Na jeden deň v Lisabone

3. mája 2022

Ešte predtým, než začnem písať o Lisabone by som rada povedala o iných veciach, čo sa do predchádzajúcich častí nevošli:

    Multikultúra a otvorenosť

Najprv chcem písať o ľuďoch a multikultúre, ktorá je v Portugalsku hmatateľná. Môžete vidieť aziatov, moslimov, Indov, černochov, tučných, chudých, nízkych vysokých, s modrými vlasmi v divnom oblečení... a domáci sa ku každému správajú s obrovským rešpektom a s úsmevom na tvári. Ani raz som nestretla Portugalcka, ktorý by sa mračil alebo by bol k druhým ľuďom drzí. To je v porovnaní so Slovenskom veľký šok, pretože Slováci sú viac tradične založení, potrebujú riešiť veľa zbytočností, závidia, sú pomstychtiví... myslím si, že si viete aj sami domyslieť. Som vďačná za túto skúsenosť, pretože na jednu stranu sa mi ich otvorenosť všetkému novému páči, na druhú stranu si silno vážim hlboké korene, ktoré Slováci majú. 

    Slovenský jazyk

Väčšina miestnych ľudí, či už v podnikoch alebo celkovo len na ulici boli z nášho jazyka veľmi prekvapení. Vyzerali zmätene, akým jazykom vlastne rozprávame a tí, čo našli odvahu sa nás pýtali, či sme z Ruska, potom skúšali Poľsko. Je to prirodzené, pretože slovanský jazyk je veľmi podobný, ako germánske jazyky atď. a teraz, keď sa Rusko a Ukrajina tak podrobne rieši, každému napadajú iba tieto dve krajiny. Slovensko je skutočne malá krajina a ak môžem predbehnúť čas, tak keď sme leteli z Lisabonu do Viedne, mali sme medzipristátie v Barcelone. Na check-in(e) sa chlapík za pultom naklonil ku kolegyni a pýtal sa, či je Slovensko v Európskej únii. 

    Lisabon - mesto kachličiek

Ďalším postrehom je architektúra. Na vidieku je viac bledých a štvorcových budov s balustrádou, zatiaľ čo v Lisabone bolo všetko krásne a farebné a na všetkom majú aplikované kachličky. Celý Lisabon (a možno nie len ten) tým žije. Obkladajú nimi domy zvonku aj zvúntra. Okrem toho, že sú ich kachličky výtvarným prvkom, sú aj praktické. Overili sa ako trvanlivý povrch stien a udržujú príjemnú teplotu. Sú kultúrnym dedičstvom a azulejos (leštený kameň) sú odkazom na arabskú minulosť krajiny. V Lisabone je dokonca muzeum kachličiek v bývalom kláštore klarisiek Convento de Madre de Deus, kam by som sa chcela pozrieť. 

CESTOVANIE PO LISABONE

Ráno sme odišli z Casa Velha a cez Fatimu sme išli do Lisabonu. Objednaný autobus nás odviezol na letisko, kde sme sa rozlúčili s odchádzajúcimi a potom sme šli na stanicu metra. Keď budete v Lisabone najefektívnejšie je si kúpiť 24 hodinový lístok (kartu), prípadne si na jednu kartu môžete načítať 48 hodín alebo dokonca 72 hodín. Jeden 24 hodinový lístok nás vyšiel na 1, 50 e. V Portugalsku sú ceny oveľa nižšie, než na Slovensku. 

UBYTOVANIE 

Z letiska sme sa potom odviezli na ubytovanie. Vybrali sme si hostel We hate F tourist. Jedna noc nás tam vyšla približne na 10 eur. V "kufrovej miestnosti" sme nechali svoje kufre, zaregistrovali sa, prezliekli sa a vyrazili do mesta. Ešte predtým nám pravdepodobne majiteľ hotela dal mapu a ukázal nám tie najlepšie a najlacnejšie miesta v Lisabone. 

