Nezvyknem písať recenzie ku každej knihe, ktorú prečítam a už vôbec nechcem kritizovať spisovateľku ako Sarah J. Maas, skôr chcem vyjadriť svoje dojmy z tejto knihy. Táto autorka vo mne už dlhé roky vyvoláva veľkú úctu k nej, pretože jej prvá kniha o nájomnej vrahyni Celeane Sardothien mi otvorila dvere k úplne inému svetu a kvalite fantasy kníh, ktoré som dovtedy nepoznala. Dlho po sérii Trón zo skla nasledovala aj série Na dvore z tŕňov a ruží o takmer obyčajnom dievčati Feyre Archeron a jej dvoch sestrách. Napokon som sa na začiatku tohto roka rozhodla prečítať aj tretiu sériu Mesto luny.
Do deja a sveta tejto knihy som sa dostala po dvoch kapitolách, počas ktorých som sa snažila porozumieť ako to tam funguje. Kniha mi hneď od začiatku pripadala ako dospelácka verzia Zootropolisu. Mesto luny je rozdelené do siedmych štvrtí podobne ako to bolo aj v Zootropolise. Hlavnou hrdinkou je Bryce Quinlanová, ktorá je požiadaná, aby vyriešila vraždu svojich kamarátov a priradia k nej aj Hunta Athalara, v minulosti pochybného muža, ktorý sa snaží odčiniť svoje hriechy. A tak ako Judy Hopková a Nick Wilde sa Bryce a Hunt vydávajú na pátranie, ktoré ich zavedie do všetkých kútov mesta.
Knihu by som taktiež prirovnala k sérii kníh Rieky Londýna od Bena Aaronovitcha. V meste sa dejú podivné vraždy a známa dvojica pátra po pachateľovi. Do toho sa im pripletajú satyrovia, archanjeli, raraškovia, nymfy, upíri a kadečo iné.
Na začiatku som si hovorila, že fantasy detektívka asi nie je moja šálka kávy, no potom sa Sarah J. Maas ukázala vo svojom tradičnom fantasy štýle. S rozprávaním príbehu sa nikam neponáhľa, opisuje každý vlas postavy a stenu, na ktorú sa pozrie, no rovnako lyricky dokáže opísať aj pocity postáv. Samozrejme nechýbala romantická zápletka, muž pripravený urobiť pre ženu všetko, boje, zbrane a prekvapivo moderné vymoženosti.
0 comments
♥ Vaše komentáre sú dôležité pre osobný rast autora aj blogu ♥