Natáčanie relácie Čo ja viem

19. mája 2023 som sa zúčastnila natáčania relácie Čo ja viem. Je to zábavno-súťažná šou plná vtipných a nečakaných otázok.  Jedinečná je tým, že si o vecné ceny môžu zahrať aj diváci pri televízii prostredníctvom aplikácie.

Natáčali sme 5. a 6. časť. V 5. časti boli hosťami moderátori seriálu pečie celé Slovensko  Juraj Bača a Junior (Milan Zimníkoval) a cukrátka, lektorka, cake dizajnérka a porotkyňa Petra Tóthová. V 6. časti boli hosťami herečka Jana Kovalčíková, moderátorka Veronika Cifrová-Ostrihoňová a svetoznámi Saifa (Matej Cifra). Veronika a Sajfa sú od začiatku vysielania (od roku 2014) prvý manželský pár, ktorý v tejto show bol. Kto vyhral vám už neprezradím, no máte sa na čo tešiť. 

Prišli sme skoro ráno, producent nás upozornil a zároveň povzbudil, nech sa nám v hre darí. Pri registrácii sme dostali čísla svojho sedenia. Keďže naša škola bola hosťom 5 čiasti, natáčali nás bližšie a častejšie ako ostatných. Našou prvou úlohou bolo ukázať ako sa tešíme. Na začiatok sme museli desaťkrát tlieskať, kričať, ukazovať svoje emócie, aby mohli natočiť študentov na každom mieste a z každej strany. Verte mi, že je to menej zábavné ako sa zdá. Ak sme sa tešili málo, tak sme scénu o tešení sa museli natočiť znova, takže v konečnom dôsledku sme natáčali viac ako desať "tešení sa". 

Mimo kamier sa s nami najviac rozprával Sajfa, ktorý sa k nám divákom otáčal tak často, že ho okríkli. Bolo to zábavné. A čo sa týka moderátora show Marcela Merčiaka je presne taký ako na videu, na ktorom si myslel, že kamery sú vypnuté. Slovník nadávok ma pestrý....

 

V prípade tohto zážitku nemám viac slov, ktoré by som vám napísala, pretože najdôležitejšie pre mňa boli zážitky a pocity, ktoré som pritom cítila. Každá skúsenosť je skúsenosť a byť v televízii a vidieť ako všetko funguje je na nezaplatenie. Ak ste ešte študenti a máte tú možnosť, určite sa do Čo ja viem prihláste. 

Pokračovať v čítaní »

Prečo milujem seriál - Sparking Joy (KonMari)

Marie Kondo je odborníčka na upratovanie. Nie je to upratovačka, nechodí k ľuďom domov a neupratuje im, neleští dlážky, ani neperie záclony. Ona chodí k ľuďom domov, aby ich naučila ako sa správne starať o priestor, v ktorom žijú, aby nebol preplnený vecami a zbytočnosťami, ale dýchal radosťou. 

Sparking Joy je nezáväzné pokračovanie seriálu Tidying Up with Marie Kondo a zároveň je seriálovým prevedením jej tretej knihy Radosť z práce, ktorú napísala so Scottom Sonensheinom, organizačným psychológom, ktorý primárne využíva terénne metodológie na skúmanie otázok okolo práce a organizácie. 

Zatiaľ čo Tidying Up sa primárne zameriava na upratovanie, no Sparking Joy ide viac do hĺbky ľudských emócii. Keď som popisovala, prečo milujem Tidying Up, popísala som každú časť v súhrnom zozname, no teraz nemôžem urobiť to isté, pretože tento seriál bol naozaj plný veľkých emócii. Odlišní bol aj preto, že namiesto najvýraznejšieho prvku, vyhadzovania, sa zamerali na uskladnenie a osobné vzťahy. Muži, ženy, starší i mladší, všetkých zmena prinútila plakať, pretože sa počas upratovania nenaučili iba skladať oblečenie a knihy, ale vďaka komunikácii a vzájomnom rozhodovaní toho, čo si nechať a čo vyhodiť, sa dostali do minulosti a k spomienkam a to ich naplnilo dávno strateným časom, ktorý v sebe znova objavili. Bolo úžasné sledovať tie zmeny. 

