Ako som nestíhala na skúšky z autoškoly

Dnes ráno som mala prvé opravné skúšky na vodičský preukaz. Priznávam sa bez mučenia, že pri prvých som nezvládla ani napísať test a sklamalo ma to, lebo som verila, že ak niečo zvládnem, tak je to práve teoretická časť. Neskôr som si sama priznala, že som možno netestovala dostatočne a nevenovala som sa príprave na skúšky tak, ako by som mala. Druhýkrát som tú istú chybu neurobila. Testy som si prechádzala vždy, keď som mala voľný čas, mimo autoškoly som si prechádzala cvičisko a šlo mi to. Jediné, čoho som sa bála, bola jazda. Ale v konečnom dôsledku som bola so sebou spokojná, lebo som sa snažila. Ako hovorí môj tatik: "Snaha sa vždy cení." 

Prišla som do autoškoly o pol ôsmej, sadla som si a čakala kto príde. Dúfala som, že som neprišla neskoro a že všetci už nie sú na cvičisku alebo tak. O trištvrte na osem tam ešte stále nikto nebol. Potom prišiel nejaký chlapec, poobzeral sa a odrazu si spomenul, že my nemáme byť tu, ale na gymnáziu. Zavolal priateľke, tá nás zviezla a našťastie sme do triedy prišli pred komisárom. Keby sme prišli neskôr ako on, vyhodil by nás. Zatiaľ čo ten chlapec nadával, ja som ďakovala Bohu, že dopustil, aby zabudol, pretože inak by som zmeškala skúšku.

Vedela som, že Boh ma na tých skúškach chcel, preto som bola pokojná ako nikdy predtým, pred dôležitým okamihom. Nervozita u mňa robí veľa, ale v utorok som vedela, že to zvládnem. Neustále som si opakovala, že Boh chcel, aby som tam bola, inak by toho chlapca neposlal. Zvládla som test a nebála som sa ani na cvičisko. Pri cúvaní do kužele som nakoniec trafila kužeľ, ale nemala som z toho zlý pocit, lebo som urobila všetko preto, aby mi to šlo. Inštruktor priznal, že som im dokázala, že sa dokážem niečo naučiť a komisár tiež nebol zlý. Bol pomerne prívetivý a dokázal pochopiť, že nervozita robí svoje.

Čaká ma posledný pokus a nechcem myslieť na ten prepadnutý čas a peniaze. Verím, že ak sa posnažím, zvládnem to. Ani vy nestrácajte hlavu, ak sa niečo nedarí. Nikto z okolia vám nemôže povedať, čo dokážete a čo nie. Musíte sa snažiť a presvedčiť ich, čo sa vo vás skrýva. Nevyjde to prvý raz, druhý raz a možno ani tretí raz, ale to neznamená, že to po piaty krát nepôjde. Chce to čas, trpezlivosť a rešpektovanie vlastných nedostatkov. To, že niečo neviete dnes, ešte neznamená, že to za pár mesiacov nebudete vedieť.

 

Už sa vám stalo niečo podobné?