utorok, apríla 06, 2021

Polnočné slovíčko o živote, motivácii a práci

Za posledný rok ja a môj brat spolu trávime viac času, než kedykoľvek predtým. Každý večer spolu pozeráme seriály, ktoré sa častokrát zvrhnú na rozsiahle rozhovory do neskorých nočných/ranných hodín. Obaja sme mladí ľudia plní odhodlania a viery v lepšiu budúcnosť, zároveň si však uvedomujeme reálne skutočnosti, ktoré ovplyvňujú svet okolo. 
Keď som bola malá, verila som, že môžem zmeniť svet k lepšiemu. Tieto ambície mi zostali do dnešného dňa. Často sa stretávam s "dospelými kritikmi", že sa nesprávam ako dvadsaťročný človek. Ospravedlňujem sa, že neviem ako sa správa dospelý človek, nie som ním príliš dlho. Alebo počúvam vyjadrenia, že som ešte stále mladá a ideologická. "Počkaj si, kým budeš mať štyridsať, tvoj názor sa zmení," vravia. "Musíš si niečo odžiť."
Svojim názorom môžem do problematiky vniesť nové svetlo. Mladí ľudia dostatočne chápu aké naliehavé je zmeniť spôsob doterajšieho života. Nemôžem a nechcem čakať ďalších dvadsať rokov a zžiť sa s ponúknutým životom. To, že som mladá neznamená, že som nič nezažila. Je pravda, že sa na mnohé svoje práce a názory dívam po roku s odstupom, ale za svojimi slovami v akomkoľvek veku si stojím. Nič neľutujem, pretože vtedy som to považovala za správne a rozhodla som sa konať tak, ako mi to v tej chvíli pripadalo ako najlepšie riešenie.

RODIČIA 

Začnem príbehom nášho tatika. Už teraz viem, že z neho budem čerpať doživotne. Nebudem ho presne citovať, pretože už bolo dávno a moja verzia jeho príbehu je napísaná trochu umeleckejšie, ale držala som sa faktov.
Ako chlapcovi sa mu spolužiaci smiali a nemal ani veľmi dobré známky. Ale mal silnú vnútornú sebe motiváciu. Po škole pracoval ako stavbár. Platili mu minimálnu mzdu, ale takisto ako my, bol mladý a plný ideálov a svoje ciele rozvíjal ďalej. Aby sa naučil čo najviac, počúval a pokorne prijímal rady starších robotníkov a vedel si sebakriticky priznať, keď nemal pravdu. 
Popri práci si začal vyhľadávať informácie zo stavebnej oblasti, učil sa používať odborné termíny a vedel, že by mohol dokázať viac. Pomocné mu určite boli aj motivačné knihy o úspechu. Rozhodol sa preto z firmy odísť do inej, kde vedel, že mu za tú istú prácu zaplatia väčšie peniaze.
 Mnohí ho prehovárali, aby to nerobil, že v danej firme má už nejaké zázemie a že v inej ho nečaká nič dobré, ale on ich nepočúval a prestúpil. Opäť sa naučil niečo nové, čerpal z minulých skúseností, dostal nejaké to povýšenie... 
Trvalo desiatky rokov, kým si vybudoval takú dobrú povesť, akú má dnes. Pracoval v rôznych podnikoch, v zahraničí i na Slovensku. Otvoril si živnosť a firmu na zatepľovanie domov, v ktorej pracoval so svojimi bratmi. Niekedy nemali, čo robiť, ale aj tento čas pre neho bol obohacujúci, pretože sa nevzdal. Ako malé deti sme sa s bratom tešili, keď bol doma, pretože sme tak s ním mohli tráviť viac času a už vtedy nám bol veľkým vzorom. 
Po dlhom čase ho vzali do inej stavebnej firmy. Pracuje v nej už viac ako desať rokov. Niekoľko krát ho povýšili. Po robotníkovi a vedúcom stavby sa z neho stal manažér firmy. Keď sa ma aj v škole pýtali, čo robí môj tatik, nevedela som im to presne vysvetliť, lebo jeho pozícia obsahuje veľa zodpovednosti nad všetkým, čo sa deje v celom podniku. 