Súčasťou každej časti bolo aj "malé" prekvapenie od tvorcov seriálu v podobe rýchlej premeny priestoru. Marie sa ich na začiatku opýtala na víziu klientov a neskôr sme sa mohli stať svedkami toho, ako zruční majstri premenili ich vízie na skutočnosť. 

Obsah seriálu tvorcovia postavili na dobre vyzerajúcich záberoch. Zatiaľ čo v Tydying Up sa nebáli ukázať aj viac "neporiadne" miesta, v Sparking Joy sa zamerali na dizajn, hru so slnečnými lúčmi a svetlami. 

Spôsob, akým seriál plynul, mi dodal veľa pozitivity. Spája sa v ňom všetko, čo milujem. Upratovanie, organizovanie, hygge, čas strávený s prírodou a v poslednom diely dokonca aj dobrovoľníctvo a Boh. 

1. Rodina - Otec nebol pri deťoch, kým vyrastali, no keď boli takmer dospelí vrátil sa a ukázal im svoju prácu. Záhradnú škôlku (záhradníctvo) pomenoval po svojom synovi a chcel, aby jedného dňa patrilo jemu. Vďaka upratovaniu odbúrali aj posledné bariéry medzi sebou. 
2. Rovnováha - Mladá žena vlastní kaviareň s obchodom a okrem toho je manželkou a matkou, ktorá potrebuje byť organizovaná. Chce zorganizovať svoju pracovňu a miesto pod pultom vo svojej izbe. 
3. Zbohom - Keď sa so ženou rozviedol jej muž, musela sa so svojimi dvoma synmi presťahovať do iného štátu, no našla tam svoje poslanie. Pracuje v kostole a robí dobrovoľníčku v charite pre bezdomovcov. Okrem toho do svojho srdca aj domu prijala dcéru, ktorú rodičia vyhodili z domu. Teraz je čas na to, aby si aj ona našla čas pre seba a zároveň upratala časť kostola, kde majú potrebné milodary.  

Sledujete tento seriál?

Pokračovať v čítaní »

Kaviareň v Kodani - Julie Caplinová

 

Už len samotný fakt, že sa dej tejto knihy odohráva v Dánsku, ma prinútil prečítať si túto knihu. Od Julie Caplin som začala čítať Hotelík na Islande, no kniha ma vôbec ma nezaujala a voči celej sérii Romantické úteky som bola skeptická. Po prečítaní kníh od Maggie Stiefvater a Bena Aaronovitcha som mala po krk komplikovaných zápletiek a postáv. Hľadala som niečo oddychové, nenásilne romantické a jednoduché. Tak prečo by to nemohla byť práve kniha od Julie Caplin?

Kaviareň v Kodani je prvou zo série Romantické úteky a mnohými recenziami je považovaná za najvydarenejšiu časť. Čitateľov láka na pobyt v útulnej kaviarni, kde to vonia škoricou, horúcou čokoládou a láskou. Teší ma, že sa niekto rozhodol napísať beletriu o hygge. 

Hlavnou postavou je Kate, ktorá pracuje v PR agentúre (ako PR pracovala aj Julie Caplin). Po ďalšom nepovýšení dostáva druhoradú ponuku, ktorú energicky príjme, aby všetkým dokázala, čo v nej je. Stretne sa s dánskym klientom Larsom a svojou jednoduchosťou a ľudským prístupom dostane ponuku vycestovať s novinármi do Kodane, aby zažili a ochutnali dánske hygge a podporili tak otvorenie Larsovho nákupného centra v Londýne. Po niekoľkých pokusoch sa Kate podarí vytvoriť skupinku novinárov, ktorí pokryjú životný štýl, jedlo, sociálne siete a televíziu, nábytkový dizajn i fotky. 

