V sobotu sme boli v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave na inscenácii knihy, ktorú všetci dobre poznáte z filmu s Emmou Watson alebo z originálneho diela autorky Louisi May Alcott. Knihu Malé ženy som prečítala počas pandémie a páčila sa mi viac ako nové filmové spracovanie, čo si môžete prečítať aj v tejto recenzii. Poďme sa pozrieť na "divadelné dosky".
Malé ženy v divadle
Lístky na nejaké zaujímavé divadelné predstavenie som si chcela kúpiť už dávno a keď som videla, že hrajú Malé ženy, okamžite som chcela ísť, no všetko bolo vypredané. Počkala som si viac ako pol roka, ale po lete pridali ďalšie predstavenia a lístky som si nakoniec kúpila v júny priamo na stránke divadla.
Predstavenie sa hralo v novej budove SND pri Dunaji. Na obed sme sa najedli s kamarátmi v gréckej reštaurácii Suvlaki, pred obchodneou pasážou Eurovea sme si vychutnali kávu zo Starbucku a kvôli nedopatreniam s MHD a prezlečením sa do divadla sme sa takmer nestihli vrátiť na začiatok predstavenia. Našťastie sa na nás usmialo šťastie a dorazili sme 10 minút skôr. Keď sme prišli pred divadlo práve prosili divákov, aby sa posadili na svoje miesta. Sedeli sme vľavohore a myslím si, že to boli výborné miesta, pretože sme pred sebou videli celé javisko a videli aj to, čo sa dialo na boku, nie len v strede.
 |
| Zdroj: Slovenské národné divadlo |
V hlavných úlohách sa na divadelné dosky postavili:
- Jo - Barbora Andrešovičová
- Amy - Jana Kovalčíková
- Meg - Petra Vajdová
- Beth - Anna Mária Janeková (hosť)
- Laurie - Richard Autner (hosť)
Trochu som dúfala, že Janku Kovalčíkovú uvidím v úlohe neskrotnej Jo, s ktorou sa najviac stotožňujem. Nakoniec som dospela k názoru, že nikto by nezahral Amy lepšie ako Janka K. Barbora Andrešovičová (Jo) bola taktiež výborná. Pred predstavením mi jej meno nič nehovorilo, no teraz už bude. Pána Laurenca si zahral jeden z najlepších divadelných hercov Martin Huba.
Kostýmové spracovanie ma prekvapilo. Očakávala som dobové oblečenie, no herci častokrát hrali v teniskách a súčasných nohaviciach... v scénach, kde sa Jo presťahovala do New Yorku dokonca dievčatá chodili v rifliach a tričkách. Bola to zvláštna scéna s modernou hudbou, ktorá mne osobne do príbehu nezapadala, no rozumiem tomu, že dramaturgička Darina Abrahámová sa snažila vystihnúť multikultúru a novodobé názory.
Celkové prevedenie deja bolo naozaj lukratívne spracované. Herci pracovali s maňuškami, hrali psa a papagája pani Marchovej, nadávali na neviditeľné mačky, ktoré patrili Beth... Nechýbali ani monológy postáv, hádzanie pomôcok do obecenstva... Priateľ, ktorý nečítal ani knihu a nevidel ani film, niektorým scénam nerozumel, no buď som ho rýchlo uviedla do kontextu alebo kontext pochopil v ďalšej scéne. Prvé dejstvo sa skončilo zásbnubami Meg a druhé dejstvo začalo jej svadbou.
Na záver prikladám trailer na toto úžasné predstavenie:
0 comments
Ďakujem za komentár :)