NIČ NEPLÁNOVAŤ

Síce som to nazvala ako odsek "nič neplánovať", ale my sme mali jeden cieľ a to belémsku vežu. Počas campu sme spoznali Suzanu z Lisabonu, ktorá nám odporúčila reštauráciu na obed, ale inak sme nemali žiadne ciele. Som za to veľmi vďačná, pretože som na to zvyknutá aj z domu. Cesta je dôležitejšia ako cieľ a toho sme sa aj riadili. 

    1. RESTAURANT DOIS ACROSS

Ako som spomínala vyššie, táto reštaurácia rozhodne bola našim prvým cieľom. Keď sme tam prišli, všade bolo plno, ale hneď k nám prišla pani a povedala nám, že máme ísť za ňou. Zaviedla nás cez ulicu do budovy oproti a vysvetlila, že toto je rovnaká reštaurácia. Tam si nás prebrali postarší páni v bielych košeliach, usadili nás k stolu a raz nám priniesli predjedlo - syr, olivy a kúsky chleba. Pred sebou sme už mali nachystaný malý tanier aj veľký tanier, dve lyžičky, dve vidličky, dve nože atď. 

Doniesli dve jedálničky, stálu ponuku a špeciality. Siahli sme po stálej ponuke a vyberali si podľa toho, čo nám chutí, ale prišiel k nám čašník a na rovinu nám dal stálu ponuku nabok a začal vysvetľovať, čo sú dnešné špeciality. Sám od seba nám aj potom prišiel ukázať mäso a ja som mala vybrané. Dievčatá si vybrali ryby a navzájom sme si vymenili, čo chcel kto ochutnať. Bol to naozaj skvelý kulinársky i estetický zážitok. Keď budete v Lisabone, určite to navštívte aj vy. 

Po dobrom obede sme sa snažili nájsť nejaký dopravný prostriedok, ktorý by nás odviezol k belémskej veži. Predtým šli dievčatá do lekárne a ja som medzitým navštívila obchod The Fantastic World od The Portuguese Sardines, čo je určite najexcentrickejší obchod, v akom som kedy bola. Tento obchod je od zhora dole plný sardiniek, ale tvorcovia to urobili jedinečným spôsobom. Do vzhľadu obchodu zaradili červenú a žltú farbu, kolotoče a cirkusové kulisy sprevádzané najpodivnejšou hudbou, ale to všetko prispieva k zážitku medzi tisíckami konzerv do sardinkami. Aj keď naozaj neznášam ryby a už vôbec by som si v bežnom obchode nekúpila ryby, celý tento jedinečný komplex si žiadal kúpiť aspoň jeden kus z každého druhu sardiniek. 

 Hľadali sme správne metro, ale aj autobus alebo električku. Mne sa to veľmi nepáčilo, bola som z toho blúdenia nervózna, ale dievčatá ma nalákali na sangriu, čo je ľadový nápoj s bielym rumom, pomarančovým likérom a červeným vínom. Po osviežení nám to aj lepšie myslelo a konečne sme išli niekam inam. V metre sme dosť blúdili, kým sme našli správnu cestu, odviezli sa na pár zlých zastávok, ale to nás nezastavilo v hľadaní nášho cieľa. 

    2. PRACA DO COMERCIO

Len čo sme konečne vystúpili na správnej zastávke (šli sme po modrej linke) z metra boli sme pri rieke Tagus, ktorá (ak som to pochopila správne) sa potom vlieva do otvoreného oceánu. Pri tejto rieke sa nachádza Praca do comercio, čo je hlavné námestie Lisabonu. Nachádza sa tam víťazný oblúk Rua Augusta Arch, ktorý navrhol Santos de Carvalho. Nachádza sa tam množstvo sôch známych osobností a určite neprehliadnete ani sochu Jozefa I., bývalého portugalského kráľa. 

