Historické romány mám veľmi rada a na knihu Malé Ženy som sa veľmi tešila. Príbeh
sa odohráva v časoch americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865, do ktorej
narukoval aj otec rodiny Marchovcov. Jeho manželka a dcéry prežívajú neľahké
obdobie sprevádzané chudobou, chorobami a mnohými inými problémami.
Bezstarostné dievčatá sa za krátky čas menia na skutočné malé ženy schopné
čeliť aj ťažkým výzvam s odvahou a odhodlaním. Romantická Meg, neskrotná Jo,
krehká Beth a rozmaznaná Amy sú hrdinkami z mäsa a kostí, ktoré by mali
inšpirovať každú z nás. Nebudem klamať ak poviem, že žena sa nájde
minimálne v jedno z týchto štyroch ponúknutých archetypov
osobností.
Tieto dievčatá vedia, že ich život nie je ľahký a musia sa popasovať so
všetkým, čo prináša, ale zároveň ho prežívajú s istou dávkou humoru
a nadnesenosťou. Zatiaľ čo ich otec velí vojakom v Občianskej vojne,
dievčatá si sľúbia, že ponesú svoje bremená a budú sa snažiť byť dobrými
ľuďmi.
Nikdy nie je neskoro, aby človek začal zušľachťovať svoju vôľu, usilovnosť a nezávislosť. (Str. 49)
Okrem jedného spoločného príbehu, ktorý sestry prežívajú
spolu, má každá so sestier svoje vlastné starosti a problémy, ktoré učia o rôznych
aspektoch života.
Meg túži po láske
a prepychu, ale čoskoro zistí, že tieto dve možnosti vždy nejdú
v ruka v ruke.
Tichá Beth nikdy po ničom netúžila. Pomáha v domácnosti
ako tichá myška a je ponaučením pre nás všetkých, že krása ženy nespočíva
vo vzhľade, ale obetavosti a skromnosti. Je vzorom, že pravá krása nechce
byť na obdiv.
Amy je nádherná, mladá dáma, ktorej elegancia jej priniesla
obrovské šťastie, pretože sa jej teta rozhodla zobrať ju so sebou na cesty po
Európe, aby rozvíjala svoju vášeň a talent maľovať.
Dielo Malé ženy je polo autobiografické dielo
spisovateľky Louisi May Acolttovej,
ktorá svoju osobnosť vložila do postavy Jo Marchovej, vášnivej spisovateľky,
ktorá sa so svojimi sestrami (Meg, Beth a Amy) dostáva do závažných
situácii mladej dospievajúcej ženy. Jo je alter ego Lousi, ale ja sama
som sa v tejto postave našla viac ako som očakávala. Milujem písanie
a už len tento drobný detail ma priviedol k tomu, aby som mala
Josephine radšej ako ostatné postavy. V priebehu čítania knihy som sa však
stotožnila s jej mnohými názormi a snami. Dokonca ma veľmi potešilo,
keď som sa dozvedela, že sa Jo a samotná autorka narodila v novembri,
pretože i ja sama som „novembrová“. Okrem toho je Jo slobodná duša, ktorá bojuje sama so sebou, že jedného dňa napíše knihu, so spoločnosťou, pretože nie je typickým
dievčaťom a s Bohom, či je to, po
čom túži správne. Tento sen si plní po čiastkach. Zo začiatku prezentuje svoje
divadelné hry pre ďalšie dievčatá alebo vytvára Pickwickov vestník v spolku,
ktorý si sestry vymysleli.
Pred stolom stáli v rade tri stoličky, na ňom lampa, štyri biele šatky s rôznofarebnými iniciálami P. K. a týždenník s názvom Pickwickov vestník, do ktorého všetky prispievali a ktorého hlavou redaktorkou bola Jo, milovníčka pera a atramentu. (Str. 126)
V knihe sa podstatne nenachádzalo nič, s čím by som nesúhlasila. Ak ste teda matka v domácnosti, vášnivá umelkyňa alebo slobodná duša, vedzte, že sa v tejto knihe nájdete a objavíte v nej isté čaro.
Z času na čas sa aj v tomto všednom svete dejú veci ako v rozprávke a sú veľkým povzbudením. (Str. 270)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za komentár...