PONAUČENIE
Pre mňa a brata je veľmi inšpirujúce vedieť, že ak človek niečo chce, musí robiť všetko preto, aby to dosiahol bez ohľadu na to, čo hovoria ostatní. Na jednej strane treba prijímať ponúknutú pomoc, na druhej strane nás ostatní nemôžu zastaviť, ak veríme v realizáciu svojich snov. Nebudeme to mať za pár dní, možno ani mesiacov, ale na svojich snoch musíme pracovať aj desiatky rokov. Takisto z chýb sa robia veľké veci, pretože nás nútia sa z nich poučiť. 
Obaja rodičia nás toho naučili rovnako veľa. Tatik aj mamka nás vychovávali k tomu, aby sme náš potenciálny úspech nedosahovali cez mŕtvoly, ale takisto dbali na ostatných ľudí, správali sa k druhým úctivo a konali nezištne. Každý človek si je s nami rovný, bez ohľadu na to, či robí manuálnu prácu alebo psychickú:

Človek v kancelárii by nemal za čím sedieť, keby nebolo obchodu na nábytok. Stôl by nebol vyrobený bez závodu na spracovanie dreva, ktorý čerpal od drevorubačov z lesa. Drevo sa prevážalo na kamiónoch, ktoré zostrojili pomocou strojov s nainštalovanými systémami od informatikov. Na jednom písacom stole sa teda podieľali ďalší a ďalší ľudia. 

 Ja to pre príklad rada pripisujem tiež k pesničke z filmu "Pekařuv cisář". 

Ten umí to a ten zas tohle
a všichni dohromady udělají moc
My všichni na tom budem lépe
když dáte rady nám a my vám dáme své rady
Když všichni všechno všechněm dáme
tak budou všichni lidi všechno mít dohromady

    OSOBNOSTI ako zdroj motivácie

Rodičia nás ovplyvnili vo všetkých oblastiach toho, čo s bratom robíme. Ja som sa rozhodla pre učiteľstvo na 1. stupni ZŠ, čo je viac-menej psychická práca, zatiaľ čo brat zostal v rodinnom remesle po dedkoch, ujoch a ockovi. Murárstvo je fyzická práca a nemám pocit, že by sme jeden robili menej alebo viac ako ten druhý. Obaja sa však po vzore nášho tatika snažíme uspieť vo svojom obore a nájsť si svoje miesto vo svete. Inšpiráciou sú nám aj známe osobnosti, ako sú Mark Zuckerberg (zakladateľ facebooku), Steve Jobs (zakladateľ Apple), Terézia Brunswická (zakladateľka materských škôl v Rakúsko-Uhorsku) alebo autor a tréner motivačných kníh Robert Kiyosaki. Každý z nich bol úspešní v tom čo robil svojim vlastným spôsobom. 

Steve Jobs a možno aj Mark Zuckerberg sedeli so svojimi kamarátmi niekde v garáži, dostali dobré nápady a rozvíjali ich ďalej. Nestretli sa s párom, ale so stovkami kritikov, ktorí ich na začiatku odsudzovali, hádzali im klátiky pod nohy a napriek tomu ich dnes pozná celý svet.
Robert Kyosaki takisto ako ešte chlapec túžil po bežných veciach ako sú napríklad cukríky a chcel si na nich zarobiť. Na smetisko chodil zbierať použité obaly od zubnej pasty, ktoré sa v tej dobe vyrábali z kovu a pretavoval ich na mince, kým ho otec neupozornil, že sa to robiť nesmie, tak hľadal iný spôsob zarábania. Začal tvrdo pracovať v sklade za 0,50 centov za hodinu. Musel robiť to, čo nechce, aby mohol začať robiť to čo chce. Vlastnou snahou a drinou sa naučil veľa o dôležitosti finančnej gramotnosti, finančnej nezávislosti a budovaní bohatstva prostredníctvom investovania. 
Terézia Brunswická bola odhodlaná pozdvihnúť osvetu predškolskej pedagogiky ešte v Rakúsko-Uhorsku. Propagovala ženské dobročinné spolky. Založila prvú dievčenskú priemyselnú školu v Uhorsku a propagovala polytechnickú výchovu žien. Vydávala výzvy, informačné letáky, plagáty a stanovy spolkov propagujúcich zakladanie materských škôl. 

Nie len tieto osobnosti, ale mnohé ďalšie, sú dnes známe iba preto, že do svojej doby prinášali inovatívne nápady. Nehľadali výhovorky, ale spôsoby ako uspieť. Keby sa nechali hneď na začiatku zlomiť neúspechmi, nikdy by o nich nikto nepočul. Nenechali sa ovládať myšlienkami ako sú: 
  • Nikto ma nechce podporiť. 
  • Čo ak ma odsúdia za revolučné myšlienky? 
  • Nemám financie. 
  • Z akých zdrojov mám čerpať na programovanie? 


