanie z udalostí. Taktiež sa mi páčilo, že Anthony Doerr nepísal o infantilnej láske, na ktorú sme pri násťročných hrdinoch zvyknutí. Kniha nebola prioritne romantická, no autor na záver vložil aspoň niečo. Dúfam, že seriál od Netflixu pridá pre divákov viac romantických scén. 

Kniha, audiokniha alebo seriál? 

Ako som spomínala v úvode článku, začala som audioknihou, ale musela som si prečítať aj klasickú knihu, pretože samotný zvuk nedával veľký zmysel. Pri hlasovej interpretácii mi vadil zadýchaný hlas  Terezy Vilišovej, ktorá sa snažila prezentovať naliehavosť a dramatickosť, ktorú Marie-Laura mohla pociťovať, no občas tieto scény "prehrávala". Prezentácia Davida Matáska sa mi páčila omnoho viac, no keď sa Werner a Marie-Laura stretli, hovoril Wernerovu priamu reč, pričom zvyšok textu čítala Tereza Vilišová. Nebolo to pre mňa veľmi príjemné. 

Celkový dojem

Z knihy mám zmiešané pocity. Dielo "Svetlo, ktoré nevidíme" určite nevyhralo Pulitzerovu cenu len tak pre nič za nič, že to malo svoj zmysel. Aj keď som videla mnoho negatív, snažila som sa pozerať najmä na pozitíva a na odkaz, ktorý kniha mala zanechať pre svojich čitateľov. Môžete si myslieť, že svetlá, ktoré nevidíme sú rádiové vlny, že je to nádej, ktorú prinášalo ilegálne rádiové vysielanie počas 2. svetovej vojny.

Mozog je uzavretý v úplnej tme, milé deti. Pláva si vo vnútri lebky v čírej tekutine, svetlo sveta neuzrie, no aj napriek tomu je svet, ktorý mozog v ľudskej mysli vytvára, plný svetla. Mozog prekypuje farbami a pohybom. Ako je možné, deti, že mozog, do ktorého neprenikne ani malinký lúč svetla, dokáže vytvoriť svet plný svetiel? 

Otvorte oči, deti a sledujte nimi všetko, čo sa len dá, kým ich jedného dňa navždy nezavriete. 

Tí mali času nazvyš. Čas bol pre nich ako voda v sude a oni len sledovali, ako sa sud pomaly vyprázdňuje.  

Čítali ste knihu? Počúvali ste audioknihu? Videli ste seriál?