pondelok, júla 18, 2022

72, 7 kilometrov chôdze z Prešova do Levoče

Tento mesiac prebiehajú na stránke Klub blogerov júlové témy mesiaca: 1. Spomienky a 2. Mesto. Už dlho sa chystám niečo napísať a tentokrát som sa k tomu konečne dokopala. Nemala som inšpiráciu, ale náhodne som si pozerala fotky z minulého roka a mnoho z fotiek bolo práve z tejto púte. To mi pomohlo nájsť stratenú inšpiráciu a povedať vám o spomienkach na túto cestu. Moje spomienky sú už trochu matné, ale sú veci, na ktoré človek ani po rokoch skrátka nezabudne. 


Organizácia:

Kresťania bežne putujú na "odpust" na začiatku júla a väčšinou v noci. Avšak ja somaj s mnohými ďalšími mladými putovala posledný augustový víkend. Túto púť každoročne usporadúva arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) a nesie názov Frekvencia. Je to čas stíšenia sa, modlitby, ďakovania a vyprosovania. Nechýba však čas na rozhovory, povzbudenia, hry a zábavu. Od bežnej túry sa líši hlavne cieľom. Každá púť má svoj vlastný úmysel. Počas tejto púte ide o vzdanie Bohu vďaku a chválu za uplynulý školský rok a vyprosiť milosti do toho nového. Mladí kráčajú s nejakým úmyslom na srdci, ktorí chcú v Levoči odovzdať. 

Púť stále prebieha tri dni, pričom sa nespí niekde v stanoch. Práve to môže odrádzať najviac ľudí. Ak pútnikov v lese zastihne zlé počasie, nie je to nič príjemné. Spali sme v kaštieli v dedinke Uzovský Šalgov a v škole v Nižnom Slavkove. Ale viac o tom si už môžete prečítať nižšie.  

Miesto na prespanie a stravu sme si zaplatili vopred. V cene bolo jedlo 3x denne (od piatkového po nedeľný obed/olovrant, sprievodné vozidlo, ktoré viezlo batožinu (spacaky a oblečenie) a materiály, napr. na varenie a podobne. 


Čo som potrebovala: 

  • Fľašu na vodu
  • Opaľovací krém
  • Repelent
  • Hygienicke potreby
  • Náhradné oblečenie
  • Pršiplášť
  • Pokrývka hlavy
  • Osobné lieky
  • Pevnú a voľnú obuv
  • Vreckový nožík 
  • Rúško (áno, vtedy sme ich ešte potrebovali)
  • Spacák 
  • Karimatku/nafukovačka (ja som mala so sebou iba karimatku, ale iné ochotné duše mi poradili, že ak je k dispozícii aj nafukovačka, mám si ju zobrať a myslím, že to bola dobrá rada, pretože len čo som sa osprchovala a najedla, bola som úplne tuhá)


1. deň: Prešov - Uzovský Šalgov 

Počet krokov: 33 759

Počet kilometrov: 22,2

V prvý deň púte sme vyrazili skoro ráno. Zastavili sme sa v kostole na námestí na požehnanie a ďalej sme pokračovali cez mesto do Veľkého Šariša a ďalej po cyklistickom chodníku cez Ostrovany a Ražňany do Uzovského Šalgova. Počas putovania z Ostrovan do Ražňan nás zastihla veľká búrka. Celý život som sa vyhýbala tomu, aby som počas búrky bola vonku, takže toto bola moja premiéra a prežívala som to dosť zle. 

Táto časť cesty nebola ani trochu náročná, po celý čas sme išli rovno, žiadne kopce ani údolia. Niektoré časti tejto cesty prejdem na bicykli minimálne raz do mesiaca a všetko sa odohrával v dedinách, ktoré sú pre mňa veľmi známe. Takže až na ten dážď som išla s ľahkosťou, v čele skupiny. 


2. deň: Uzovský Šalgov - Nižný Slavkov 

Počet krokov: 37 918

Počet kilometrov: 23

Počas druhého dňa sme sa vyhli civilizácii, keďže z Uzovského Šalgova sme sa vydali do Nižného Slavkova po lesoch a lúkach cez pohorie Bachureň, s najvyšším bodom Marduňa. Napriek tomu, že je to medzi dvoma mestami, v ktorých som vyrastala a prakticky sa značná časť týchto pohorí nachádza iba na skok od môjho domova, no po tomto pohorí som prechádzala po prvý raz, dokonca som ani nevedela, že niečo také blízke a krásne existuje. Ale to je paradox dnešných dní. Poznáme ďaleké "svety", ale to najbližšie je pre nás veľká neznáma. 