 UČITELIA a ŠKOLA ako zdroj motivácie

Môj kamarát sa často sťažuje na učiteľov (a takisto je mu úplne jedno, že sa to týka aj mňa), pretože ich má zaškatuľkovaných ako zlých ľudí, ktorí sú častokrát nudní a nedodržujú to, čo sľúbia, "nevedia dobre naučiť", neposkytujú dostatočné informácie z oblasti, ktorá ho zaujíma. 
Môj ocko sa na "staré kolená" do dnes učí stavebnú terminológiu, učí sa o nových materiáloch ich spracovaní, aby bol vzdelanejší a ak to dokáže on, tak neverím, že dnešní mladí ľudia nemôžu nájsť žiadne zdroje. 
Najhoršie, čo človek môže urobiť, je vytvoriť si na nejakú skupinu ľudí predsudok a držať sa ho aj po zvyšok života. Chápem, že nie sú učitelia ako učitelia a mám množstvo spolužiačok, ktoré si v školstve ani neviem predstaviť, ale mnoho z učiteľov nie je správne odsúdiť, pretože pri vyučovaní robia, čo môžu. Edukačný proces je podmienený množstvom faktorov. Na ich vypísanie by určite bolo potrebné napísať nový článok. Každopádne štúdiom psychológie a pedagogiky, ako na strednej, tak aj na vysokej škole, viem, že mnohokrát učiteľ ani žiak nedokážu ovplyvniť to, ako prebieha učenie. Učiteľ sa môže snažiť ako chce, ale za tých pár hodín do týždňa ťažko bližšie spozná osobnosť každého z približne dvadsiatich žiakov. Nevie, čo ich zaujíma, aký štýl učenia preferujú... 
Ako žiaci nemusia byť motivovaní k učeniu sa, pretože je učiteľ "zlý", ani učiteľ nemusí mať motiváciu učiť, keď sa jeho žiaci nepripravujú na skúšky, bavia sa na hodine, neplnia si úlohy včas... Možno boli učitelia neporiadnymi študentami. Chápem aj hnev na učiteľku, ktorá nerozumie tomu, čo učí, ale aj ona potrebuje z niečoho žiť. Ak by to bolo na mne a učila by som niečo, čomu rozumiem iba trošku, zmenila by som stratégiu a dala žiakom, nech si nejaké veci naštudujú sami a prezentujú to pred spolužiakmi. Edukačný proces by mal byť tvorení kooperáciou učiteľa a študenta. 
Učiteľ môže poskytnúť príležitosť prostredníctvom poznatkov a je len na žiakovi, či ich využije alebo nie. To, čo sa v živote naučíme nie je ohraničené iba začiatkom a koncom vyučovacej hodiny. 

Je na nás, či sa budeme správať ako hulváti a budeme vidieť v ľuďoch to zlé a obviňovať ich za to, že k nám sú protivní, alebo v nich uvidíme tie svetlé stránky a aj negatívny vzor človeka môže byť motiváciou. On sa správa k určitým ľuďom neúctivo a teraz už viem, že ja sa k nim tak správať nebudem. 
Chápem, že nie všetci môžu byť vo firmách na vysokých pozíciách ako právnik, manažér, politik, ale nie je to o nič dôležitejšie poslanie ako to, čo robí kaderníčka, predavačka, upratovačka. Človek dokáže byť úspešní v pravom zmysle slova na každej pozícii. Ak berú svoju prácu zodpovedne, baví ich robiť to, čo robia a vidia v tom väčší zmysel, nedivím žiaden problém. My sami si vyberáme, či sa budeme správať ako k nadriadeným, tak aj k podriadeným, rovnomerne, že ich nebudeme vystrkovať zo spoločnosti, budeme ich rešpektovať a budeme robiť osvetu rovnoprávnosti. Globálny celospoločenský zámer je dôležitý. Vytvárajú ho ľudia ako jednotlivci a všetko sa to začína v hlave ako sila myšlienky a vôle. 

Ďakujem, že ste sa článkom prelúskali až na jeho koniec. Bol naozaj rozsiahli, ale už dlho som sa z tohto potrebovala "vyspovedať". Keby som však naozaj do článku zahrnula všetko, čo som mala na srdci, bolo by to oveľa dlhšie a to už by ste neprečítali vôbec. Tak snáď inokedy zahrniem aj svoje dosahovanie úspechov. Budem veľmi rada ak mi v komentároch necháte vaše skúsenosti alebo názory na to, ako sa vám darí nájsť motiváciu k dosiahnutiu úspechov. :) 

2 komentáre:

  1. Vďaka za pekný článok, Lucka. Písanie ti ide, robíš to skvele! Niet k tomu čo dodať, snáď len sa podelím s jedným citátom, ktorý nám tak dlho visel v škole na nástenke, až sami vryl pod kožu... :
    "V každom človeku je niečo, za čo si ho môžeme vážiť, v čom je lepší ako my, a čo sa od neho môžeme naučiť." :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Souhlasím s tebou, máš právo následovat svoje sny i přes nedůvěru ostatních. S respektem přijímat rady okolí, to ano, ale řídit se dle vlastního svědomí a vědomí.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za komentár...

Copyright © Vynimocna , Blogger