Nás viac ako námestie zaujímala voda, pretože skutočne vyzerala ako oceán. Urobili sme si tam veľmi krásne fotky, chodili vo vlnách po betónových kaskádach a naozaj si ten čas užili, ale ani tu nebola naša konečná zastávka. Kvôli tomu, že som musela písať v škole test sme s dievčatami vyhľadali kaviareň. Vzdiali sme sa od rieky a zamierili ďalej do ulíc, kde sme narazili na úžasnú kaviareň: 

    Copenhagen Cofee Lab & bakery - cais do Sodré

Nachádza sa na Rua de Sao Paulo. Táto kaviareň je typická svojimi mätovo-zelenými obrovskými pohármi na kávu a svojim drsným kamenným vzhľadom a je dotvorená drevom a kvetmi.  Zostali sme však veľmi sklamané, že sa tam nepredávajú pasteis de Nata, ale o to viac sme si užívali študijnu a pracovnú atmosféru, pretože väčšina prítomných využívala túto kaviareň na prácu. 

Cestou späť smerom k rieke sme prechádzali popod inštitucionálnu budovu Sídlo EDP / Aires Matues, ktorá ponúka architektonický zážitok. Je to sídlo hlavnej portugalskej elektrotechnickej spoločnosti a pri jej navrhovaní dbali na portugalskú históriu a miesto, kde sa nachádza. Ponúka množstvo príležitostí na fotky, či už ako hlavný objekt alebo pozadie. (V titulnej fotke tohto článku sa nachádza vpravo hore)

TYPY NA BLÍZKE MIESTA OD KAVIARNE

Keby sme boli o trochu viac plánovacie duše, mohli sme sa na hlavnú ulicu vrátiť po Pink Street a navštíviť Time Out market, ktorý je takisto známy po celom Lisabone. 

Vlakom sme sa potom odviezli smerom na Algés, kde sme vystúpili a vrátili sa smerom odkiaľ sme prišli. Takto sme konečne prišli do nášho vytúženého cieľa do Belému. Ak však chcete ísť priamou linkou, využite metro modrú linku (linha Azul) a vystúpte na Balxa-Chlado alebo Terreiro de Paco alebo zelenú linku (linha Verde) a vystúpte na Cais do Sodré. 

    Belém

Belém je časť Lisabonu a časť, v ktorej sme strávili najviac času. Dýcha živou históriou na každom kroku sa môžete stretnúť s nejakou pamiatkou. Nemusíte ich ani hľadať, ukážu sa vám samé. Aj preto bola táto štvrť začiatkom mnohých výprav. 

Od vlaku k belémskej veži sme narazili na Monument to the Overseas Combatants. (pravý dolný obrázok) Je "pamätník zámorských objaviteľov", čo môže viesť k omylu, že ide o pamätník všetkých zahraničných vojen, ale nie je to tak. Pomník má však špecificky riešiť straty utrpené v portugalskej koloniálnej vojne, v Portugalsku známej ako zámorská vojna. Iba pár krokov od tohto miesta sa nachádza pevnosť Bom Sucesso Fortness, (ľavý dolný obrázok) ktorá je dnes múzeom bojovníkov a je prístupná celý deň. 

3. BELÉMSKA VEŽA

Našim konečným a vysnívaným cieľom bola od začiatku belémska veža. Kedysi stála na vlastnom ostrove s jediným prístupovým bodom dlhým mostíkom, ale vplyvom rôznych zosuvov pôdy je počas odlivu súčasťou pešej zóny. Dnes je jednou z najvyhľadávanejších pamiatok Lisabonu a stala sa symbolom mesta. Veža pôvodne stála na malom ostrovčeku, no nánosy z mora ju časom spojili s pobrežím. Na terase je postavená socha sv. Panny Márie, ktorá hľadí na more, aby ju mohli námorníci žiadať o pomoc pri svojich plavbách. Pochádza zo 16. storočia a je zaradená do svetového dedičstva UNESCO. Pôvodne slúžila ako súčasť obranného systému mesta, neskôr tiež ako väzenie či colnica. 

