štvrtok, mája 05, 2022

Môj prvý let (do Portugalska)

 27.4. 2022 - Môj prvý let

Na to, že som si v noci myslela, že do Portugalska ani nepoletím, tak som bola milo prekvapená, že všetko dopadlo tak ako malo. (Viac o tom TU) Keď som sa stretla s ďalšími dievčatami a spoločne sme išli autom na letisko, ich prvá otázka bola, či som sa dobre vyspala. Zasmiala som sa, lebo som od pol noci nespala a oni namiesto toho, aby povedali, že som šialená mi povedali, že ma obdivujú, lebo oni nespali vôbec. Tak som zistila, že nie som jediná s príznakmi cestovej horúčky. 

Nasledovala cesta, počas ktorej sme sa rozprávali v podstate o teplom vzduchu. Rozprávali sme sa o tom, či sme viac Laudato Si´ alebo sme miniDigi. Asi najvtipnejší príbeh príbeh bol o tom, ako M. cestovala do Ríma prostredníctvom farnosti a väčšina účastníkov boli dôchodci. Celé dni počúvali predavačov predávať selfie tyčky, vtedy tak veľmi populárne. Jedna babka toho už mala plné zuby a kričala po nich, čo za haraburdy predávajú. Títo predajcovia sa ničoho nezľakli a začali vykrikovať: "Haraburdy! Haraburdy!", pretože si mysleli, že je to preklad. Vlastne slovo "haraburdy" správne označuje veľa našich vecí, ktoré vlastníme. 

Keďže to bol môj prvý let, vôbec som nevedela, čo mám robiť a čo mám čakať. Veľmi ma prekvapila tá rôznorodosť ľudí, ktorý som videla. V škole na sociokultúrnych aspektoch sme sa síce učili o multikultúre, ale na letisku boli skutočne zastúpené asi akékoľvek národnosti a za prvý pohľad bolo jasné, aké náboženstvo majú. Videla som moslimov, čo je pomerne bežné, ale viac ma prekvapilo vidieť židov so svojimi tipickými klobúkmi a s natočenými lokňami po bokoch hlavy. Ďalej sme museli prejsť týmito časťami. 

  • Príchod na letisko
  • Odbavenie batožiny (check-in) - ukážete letenky a pasy, povážia vám batožinu (do 20kg), nalepili na ňu nálepku a kufor odišiel
  • gate - to je časť letiska, ktorú môžu prekročiť iba tí, ktorí majú letenku 

KVAPALINA DO 100 ML (voda, krém, make-up...) a OBCHODY
Ešte pred gateom sme museli dať fľaše s vodou do odpadkového koša, lebo do lietadla môže ísť max. 100 ml kvapaliny a medzi nich sa počíta aj krém, rôzne druhy make-upu, parfumy... Tesne po tom, čo sme prešli gateom sme si vodu mohli kúpiť, myslela som si, že je to preto, lebo chce letisko získať viac peňazí, ale spolucestujúce mi vysvetlili, že je to z dôvodu, že niekto môže prevádzať jedovaté kvapaliny atď. Keď to bolo z dôvodu bezpečnosti, trochu ma tu upokojilo. Za gateom sa nachádzala dlhá zakrútená chodba, ktorou musíte prejsť do odletovej haly. Ako som už spomínala vyššie, počas kráčania "letiskovou halou" bol skôr prechod cez obchod. Boli tam rôzne cukrovinky, voňavky, hračky, farbičky a veľa veľa ďalšieho. Medzi ponúkanými produktami bola aj voda a tú sme si znova kúpili. 

LET
Pre mňa menší strašil ako hovorenie po anglicky bol let lietadlom. Pôvodne som mala sedieť pri okne, ale buď keď som nastúpila, sedel na mojom mieste malý chlapec, ktorý nechcel odísť. Ako matka by som sa tiež v lietadle chcela vyhnúť akémukoľvek vystrájaniu alebo pozornosti od ostatných cestujúcich. Asi rakúšanka mi po anglicky o niečom začala hovoriť a ja som vyrozumela, že takisto letí po prvýkrát a má klaustrofóbiu. (UPDATE 5.5.2022 - potom som to celú cestu dosť ľutovala, lebo som si vybavila, že by to dieťa kričalo možno 5 minút a hneď by si našlo inú zábavu. Skutočne sa aj pozerali na odlet, potom čítali knihu a ja som si naozaj stále v hlave opakovala, že to bol zlý nápad, nechať ho tam sedieť. Ja ako dospelí človek by som si to užila oveľa viac. Nejaký hlas vo vnútri hlavy mi však hovoril môj obľúbený verš z Biblie Heb 13,16)
Potom všetkom prišiel konečne prišiel čas, keď sa lietadlo pohlo dopredu. Bola som veľmi zvedavá na tie nové pocity, ktoré zažijem. Nie je nič lepšie ako zažívať niečo po prvý krát. Najprv príde to jemné chvenie v žalúdku a všetko s tým spojené. 
Letieť bolo ako rýchlo utekať po chodníku, odraziť sa, sadnúť na hojdačku a z nej potom vyskočiť a zostať visieť vo vzduchu. Skrátka sa vznášate nad všetkými problémami a neprestávate sa usmievať. 
Keď už som bola vo vzduchu, všetko zo mňa opadlo. Strach a nervozitu si moji rodičia odviezli so sebou späť na Slovensku. Konečne mi začalo škvŕkať v žalúdku a popri písaní záznamu som tvrdo zaspala. Určite som spala aspoň hodinu. Na niektorých miestach som mala pocit, že mám strašne ťažkú hlavu a že musí vážiť aspoň sto ton. Musela som si ju buď oprieť o sedadlo alebo o dosku predo mnou. 

MEDZIPRISTÁTIE V LONDÝNE
V Londýne sme vystúpili z lietadla vonku a prešli do budovy, odkiaľ nás do letiskovej haly previezol malý vláčik. Tam sme si v posuvných pásoch vzali batožinu a proces sa opakoval od začiatku. 
Na letisku sme si chceli dať brunch a v ponuke mali pravé anglické raňajky, také lahodné, že sa nám zbierali slinky. M sa postavila do radu, ale kým prišla na rad zmenili ponuku z raňajok na obed. Bolo to dosť vtipné, ale boli sme aj dosť smutné. Objednali sme si teda kávu a hranolky a boli naozaj vynikajúce. Chutili ako domáce z pravých zemiakov a nie ako tie naše. Nie nadarmo sa naozaj vraví, že západné krajiny dostávajú tie najlepšie potraviny a tie východné to, čo sa zvýši. Do odletovej haly sme potom prišli tak akurát na čas. Z Londýna do Lisabonu som už potom sedela v uličke tak ako som mala. 

LISABON
V Lisabone na letisku tam stáli ľudia s rôznymi tabuľkami a my sme hľadali s nápisom Casa Velha alebo CIDSE. Tie sme nenašli, lebo sme vyšli inými dverami, ale hneď sme si všimli chlapcov, ktorých sme videli aj na calle (hovore) a oni sa nám prišli prihovoriť. A o tom, čo sa dialo potom vám napíšem v ďalšom článku o Casa Velhe. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár...

Copyright © Vynimocna , Blogger