• Ben je novinár píšuci o ekonómii, ktorého po nevydarenom článku "suspendovali" a teraz musí písať o životnom štýle. 
• Sophia je ukecaná milovníčka jedla, ktorá vo všetko vidí iba pozitíva a každého povzbudzuje k experimentovaniu a skúšaniu nových jedál. 
• Avril je "rozmaznaná" moderátorka, ktorá vyzerá nádherne a elegantne aj vo vreci na zemiaky. Svoje účty na všetkých sociálnych sieťach pravidelne informuje zahlcuje fotkami a informáciami o tom, kde je a čo robí. 
• Conrad je šesťdesiatnik, ktorý si ako skúsený novinár nábytkového dizajnu užíva bohémsky život. Najlepšie, ak je to na účet ostatných. 
• David je tichý a nenápadný gay a jeho role v novinárskej výprave som nerozumela. Je jej neoddeliteľnou súčasťou, no v pestrej škále novinárov sa jeho zameranie vytratilo. 
• A nakoniec je tu Fiona, mladučká blogerka, ktoré je tichá ako David, ale za to všetko vidí okom skúseného fotografa. 

Postavy sa pravidelne zastavujú vracajú do kaviarne menom Varme, ktorú vlastní Larsova mama Eva. Voči tejto postave musím byť kritická, pretože väčšinu knihy nepôsobila ako človek. Evine slová boli ako prekopírované z knihy o hygge a keby sme odstránili všetky úvodzovky jej priamej reči, nikomu by nezišlo na um, že chýbajú a patria nejakej postave. Ani v knihách (!!!) takto nikto nerozpráva. Neustále trúsila veci o hygge a o tom ako to robia Dáni, ale podľa knihy Prečo sú Dánske deti šťastné (článok) a podľa toho, čo som zažila ja (rubrika) si len málo Dánov uvedomuje, že robia veci inak ako zvyšok sveta. Keby autorka pozmenila niektoré Evine slová, črty tváre alebo reakcie, bola by som spokojnejšia. 

Prostredie vo mne vyvolalo nostalgiu. Spomenula som si na moje tri dni v Kodani. Novinári a Kate vo svojom itinerári mali naplánované miesta ako napríklad Christiansborg Palace, Nyhavn a výhľad na operu, Rosenborg slot (hrad) a v neposlednom rade aj Tivoli. Kate, Ben, Sophia, Avril, Conrad, David a Fiona navštívili zábavný park v noci, tak ako ja. Živo som si všetky miesta predstavovala, presne som vedela, čo postavy vidia, keď sa rozhliadajú okolo seba... Prišlo mi ľúto, že som si v Kodani nenašla čas sadnúť do kaviarne a nedala si kávu. 

Príbeh plynie vďaka rôznym charakterom postáv, ich osobným problémom a reakciám na nich. V mnohých postavách som našla svoje vlastné reakcie a nálady. Benove a Kateine reakcie mi prišli autentické s ohľadom na ich tvrdohlavosť. Autorka nezostala nič dlžná romantickým komédiám. Dej sa dal predvídať, ale boli tam okamihy, pri ktorých som si povedala, že to autorka dobre vymyslela. Odhliadnuc od všetkého, čo ma na Eve štvalo, Eva pokladala presne tie otázky, ktoré posúvali zmenu postáv (a tým aj dej) dopredu.  

Prostredníctvom tejto knihy sa autorke podarilo vytvoriť nádhernú atmosféru a priniesť hygge a nostalgiu ku mne domov. Autorka Julie Caplin v knihe zhrnula všetky princípy hygge: atmosféra, prítomnosť, potešenie, rovnosť, vďačnosť, súlad, pohodlie, prímerie, pospolitosť a útočisko. 