Táto cesta bola dosť náročná, hoci sme prešli 23 kilometrov, šli sme poriadne do kopca. 

Po príchode do Nižného Slavkova sme išli na sv. Omšu, mala som hrozne opuchnuté nohy a skoro ich nenatlačila do topánok. 


3. deň: Nižný Slavkov - Levoča

Počet krokov: 41 970

Počet kilometrov: 27,5

Z Nižného Slavkova sme sa cez Brutovce presúvali smerom na Oľšavice a Ulož do Levoče. Hneď ráno sme vybehli na veľmi prudký kopec, bolo mi zle a točila sa mi hlava, ale potom to už bolo lepšie. Zo začiatku iba mrholilo, ale ako sme stúpali vyššie a vyššie, tak už lialo, celý zvyšok dňa som mala mokré topánky, ponožky... Trochu pomohlo, keď som si prezula suché ponožky, vložila ich do plastového sáčku a tak do topánok. Aspoň na chvíľu som mala pocit, že som suchá, ale potom sa vrecúška roztrhali. 

Tretí deň bol prirodzene najťažší zo všetkých. Na začiatku som použila veľké množstvo svojej sily a po ceste mi už začala povoľovať mentálna sila. Všetko, nech už robíte čokoľvek, závisí iba v tom ako sa cítite alebo to, čo si myslíte a ak začne klesať motivácia, vtedy môžete byť aj ten najlepší športovec a jednoducho nebudete kráčať ďalej. 

Na konci tejto cesty nás čakali naši rodičia (mňa a môjho brata, lebo sme išli do Bratislavy, ostatní sa do PO vracali objednaným autobusom) a keď som ich videla stáť na parkovisku a my sme vyšli z lesa bol to skvelý pocit. Skoro som za nimi bežala ako malé dieťa. 


Celkové dojmy: 

Viem ako vyzerám a že moja kondícia nie je najlepšia. Počas týchto troch dní som neschudla ani gram. Na konci som vážila rovnako ako na konci. Celkovo turistika nepatrí medzi moje obľúbené športy, ale pri púti to bolo iné. Samotné rozhodnutie a prihlásenie šlo veľmi ľahko, dokonca aj moja motivácia zvládnuť to. Zároveň som však každú chvíľu čakala, že sa mi niečo stane alebo sa počasí počasie natoľko, že nebudem musieť kráčať ďalej. Všetko však nasvedčovala tomu, že nič také sa nestane a ja doputujem až k nášmu cieľu. Málo kedy chodím na turistiku a toto bola skutočná skúška mojej odolnosti a vytrvalosti. Vedľa mňa celý čas kráčal môj brat a ďalší dobrý kamarát, ktorí ma povzbudzovali ísť ďalej a vpred. 

Ako Hobbiti šli s prsteňom do Mordoru, tak mi sme išli s úmyslom do Levoče. Počas búrky cez mestá, lúky a lesy, ale prišli sme k svojmu vytúženému cieľu a nikdy som sa necítila tak silná ako vtedy. Mala som pocit, že dokážem čokoľvek. 

Ak budem niekedy v živote pochybovať o tom, čo dokážem a koľko toho prejdem, tak si spomeniem na túto púť a hneď mi je lepšie. Keby som nemala bratovu podporu a motiváciu, možno už by som ten tretí deň ani nezvládla, ale na to sú predsa priatelia a rodina. Ak už človek nevládze, potiahnu ho. A ak nevládzeš, tak pridaj. (A na záver ešte možno príslovie môjho brata: Potrebuješ vracať? Tak to urob vedľa a potom utekaj ďalej)


TIP NA APLIKÁCIU: RELIVE - Táto aplikácia je zameraná na zaznamenávanie si športových výkonov, vo svojom balíčku má naozaj nespočetné množstvo toho, čo si môžete vybrať. Avšak to, čo je na nej najviac zaujímavé, sú videa, ktoré dokáže zaznamenať. Pri zapnutom GPS vám táto aplikácia dokáže urobiť presnú trasu toho, ako ste išli a kam ste sa pohli a to so stúpaním a klesaním, počtom kilometrov a presným reliéfom kopcov, dolín a hôr. (Jediná škoda bola, že som túto aplikáciu nemala zapnutú aj počas púte do Fatimy. No aj tak to bol zážitok. Článok)





1 komentár:

  1. Milá Luci, tak tohle je naprosto úžasná inspirace. Obdivuju tě, že jsi to dala, můžeš být na sebe pyšná. A je skvělý, že jsi měla po boku brášku a kamaráda, to se jde hned líp. Skvělá jsi. Pa pa, Vivi ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár...

Copyright © Vynimocna , Blogger