S Julie Caplinovou v Bratislave

Julie Capplin + prekladateľka

Práve som sa vrátila z besedy spojenej s autogramiády s Julie Caplinovou. Bolo to presne pred rokom v máji (2023), keď som po prvý raz prečítala knihu od nej (recenzia). Voči sérii Romantické úniky som bola dlho skeptická, no za posledný rok som autorke absolutne prepadla a dnes som vedľa nej sedela, keď mi podpisovala knihu v Martinuse na Obchodnej ulici v Bratislave. 

Aby som ju mohla vidieť, prišla som už o druhej, no slečny z Martinusu povedali, že som prišla veľmi skoro a nemôžem si ani sadnúť na miesto, tak som si kúpila jej práve vydávanú knihu "Vila v Taliansku", odišla na kávu a vrátila sa o hodinu. Miesta už boli zabrané, čo ma veľmi mrzelo, no nakoniec som si sadla k vysokému stolu, pripravila si svoj zápisník a ceruzku, aby som si zaznamenala všetko, čo Julie povie. 

"Jedlo je jazykom lásky."

Týmto citátom začal moderátor besedu a vybral ho z jej dnes vydanej knihy "Vila v Taliansku". Na tento romantikcký citát naviazal aj svoju ďalšiu otázku, či môžeme jedlo považovať za nadobúdanie partnerskej lásky? Julie sa zasmiala a odpovedala: "Samozrejme." Po smiechu ďalej pokračovala, že rozhodne rada varí, že je to najlepší spôsob ako ľuďom ukázať, že ich máme radi. Každú sobotu sa stretávajú s rodinou a kamarátmi u nich doma a že ich je niekedy aj sedemnásť. 

Rozhovor ďalej pokračoval v otázkach o jedle, láske a knihách. Na otázku "Ktorú zo svojich kníh máte najradšej?" odpovedala: "Neviem, koľkí z vás majú deti, ale táto otázka je rovnaká, akoby  ste sa opýtali, ktoré z detí mám najradšej. Je ťažké odpovedať.  Jeden deň by som povedala, že mám radšej dcéru, pretože urobila niečo dobré, no na druhý deň by som povedala, že mám radšej svojho syna." 

Taktiež však priznala, že Pekáreň v Brooklyne je z hľadiska jedla jej obľúbená kniha a kuchyňa, za to najmenej rada má knihu "Čaj v Tokiu". Po dopísaní rukopisu knihy jej redaktorka povedala, aby do knihy pridala viac jedla, pretože sa jej zdalo, akoby ho nemala rada. Vtedy sa zasmiala, že ho naozaj nemá rada. Už predtým som čítala recenzie na túto knihu a väčšina písala, že je to jej najslabšia kniha. Julie sa ďalej obhájila, že bolo ťažké opísať japonskú kultúru, podobne ako kultúru na Islande. 

Moderátor šikovne spájal otázky o jej najnovšej knihe "Vila v Taliansku" a narážal pritom aj do osobnejších názorov. "Hoci ste vy knihu "Vila v Taliansku ešte nečítali, ja som ju mohol prečítať skôr a zdalo sa mi, že táto kniha je trochu iná od ostatných, pretože sa v nej hovorí aj o rodinnej láske (rodičia a deti), ktorá sadá k jednému stolu. Ste rodinný typ?" Pri odpovedi na túto otázku som bola prekvapená otvorenosťou autorky: "Áno, som rodinný typ, ale je to veľmi komplikované. Tu to môžem povedať, pretože ma mama nebude počuť, ale keď som mala 12 rokov, mama od nás odišla na Nový Zéland a ja som vyrastala iba s otcom. Tak som sa rozhodla, že rodinnú lásku budem dávať svojim deťom." 

Ďalej sa beseda preklopila do rozhovoru o ženskej sile a ženských postavách. Vo väčšie kníh Julie Caplinovej hlavné postavy pôsobia, akoby sa nechceli zamilovať. Moderátor sa konkrétne opýtal: "Boja sa mladí ľudia zamilovať?" "Toto vychádza z mojej dcéry, ktorá má 27, no nemá žiadneho priateľa a ani si ho nechce nájsť. Má veľa koníčkov, kariéru, veľa cestuje, a tak som to chcela zohľadniť aj vo svojich knihách. Dcéra povedala, že sa ženy radi nechávajú zachrániť. Ja mám hrdinky, ktoré nikoho nepotrebujú, vystačia si samé, ale nakoniec niekoho budú mať a je to tak lepšie." 

Pri tejto odpovedi moderátorovi napadla ďalšia otázka: "Ako vnímate silné ženské hrdinky v klasickej anglickej literatúre?" Julie odpovedala: "Študovala som anglickú literatúru. Rozoberali sme tak ženy, ktoré boli po svadbe finančne závislé. Pred nedávnom zomrela britská spisovateľka Shirley Conranová, ktorá sa venovala tejto téme. Po smrti svojho manžela si nemohla zobrať hypotéku, aj keď mala peniaze. Bolo to v sedemdesiatich rokoch. Aj moja stará mama hovorila, že keď sa vydala, musela prestať pracovať."

"Ide svet žien k lepšiemu?" Julie Caplinová odpovedala: "V niečom áno a v niečom nie." Moderátor opäť šikovne prepojil viacero tém, ktoré postavil na základe, že hlavná hrdinka knihy "Vila v Taliansku", mladá textilná umelkyňa Lia Bathurstová, sa zdá byť dosť sebavedomá. "Moja ďalšia hrdinka Anna nie je taká sebavedomá ako Lia. Ani ja som nebola taká sebavedomá." 

"Kde by ste chceli byť? Kde to podľa vás potrebuje vylepšiť?" Julie: "V Anglicku máme také príslovie: Domov je tam, kde je srdce. Najlepšie sa cítim v anglickom mestečku, tam, kde je moja rodina." Potom pokračovala: "Ale nedávno som bola v Španielsku a budúci týždeň budem v Portugalsku. Stále si so sebou beriem notebook a pracujem." 

"Píšete všade?" Julie: "Áno. Keď som začínala, mala som aj inú prácu, pracovala som v škole. Vyzeralo to tak, že keď som prišla domov, urobila som deťom čaj, uložila ich do postele a zavrela sa v miestnosti a tam som písala. Písanie beriem ako svoju prácu, preto sa snažím písať každý deň, niekedy aj cez víkendy, pretože mám termíny, ktoré musím dodržiavať." 

S veľkou hrdosťou vám môžem povedať, že Julie je pokojná a príjemná žena, ktorá na začiatku vydala šesť kníh pod menom Jules Wales. Julie so smiechom poznamenala: Na besede vysvetlila, že pôvodom sa volá Julie, no každý ju volá Jules. Priezvisko Caplinová je vlastne jej meno za slobodna. Preto sa jej moderátor opýtal aj na tieto dva aspekty a Julie so smiechom poznamenala: "Môj manžel si rád robí žarty, že spáva s dvoma ženami." Potom vysvetlila ako to bolo s menom Julie Caplinová. "Redaktorka mi povedala, že chce, aby som napísala knihu o Dánsku a mala pre ňu už aj názov "The Cozy Café in Copenhagen", ale mne sa to vôbec nepáčilo, tak som to napísala pod podmienkou, že to nenapíšem ako Jules Wake, ale zobrala som si svoje meno pred sobášom, no odvtedy sa knihy Julie Caplinovej stali úspešnejšie."

Hrdinky v knihách majú vždy nejaký sen, dávať im sny je predsa aj jedna z funkcii literatúry. V snívaní neodpočuje ani táto autorka. Jej najväčším snom je, aby z jednej z jej kníh bol aj film. Ľudia jej často vravia, prečo si neurobí film, no na nej to vlastne veľmi nezáleží. Prezradila však, že nejaké filmové štúdio už ju oslovilo a sama je zvedavá, čo z toho bude. Ďalej chce, aby si jej dcéra našla priateľa. Opäť sa smiala: "Dcéra ma asi zabije za to, že som to povedala. Dcéra je výnimočná, ale nevie variť. Chudák ten muž."

Ďalšia Julina kniha by mala oficiálne výjsť na jeseň, no Caplinová moderátora opravila, že to pravdepodobne nebude už v jeseni. "Ďalšia kniha - Little place in Prague - sa bude odohrávať v Prahe, ale mám problém s dopísaním konca, pretože v Česku mám veľa čitateľov, ktorí na knihu čakajú a je to veľký tlak. Koniec knihy stále prepisujem, pretože sa mi nepáči, no pri písaní a rešerši som sa bavila." 

Poslednou otázka moderátora bola, či aj v knihe o Prahe sa stretneme s nejakou z predošlích postáv. "Áno, bude to Leo z knihy Vila v Taliansku. Do Lea som sa zamilovala a je to môj obľúbený priateľ. S knihami z predošlích kních sa stretávam rada." 

Po tejto poslednej otázke nasledovala audogramiáda. Počas besedy prichádzalo čoraz viac ľudí a povedala by som, že tam bolo cez 200 ľudí. Zaujímavé bolo, že v obecenstve sedeli dievčatá a ženy každého veku, tvaru aj povahy. Boli tam dvanásť až šestnásťročné deti, mladé dospelé, ženy v strednom veku, no aj staré babičky. Niektoré ženy mali na podpis dokonca všetkých 11 kníh zo série "Romantické úniky", preto kníhkupectvo Martinus ohraničilo autogramiádu iba na tri knihy. 

Takúto besedu so svetoznámou autorkou som zažila po prvý raz a bolo to neskutočné. Som z toho nadšená viac ako z darčekov na Vianoce. Čoskoro môžete očakávať recenziu na knihu Vila v Taliansku a ukážem vám aj venovanie.  

Ďakujem Martinusu za to, že autorku pozvali. Bolo to krásne.