Knihy od Julie Caplin možno nebudem milovať. A možno ani vy. Ako som už spomínala na začiatku, voči sérii Romantické úteky som skeptická, no ak si chcete od Julie Caplin niečo prečítať, tak by to mala byť práve táto kniha. Okrem tejto knihy má ešte láka aj Čajovňa v Tokiu, v ktorej sa môžeme opäť stretnúť s Fionou. A čo vy? Máte radi knihy Julie Caplin alebo práve naopak?

Pokračovať v čítaní »

Seriál - Tidying Up with Marie Kondo

Odkedy som prvýkrát prečítala knihu Kúzelné upratovanie od Marie Kondo, jej metódu upratovania skrátka milujem! (článok) Dokonca som prečítala aj jej ďalšiu knihu Upratané! a riadila sa podľa nej, keď som si balila veci do Dánska. (článok)

Zároveň musím poznamenať, že kým ľudia vidia v seriály veľký prínos pre osobný život, kritici o seriáli hovoria, že je plytký, ale mne sa veľmi páčilo vidieť tie premeny nie len v izbe, ale aj v osobnom živote. Rovnako tak mi to pripomína americké seriály, ktoré som zvykla pozerať ešte v detstve, ako sa hromadné zbavovali neporiadku a ten rozdiel bol neskutočný. Ako som už viackrát spomínala, Marie Kondo prináša aj niečo navyše. Je bezprostredná, pomáha ľuďom meniť životy, založila si dobrí biznis a má prekladateľku. Aj posledný bod je pre mňa veľmi sympatický, pretože ani ja sama neviem dobre po anglicky a dokážem sa do Marie dokonalo vcítiť. 

1. Upratovanie s batoľatami - Rachel a Kevin majú malé batoľatá a ich dom je preplnený všetkým možným. Najhoršie vnímajú kuchyňu a garáž, kde trávia najviac času. Ich najväčším problémom je pranie, skladanie a žehlenie bielizne. 

1. Prázdny hniezdiči - Keď bol Ron malý presťahovali sa z Japonska do Ameriky. V rovnakú dobu sa z Japonska presťahovala aj Wendy s rodinou a zabývali sa na tej istej ulici. Wendy a Ron sa do seba bezpodmienečne zamilovali a sú spolu už 42 rokov. V ich zdedenom dome sa nahromadili veci troch generácii a je na čase začať novú etapu. Wendy miluje vianočné ozdoby a luskáčikov a svoje oblečenie. Ronovou závislosťou sú baseballové kartičky. To, čo na začiatku vyzeralo iba ako upratovanie sa nakoniec stane ich spoločným trávením času. 

1. Downsvizeri - Štvorčlenná rodina, ktorá už viac ako rok a pol býva na inom mieste, no ich dom vyzerá ako ubytovňa alebo dočasné bydlisko. Jednotliví členovia nedokážu nájsť ani najbežnejšie veci, o všetkom vie iba mama a keď nie je po ruke, nič sa v dome nehýbe. Najväčším snom rodičov je, aby sa ich deti naučili starať o svoje veci a vedeli, kde ich majú. 

1. Ubúdajúca radosť po prehre - Po smrti manžela Ricka chce Margie začať novú etapu svojho života, no najprv musí nechať odísť jeho oblečenie. Vždy sa rozhodovala s ním a po mnohých rokoch je ťažké začať sa rozhodovať sama, bez kompromisu s niekým iným. 

1. Zo študentov dospelí - Pár mužov, ktorí bývajú spolu a ich dom vyzerá skôr ako internátna izba, než plnohodnotný dom. Chceli by ukázať svojim rodičom, že sú zrelí a dospelí, pripravení na život. Najväčším problémom tejto časti sú papiere a knihy a napriek mojim presvedčeniam sa mi táto časť veľmi páčila, pretože s triedením papierov mám aj ja veľký problém. 

1. Vymaniť sa z hôr dusna - Aaron a Sehnita sú multikultúrna rodina. Sehnita je indického pôvodu a narodila sa v Pakistane, no nerada by sa vzdialila svojej kultúre. Miluje oblečenie a je pre ňu ťažké niečo vyhodiť, pretože to môže v budúcnosti potrebovať a zároveň sa jej so všetkým spája nejaká spomienka. 

1. Robenie izby pre dieťa - Clarissa a Mario čakajú dieťa a ich najväčšou závislosťou sú topánky. Majú veľmi veľa, veľa, veľa topánok... Zatiaľ čo Clarissa vyhadzuje jednu vec po druhej, Mariovi to ide ťažšie, pretože množstvo vecí mu pripomína rodný Guatemal. 

1. Keď sa dvaja (neporiadni) stanú jedným - (Pre mňa ďalší kontroverzný pár, ale rešpektujem to) Novomanželky Angela a Alishia majú dvoch psov a domáce práce dali na druhú koľaj, no vďaka Marie Kondo sa naučili ako využívať škatuľky na upratovanie v zásuvkách a skrinkách. 

 

Sledujete tento seriál?

Pokračovať v čítaní »

3. Narodeniny výnimočného blogu!

A je to tu. Znova oslavujeme narodeniny blogu. Ten čas ide tak rýchlo a predsa mám pocit, akoby som blog založila ešte dávnejšie. Tento rok som z blogu urobila jednu zo svojich najväčších priorít a vyplatilo sa to. 

Ja ako človek, ktorí blog vidí od začiatku a sústavne s ním pracuje, vidím veci, ktoré si (náhodní) čitatelia nevšimnú. Vidím články, ktoré sa mi v čase zverejnenia zdali úžasné, ale teraz už nie sú, vidím fotky a obrázky, ktoré nezapadajú modernému výzoru alebo kvalite. Od januára tohto roku som na blogu tvrdo pracovala na zmenách (a hoc najväčšie zmeny vidím iba ja sama a dejú sa hlavne v pozadí blogu), dúfam, že tieto zmeny ocenia aj čitatelia, ktorí by sa chceli vrátiť k mojim starým článkom. 

Čo sa zmenilo?

Plánovanie zverejnenia - Pravidelnosť uverejňovania článkov bola u mňa veľmi zlá. Minulý rok - na 2. narodeniny výnimočného blogu - som písala o svojej nerovnováhe medzi časom aktivity (písania na blogu) a pasivity (v kontexte blogu). Za jeden mesiac som bola schopná uverejniť 15 článkov a ďalšie tri mesiace bol blog bez aktivity. Preto som sa rozhodla viac zapracovať na trpezlivosti a na spôsobe vydávania. Zmenila som dátumy už zverejnených článkov a rozložila ich na každý týždeň. Ak si niekto bude chcieť čítať články z archívu podľa doby vydania, bude vidieť pravidelnosť a nie chaos. 

Články - Ak ste si prečítali článok Ako zverejňujem svoje články tak iste viete, že môj pomer napísaného a vymazaného článku je 1:1. Snažila som sa preriediť obsah článkov a vybrať iba tie, ktoré mi prinášajú radosť (KonMari metóda) a sú obsahovo kvalitné. 

Obsah článkov - Keď som vytriedila články, ktoré si na blogu chcem nechať, začala som si znova čítať obsah článkov a musím povedať, že to bola katastrofa. Niektoré vety, slová, slovosled nedával sám o sebe žiaden zmysel! Sama som sa zarazila ako som mohla niečo také uverejniť a považovať to za dobré! 

Dizajn fotiek a obrázkov - V čase založenia blogu som nemala telefón s dobrým fotoaparátom a bolo pre mňa omnoho jednoduchšie vytvoriť nadpisy článkov v canve, ale po zmene telefónu prišla aj chuť a možnosť zvážiť, či nadpisy sú moderné a či je to skutočne niečo, čím sa chcem prezentovať. Fotky som začala uverejňovať, keď som sa vrátila z Portugalska a uvedomila som si, že sa mi tie fotky občas páčia viac ako "fontové obrázky". Na blogu ich zostalo ešte veľa, ale pomaly sa ich snažím zmeniť. Nechcem ich zmeniť všetky, iba niektoré, no som s tým viac spokojná ako v minulosti. Na fotkách si dávam viac záležať. 

Zmena dizajnu: V neposlednom rade mám najväčšiu radosť zo zmenu dizajnu. Predtým som používala túto neplatenú verziu Marissa od Karografia, no s príchodom zmien som sa rozhodla investovať a kúpiť si jeho platenú verziu Marissa prémium. Najviac sa mi na tomto dizajne páči rozloženie do dvoch stĺpcov a možnosť rubrík. Nový dizajn ma veľa pekných detailov, navrhovanie podobných článkov a podobne. Nevýhodou je, že si tento dizajn musíte sami vložiť na blog a vyžaduje si to nemálo času, praktické schopnosti a trochu znalosti v prepisovaní HTML kódu. Pri kúpe nového dizajnu som sa tešila aj na Slider (posúvač populárnych článkov), ktorý bol v úvode stránky pod rubrikami, no reálne sa k môjmu minimalistickému blogu vôbec nehodil a moje fotky a nadpisy článkov na ňom vyzerali katastrofálne, preto som sa ho rozhodla dať preč a tešiť sa z iných detailov. 

V marci (2023) som sa trochu pokĺzla a vyliala si svoje city a dojmy z blogovania (článok), ale odvtedy je to opäť na dobrej ceste, dokonca je to ešte lepšie. Mám pravidelných čitateľov, ktorí mi komentujú nové články a vedomie, že sa o nich niekto zaujíma, je úľava a veľká radosť. Po tomto veľkom (jarnom) upratovaní mám veľmi dobrý pocit, pretože všetko na blogu (aj dizajn) prešlo rekonštrukciou a je (v rámci možností) kvalitné. 

 

ĎAKUJEM VÁM!

Pokračovať v čítaní »

Inšpiruj sa: blogerom

 

Tento mesiac bol veľmi hektický. Bola som v Dánsku, v Poľsku, dopisovala bakalársku prácu... Ak aj vy máte podobne hektický čas, iste si radi užívate aj čas sami so sebou a so svojimi myšlienkami. Dnes by som vám rada predstavila blogerov, ktorí ma inšpirujú k tomu, aby som našla mieru medzi prácou a odpočinkom a zároveň je čítanie ich príspevkov dobre strávený čas.  Tieto blogy však nie sú jediné, ktoré čítam. Moje ďalšie obľúbené blogy si môžete pozrieť TU. 

1. Atmosféra Bella Rose

Predtým ako som šla do Dánska, vyhľadávala som si nejaké informácie a narazila som na tento blog, teda presnejšie blog dizajnového e-shopu. Tím Bella Rose sú nadšení milovníci pohodovej atmosféry, útulných domácnosti (hygge) a škandinávskeho dizajnu. Na ich webe môžete čerpať inšpiráciu a na ich eshope nájdete krásne originálne doplnky zo štýlu Modern Nordic, Francúzskeho Provensalska alebo anglických dediniek a najkvalitnejšie Dánske značky. Okrem iného vydávajú aj tlačený magazín, no na blogu nájdete aj články z ich ciest za partnermi. 

2. Simply Barenica

Súčasne so založením blogu som spoznala aj blog Simply Barenica. Zakladateľkou je mladé dievča menom Barenica, ktorá vytvorila internetový magazín pre všetkých, ktorým nie je naša planéta ľahostajná. Okrem nej na blog prispieva aj Pavel (redaktor a vedúci projektov), ktorý sa špecializuje na bezobalové obchody a recenzuje pánsku kozmetiku. Najnovším členom tímu je Ludmila. Jej veľkou záľubou je vegánske a vegetariánske varenie a pečenie. Dohromady tvoria úžasný obsah o ekológii, zero waste spôsobe života, minimalizme atď. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou k životu. 

