Krásy a výzvy jesennej osamelosti


Jeseň má v sebe niečo magické. Je to obdobie, keď príroda pomaly zaspáva, listy padajú zo stromov a vzduch je naplnený zvláštnou melanchóliou. Prechádzam sa po parku so psom, kde lístie pod nohami šuchoce a chladné ranné hmly zahalia krajinu do jemného závoja. Tento čas, keď sa svet navonok utíši, často prináša aj vnútorný pokoj. Ale spolu s týmto pokojom ku mne občas prichádza aj pocit osamelosti alebo samoty.

Osamelosť aj samota sú slová, ktoré majú v našej spoločnosti často negatívne konotácie. Jesenná osamelosť môže byť zároveň krásna aj ťažká. Mnohí z nás sa cítia viac izolovaní, keď sa dni skracujú a teploty klesajú. S letom odchádzajú aj chvíle, keď sme mohli byť vonku s priateľmi, a spoločenský život sa často presúva dovnútra, do súkromia domovov. Ak sme však sami, tieto chladné večery môžu vyvolávať pocity prázdnoty a smútku.

Je to výzva, naučiť sa prijímať túto osamelosť bez toho, aby sme sa do nej ponárali príliš hlboko. Práve jeseň nám ukazuje, že niekedy je osamelosť potrebná, ale zároveň nás upozorňuje, že je dôležité nájsť rovnováhu. Ak sa cítime príliš izolovaní, možno je čas hľadať nové spôsoby, ako sa spojiť s ostatnými – či už prostredníctvom starých priateľov, alebo objavením nových záujmov a aktivít.

Ešte pred rokom by som ich tiež videla nepriaznivo, ale dnes už samotu nevidím ako nepríjemnú výzvu nutnú k prekonaniu, ale ako krásnu príležitosť na objavovanie vlastného bytia a vytváranie nezabudnuteľných chvíľ samopoznávania, pretože v tomto období, keď dni sú kratšie a noci dlhšie, nás osamelosť môže priviesť bližšie k nám samým. Jeseň nám dáva príležitosť spomaliť, zastaviť sa a počúvať vlastné myšlienky, bez neustáleho ruchu a tlaku vonkajšieho sveta. Letné dovolenky skončili a vianočné trápenie je ešte ďaleko. 

Nachádzam v nej i možnosť nájsť harmóniu a vnímať krásu v jednoduchosti života. Keď sa oddelím od vonkajšieho sveta a ponorím do vlastného vnútra, otvárajú sa pred mnou brány fantázie a kreativity. Osamelosť mi dáva priestor na rozvoj mojich záujmov, ktoré by som možno nikdy neobjavila, keby som nebola sama. 

Možno sa naučíme nové veci, zdokonalíme sa v umení alebo si len užijeme ticho a pokoj, ktoré nám osamotené chvíle poskytujú.

Je to tiež čas na zamyšľovanie sa nad vlastnými cieľmi a hodnotami. Keď sme sami so sebou, môžeme si položiť otázky, ktoré sme možno dlho odkladali: Čo je pre nás skutočne dôležité? Čo nám prináša šťastie? Osamelosť nám dáva priestor pre introspekciu a prehodnocovanie nášho života.

Navyše, osamelé chvíle nám umožňujú relaxovať a obnoviť naše fyzické a mentálne zdravie. Môžeme si dopriať oddych, či už je to pri čítaní obľúbenej knihy, počúvaní upokojujúcej hudby alebo jednoduchom pozorovaní okolitej prírody. Osamotenosť nám poskytuje možnosť nájsť vnútorný pokoj a vyrovnanosť.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že osamotenosť nie je vždy negatívnym javom. Môže byť príležitosťou pre rast a transformáciu. V osamelej tichosti sa môžeme stať lepšími verziami seba samých a nájsť nový smer pre náš život.

V konečnom dôsledku môže byť čas strávený osamote obdobím pre objavovanie krásy jednoduchých radostí života. Možno si uvedomíme, že v týchto malých okamihoch ticha a samoty sa ukrýva hlboká a trvale šťastná existencia. Osamelosť môže byť špeciálnym časom pre nás samých, kedy môžeme nájsť pokoj a radosť vlastného vnútra.

3 comments

  1. Nemôžem inak, než súhlasiť. Po tom, ako slnko svietilo takmer každý deň a všade po vonku bolo vidieť ľudí, je dosť pravdepodobné, že mnohým z nás klesne nálada v časoch, keď je vonku chladno a sme väčšinou zatvorení vnútri. Jeseň prináša práve čas, kedy by sme mali byť viac sami so sebou a objavovať nové záľuby.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milá Luci, to je tak krásný článek. Rozhodně na zamyšlení a k tomu si jdu udělat horký kafe s troškou kardamomu. Teď na podzim mám samotu ráda, maluju, čtu, chodím s pejskem ven, lepím si do pařížskýho sešitu s červenými deskami všechny důležitosti a vařím všechno možný z dýně. Čas o samotě si snažím užívat. Měj se moc krásně a děkuju za tenhle článek. Zdraví Vivi

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Lucka, veľmi trefne si to opísala. Človek je síce tvor spoločenský, no samota nie je vôbec zlá, ba priam si ju človek niekedy vyžaduje. V poslednej dobe si romantizujem čas strávený sama so sebou, len v tichu v okolí prírody. Človek sa hlbšie ponorí do samého seba, nielen zrelaxuje ale utriedi si myšlienky a spozná svoje ja. Je dôlezite na chvíľu sa zastaviť a byť sám so sebou.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár :)