|
Málokedy som sa pri svojich článkoch stretla s kritikou, oveľa častejšie ju zažívam na sociálnych sieťach. K tomuto článku ma vlastne priviedla konkrétna skúsenosť spred pár týždňov. Komentovaniu sa zvyčajne vyhýbam, lebo spontánne milého prístupu cudzích ľudí sa tam človek nikdy nedočká, ale bol príspevok, ku ktorému som sa vyjadriť naozaj chcela.
Ani nie do dvoch minút od zverejnenia som dostala príkre odpovede. Odsúdili ma ako zlého človeka na základe troch viet. Podľa profilu tí ľudia súdili, že som príliš mladá na to, aby som to hodnotila alebo sa k tomu akokoľvek vyjadrovala. Označili ma za cynickú a čo bolo pre mňa najhoršie, "vykrikovali" mi, že nie som empatická k deťom. Nie je to pravda, ale nesnažila som sa im to vyvrátiť. Svoj komentár som rovno vymazala. Neskôr mi došlo, že to bola veľká chyba a mohla som to vyriešiť s chladnou hlavou. Ako kompenzáciu nevypovedaného som teda pripravila tento článok aj ako pripomienku mne samej, že ak sa podobná situácia zopakuje, musím v hneve reagovať tak, akoby som reagovala za normálnych okolností.
Už dávno viem, že žiadna činnosť sa nezaobíde bez názoru ostatných. Či už varíte pre blízkych alebo na sociálnej sieti priznáte svoj názor. Je príjemné ak s vami všetci súhlasia, horšie je to s kritikou. Tá človeka užiera zaživa. V prípade tohto blogu, ktorý funguje takmer rok a je na neho nulová odozva, by som už aj kritiku brala všetkými desiatimi, hlavne nech mám nejakú reakciu! Obrázok nižšie je ukážkovým príkladom, že z nie je kritika ako kritika a negatívne reakcie môžu vyzerať naozaj všelijako. Od konštruktívnych po nič nehovoriace, ale všetky majú aspoň päť spoločných riešení:
1. Zachovajte chladnú hlavu
Nemôžete robiť unáhlené závery a v žiadnom prípade neničiť veci, ktoré ste vytvorili. Aby ste mohli adekvátne reagovať, musíte rozmýšľať triezvo, pretože zúrivosťou iba podkopete, čo ste napísali a dáte druhému za pravdu, trebárs aj v tom, že ste cYnický a nezrelý. Namiesto toho si choďte radšej zašportovať, hádzať kamene do vody alebo sa z rozhorčenia vyspite. Ja si rada púšťam pesničku "Cizí zeď", ktorá v sebe nesie krásne posolstvo.
2. Pátrajte po informáciách
Predtým než ľudia do sveta vypustia nejakú informáciu by si mali overiť, či je pravdivá. Neexistuje iba jediný zdroj, ktorý striktne diktuje, či je "to" alebo "ono" pravda. Treba si overovať ako informácie tak aj zdroje.
3. Odpovedajte s úctou
Človek na druhej strane stola alebo siete je tiež len človek s vlastným názorom a tak ako on nemá právo urážať vás, tak ani vy na neho nemôžete útočiť. Naučte sa argumentovať bez nadávok a to oponenta prekvapí viac, než hnev. Vašou úlohou je obhájiť sa, nie presviedčať druhých. Nemyslite si, že všetci ľudia musia mať rovnaký názor ako vy. Nenechajte sa strhnúť naliehavosťou správ.
4. Za svoj názor sa neospravedlňujte
Rôzni ľudia nemôžu myslieť rovnako. Neospravedlňujte sa, ani nehanbite za to, čo si myslíte. Veľakrát som sa v komentároch pod príspevkami na sociálnych sieťach stretla s tvrdením, že som príliš mladá a nemám právo reagovať. Nikto vám nemôže nadávať na to, že v určitom veku máte na veci ešte nevyzretý názor, aj keď je to pravda. O to viac by malo byť poslaním oponenta vyvrátiť váš názor v pokoji s podloženými dôkazmi.
Na druhú stranu, to že ste mladí ešte neznamená, že nemôžete vlastný názor. Ak to niekto dokáže pochopiť, uvedomí si, že aj mladý človek môže do problematiky priniesť nový pohľad. V inom prípade "zabudol vol ako teľaťom bol".
5. Uznajte, že ste sa mohli mýliť
V súkromnom živote sa mi len ťažko priznáva, že pravdu môžu mať rodičia alebo kamaráti, ale ako učiteľka dokážem priznať chybu okamžite. Nie je to žiadne poníženie ani pokorenie mojej autority. Snažím sa tak deťom a žiakom ukázať, že mýliť sa je ľudské, ale iba blázon by zotrval v omyle. Chyby sú dôkazom snahy a odhodlania zlepšovať sa a rásť do výšky.
6. Kritiku prijmite a poučte sa
Aj situácie, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad zložité a ťažké, majú v našom živote dôležitý význam. Obhliadnite sa späť a zamyslite sa, ako vás kritika môže posilniť. Práve v náročných situáciách viac hľadáme originálne skutky kreatívnej lásky.
To je všetko pravda. Pokiaľ človek nestretne na internete človeka, ktorý sa akoby vyžíval v rýpaní. Niekto taký žiaľ s radosťou prekrúti akokoľvek trefný argument oponenta, čím ho hecuje k ďalšej reakcii. Aj s týmto som sa celkom často stretla. (Niekedy dávno, kým som ešte zvykla komentovať, s takými "trolmi" som sa takmer aj sama zaplietla. ) Potom už neviem kto je na tom horšie. Či spomínaný provokatér, alebo jeho obeť, ktorá si nevšimne, že si z nej len uťahujú.
OdpovedaťOdstrániť