3. Na minútku s Nikol

Nikol je 25 ročná korektorka/editorka. Svoj zrakový hendikep neberie ako prekážku k plneniu si svojich snov. Na ďalšom peknom blogu Miriam Hale si s ňou môžete prečítať rozhovor a dozvedieť sa viac. 

4.  Smile Thess

Thess sa sama popisuje ako trochu strelená osoba z Plzne, ktorá miluje čítanie, cestovanie, divadlo, kino, festivaly a svoje mačky. Na blogu píše o tom ako si užíva svoj život so všetkým, čo k tomu patrí. Jej blog sa mi veľmi páči, pretože je to bezprostredná a veľmi sympatická osôbka, ktorá si stále nájde čas na odpovedanie svojim fanúšikom. 

5. Jana Chala - Acta non verba

Jana je ďalšia sympatická osôbka, ktorá sa písaniu venuje už mnoho rokov. Na jej blogu môžete nájsť motiváciu, inšpirácu, recepty, túlanie sa svetom a predovšetkým chvíle z jej života. Veľmi sa mi páčia jej články o unikových hrách (Escape room), ktoré už vyskúšala a takisto aj inšpirácie toho, čo si kúpila, pretože sú to veľmi pekné a dizajnové kúsky, či už ide o oblečenie alebo doplnky do domu.

6. Beautifule Savage

Autorkou tohto blogu je Sabi, ktorá vyniká v premýšľaní a úvahách. Blog ma aktuálne pauzu, pretože jeho autorka prechádza osobným obdobím, no pevne verím, že pauzu čoskoro ukončí a vráti sa k písaniu. To, že na blogu nič nové nepribúda človeku nebráni si prečítať jej staršie články, ktoré sú plné dobrých myšlienok. 

Ktorý blog vás zaujal najviac?

Pokračovať v čítaní »

Päť dní v Nowym Saczu

Necelý týždeň po EuroCourse v Dánsku som absolvovala päťdňový BIP Erazmus+ program v Poľsku na tému: „Praktické pedagogické aktivity v edukácii“. Z celého kurzu som sa snažila vybrať to, čo by vás mohlo zaujímať najviac. 

Čo je BIP Erazmus+ program?

BIP je krátky istá forma klasického Erazmus+. Každá univerzita, na ktorej prebieha Eramus+ sa musí spojiť s minimálne dvoma ďalšími univerzitami a vytvoriť kurz na nejakú tému. Účastníkov programu by malo byť 5 – 30. Tento kurz sa skladá z online stretnutí a prezenčnej formy „výučby“. Na online stretnutiach sa môžu účastníci zoznámiť, informovať sa o danej problematike alebo si vypočuť prednášku a o nejaký čas sa musia zúčastniť na prezenčnej forme, ktorá je zameraná predovšetkým na praktické aktivity.

NOVO SADECKA (Novo) Resto a Business Club

Naša prvá večera bola v tejto reštaurácii formou švédskych stolov. Po večeri sme si zahrali bowling. Neskôr večer sme si objednali aj luxusne vyzerajúce drinky alebo typické poľské pivo. 

SADECKI PARK ETNOGRAFICZNY

Tento deň sme strávili veľmi aktívne. Hneď ráno sme sa všetci stretli v Sadecki Park Etnograficzny na ulici Dlugoszowskiego 83. 

Regionálny skanzen prezentuje drevenú architektúru a tradičnú ľudovú kultúru historického regiónu Nový Sonč. Do tohto regiónu patria štyri (skupinky) sektory. Na približne 20-hektárovej ploche parku sa nachádza 68 objektov zoskupených v niekoľkých komplexoch. Nachádza sa tu 9 viacpodlažných sedliackych usadlostí, 4 jednostavové usadlosti, šľachtické domy zo 17. storočia, kaštieľ, lemkovský kostol, fragment cigánskej osady, voľne stojace vidiecke priemyselné budovy a drobná architektúra ako sú kaplnky, kríže, studne, včelie úle, sušiarne ovocia a podobne. Sektor Josephine Colonists, teda nemeckých osadníkov, bola posledná položka našej rozsiahlej prehliadky. 