My sme tam prišli v čase, keď bolo slnko ešte vysoko, ale postupne zapadalo, takže sme si vytvorili nádherné denné fotky, ale aj tie v zapadajúcom slnku a pomaly sa presúvajúce do noci.

 

    Pamätník objaviteľov - Padrão dos Descobrimentos

Nachádza sa na mieste, ktoré bolo často východiskovým bodom pri dobrodružných cestách portugalských moreplavcov. V 15. a 16. storočí bolo totiž Portugalsko poprednou námornou veľmocou a Lisabonu sa preto dodnes hovorí „mesto moreplavcov“. Pred pamätníkom sa nachádza aj mramorová mozaika, ktorá zobrazuje kompas a uprostred je mapa sveta.

    Jeronymov kláštor

Ďalšou pamiatkou v okolí, ktorá je taktiež zaradená do svetového dedičstva UNESCO, je kláštor Mosteiro dos Jeronimos. V roku 1502 ho dal kráľ Manuel II. posvätiť na pamiatku cesty Vasca da Gamu do Indie. Kláštor bol v minulosti obývaný mníchmi z rádu Svätého Jeronýma (Hieronymitmi), ktorých prácou bolo dávať rady námorníkom a modliť sa za kráľovu dušu. Pri návšteve vás rozhodne zaujmú bohaté detaily tejto gotickej stavby. 

Na internete som sa po návrate na Slovensko dočítala, že k tomuto kláštoru je priľahlá záhrada z roku 1940, ale my sme si ju ani veľmi nevšimli, pretože už bola noc a my sme sa snažili nájsť nejakú reštauráciu, kde by sa dalo najesť, pretože sme veľmi rýchlo pochopili, že väčšina podnikov zavrela už o 18:00.

4. PASTÉIS DE BELÉM

Asi som už spomínala aj v predchadzajúcich článkoch, ak budete v Portugalsku, musíte ochutnať Pastéis (v Slovenskom jazyku pastel). Je to malý koláčik z lístkového cesta plnený vanilkovým krémom. Tento koláčik sme ochutnali už v Casa Velha, ale chceli sme ho ochutnať znova a pán v ubytovaní nám povedal, že Pasteís de Belém je prvá pekáreň, ktorá tieto koláčiky začala predávať. Zatvárajú o 21:00 a my sme sa od belémskej veži veľmi snažili, aby sme to stihli, ale čas bol veľmi pokročilí a tak sme to nechali tak, zastavili sa na mozaikovej mape a pri Jeronymovom kláštore, ale niekto tam hore pravdepodobne chcel, aby sme stihli všetko, pretože kráčaním neznámo kam, sme odrazu prišli k pekárni a bolo otvorené. Strčila som dnu hlavu a pracovníci nás hneď zavolali dnu. Kúpili sme si po jednom balení pastelu, ktoré sme chceli zobrať domov a potom ešte jeden na raňajky. Jedna krabička pastelu obsahuje 6 kúskov koláčikov, čo je naozaj výborné a krabička zabraňuje akémukoľvek popučeniu. Koláčiky som domov na Slovensko priniesla neporušené. 

Posledným bodom programu bola večera. Kráčali sme popri podnikoch a vošli do náhodnej reštaurácie, kde mali v ponuke hamburgery, kebaby a podobne. Pravdepodobne už nenájdem ako sa táto reštaurácia volala, ale dali sme si hamburgery, hranolky a nápoje a na záver sme si dali červené sladké víno, do toho nám hrala hudba od Eda Sheerena. Veľmi nostalgické bolo, keď pustili pesničku Photograph, kde sa na konci spieva "We come home". Bola to posledná bodka za našim výletom v Portugalsku. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.