Halíčske mestečko 

Na konci promenády v Sadeckom parku sme cez most prešli do Miasteczka Galicyjskieho (Haličské mestečko), ktoré predstavuje ďalšie „open air“ múzeum. Je to malé námestie z bieleho stavebného materiálu s altánkom uprostred. Dominantnou je aj budova s hodinovou vežou a dookola sú „obchody“ s dobovými predmetmi, napríklad: lekáreň, kabinet doktora, ateliér fotografa, hodinárstvo, židovské krajčírstvo a príklad ich domu, hasičská garáž so starými strojmi.

JUMP MANIA

Vrámci voľného času nás poľskí študenti vzali aj do Jump Manie (Park Trampolin). 

Povinne musíte mať protišmykové ponožky, ale ak ich nemáte, môžete si ich kúpiť priamo u nich. Negatívny je spôsob uzatvárania skriniek, je pomerne zložitý a dlho trvá. Pred samotným skákaním nám tréner urobil rozcvičku celého tela a upozornil nás na pravidlá, ktoré v hale majú. Skákanie sme mali zaplatené na hodinu a pre mňa to bol ideálny čas. Vyskákala som sa do sýtosti, ale ku koncu už ma boleli nohy. No dalo mi to veľa energie a splnil sa mi sen, ktorý si môžem odškrtnúť z wishlistu.

Montessori materská škola a základná škola 

Tento deň by sa dal nazvať aj Montessori štvrtok, pretože doobeda sme boli v Montessori materskej škole a poobede v Montessori základnej škole, ktorá je dokonca aj čiastočne bilingválna. Majú osem ročníkov, pričom 1 – 6 je Montessori a 7 a 8 je na prechod z Montessori do typického vzdelávania, aby po prechode na strednú školu nemali problém s adaptáciou. Bolo to veľmi zaujímavé a hlavne možnosť vidieť základnú školu, pretože takú na Slovensku ani nemáme. Pri tejto jedinečnej príležitosti nám deti samé ukazovali ako sa s „materiálmi“ pracuje. Dvojica detí si zobrala jedného z nás a učili nás pracovať. Mali veľkú trpezlivosť, hovorili pomaly a pýtali sa, či majú hovoriť po Anglicky alebo po Poľsky, ak medzi nami bola jazyková bariéra, snažili sa mi to vysvetliť rukami nohami. Na tých deťoch bolo veľmi vidieť aké sú múdre a šikovné a všetko sa učia sami. Nepotrebujú k tomu ani učiteľa, pretože Montessori ma zásadu: 1. Snaž sa to zistiť sám, 2. ak nevieš, popros o pomoc spolužiaka, 3. opýtaj sa učiteľa. No ani učiteľ im nedá priamu, rýchlu, odpoveď, ale skôr ich nabáda k tomu, kde ju môžu sami vyhľadať.

Už predtým som mala čo dočinenia s Montessori pedagogikou, mala som vytvorený nejaký názor a ten sa mi len potvrdil. V Montessori sú veci, ktoré sme prebrali aj do tradičného školstva, no Montessori pedagogika nedokáže nahradiť všetko, pretože v konečnom dôsledku vytvára z detí dobrých zamestnancov.

Tento "mini Erazmus+" ma veľa naučil. Cením si prístup poľských učiteľov a študentov, ktorí sa o nás s láskou starali a nedali nám pocítiť, že sme nevítaní. Rovnako prívetivo nás prijali aj vo všetkých materských školách, ktoré sme navštívili. Na tento výlet budem mať pekné spomienky. 

Pokračovať v čítaní »