Beseda so spisovateľkou Silviou Kaščákovou

23. 11. 2022 sme na pôde pedagogickej fakulty privítali priateľskú spisovateľku Silviu Kaščákovú, ktorá si svojim humorom dokázala získať pozornosť celého publika. Táto skromná žena v sebe má veľké nadanie, ktoré naplno využíva ako:

1. Učiteľka

Silvia učí na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky v Ružomberku, ale pracovala aj ako odborná asistentka, učiteľka na základnej škole, vychovávateľka... Ako pedagogička sa venuje najmä literatúre pre deti a mládež, didaktike literatúry, kreatívnemu písaniu, tvorivej dramatike, rétorike... Učenie ju baví na všetkých stupňoch škôl. Toto povolanie si vybrala, pretože to bola jasná a jednoduchá cesta, ale samozrejme našla v nich mnohé zákutia. Keby sa nestala učiteľka, tak „to sa mi len tak zdá, že by som sa venovala právu.“

2. Textárka

Ak už ste niekedy, milí čitatelia, počuli slová: „Bezpečné priepasti v nás, ktorý útes zdoláš skôr? Tu nízko sme oblohou dotknutí. Myšlienky padajú z nôh, skaly búšia dolu z hôr...“ zo skladby „Bezpečné priepasti“ od Katky Knechtovej, tak práve Silvia Koščová je ich autorkou. Píše texty aj pre Katku Koščovú, Komajotu... Bola oslovená aj na texty pre deti, ale zatiaľ sa spolupráca neuskutočnila, no pozitívne verí, že raz bude aktívne písať aj texty k detským piesňam, pretože umelci sú prajní, posúvajú si medzi sebou čísla a emaily. Pre Silviu je stále prekvapením, koľko ľudí na Slovensku chce spievať a vrelo podporuje všetkých začínajúcich umelcov, či už spevákov alebo autorov, pretože každý raz nejakým spôsobom začínal. „Nikoho netreba odmietať, lebo nevieme, čo sa z neho jedného dňa môže stať.“

 

3. Poetka pre dospelých

Ako poetka pre dospelých debutovala v roku 2015 s útlou básnickou zbierkou „Kŕmiť leva“ z edície „verše online“. Nachádza sa v nej 21 básni, pričom viaceré majú epický základ a stvárňujú tak určité zlomky ľudských osudov. Autorka v nich uplatňuje prvky prózy a voľný verš ešte viac podčiarkuje ich príbehovosť. Zatiaľ čo v tvorbe pre deti Silvia využíva humor a veselosť, v poézii pre dospelých píše o dese a smrti.

Na besede svojim poslucháčom prečítala jednu z básni: Aké ľahké je kŕmiť leva“. Hneď prvými veršami potvrdzuje svoje slová.

 Bráničku síce niekto stráži, ale pod svetrom/ môžem preniesť kusy mäsa./ Zostáva po mne krvavá stopa,/ ale nikoho nevidieť.

„Najviac sa chvejem, keď píšem svoju poéziu pre dospelých, veľmi by ma ranilo, keby mi niekto napísal, že sú tieto texty slabé,“ hovorí Silvia Kaščáková.

4. Prekladateľka z Poľského jazyka

Silvia prekladá Wislawu Szymborskú. Keď Silvia začala prekladať jej prvé dielo, netušila, že ide o držiteľku Nobelovej ceny. „Pri prekladateľstve treba mať na pamäti, že sa prekladá z kultúry do kultúry, treba poznať nástrahy prekladu a poznať aj iné preklady,“ hovorí Silvia Kaščáková. Prekladať prózu a rozsiahlejšie diela si netrúfa, preto zostáva pri svojej milovanej poézii, ale preložila aj novely pre mladší školský vek Miška a jej malí pacienti, Samko a mnoho ďalších. Za najvzácnejší a najkvalitnejší preklad považuje lyrické dielo pre deti „Dom z iného sveta“ (Malgorzata Strkowska-Zambora.)

5. Spisovateľka

Jej najnovšia kniha vyšla ešte len tento rok, ale už teraz pracuje na novej básnickej zbierke „Osem miliónov ľudí“, ktorá by mala vyjsť až v roku 2024. Budú to verše o tom, že každý človek na svete je iný a výnimočný a hoci by si každý zaslúžil vlastnú básničku, v zbierke bude podľa plánu 40 básničiek, napríklad o Zemplínčanovi, Šarišanovi, mame v IT, utečenkini, mlčiacom dedkovi a mnohých ďalších zaujímavých osobnostiach.

Po ukážke toho, čo všetko Silvia Kaščáková robí, bola aj samotná autorka veľmi prekvapená, ako to všetko zvláda a dokáže stíhať. Hovorí: „Neviem, začala som ako dvadsaťjeden ročná a zrazu už mám toľko rokov. Nepíšem každý deň, aj oddychujem a potom vydám zo seba naraz veľa.“ Najviac ju teší to, čomu sa v danom období venuje, či už je to prekladateľstvo, textárstvo a iné. Dokonca nám skromne prezradila, že cestou na besedu sa stretla s Katkou Koščovou a dohodla si s ňou nejaké nové texty.

Počas besedy sa spisovateľka zaujímala, kto z publika píše poéziu a neustále počas rozprávania povzbudzovala prítomných poslucháčov, aby sa nebáli písať a tvoriť. „Nie všetci môžu vydávať knihy a cédečká, lebo to by bola zase konkurencia, ale určite vás podporujem v písaní. Posielajte veci na súťaže.“ Silvii v mladosti veľmi pomáhali práve súťaže. Už len to, že sedí rozborových seminároch ju tešilo, pretože počúvala porotu zostavenú z mladých i starších ľudí, ktorým sa páči niečo iné a fascinovalo ju, že dokážu jednotne vybrať najlepšie diela. To na ktorom mieste už autor skončí je subjektívne, ale úpenlivo počúvala, čo hovoria človeku na prvom, druhom, aj na treťom mieste.

„Každý v súčasnosti dokáže napísať knihu, ale treba vedieť preraziť a určiť si svojho adresáta. Spisovateľ potrebuje čitateľa, ale aj garanta, ktorý je aj literárny vedec.“ Pre Silviu je takýmto človekom Ján Gavura z vydavateľstva Slniečkovo. „Spoznali sme sa a odvtedy sa naše cesty prepletajú, berie ma vážne, stále ma herne podporí a málo čo mi odmietne. Ja si zase nechám poradiť, lebo som váhavá. On mi do toho veľa nezasahuje a ja som so zmenami nebojovala.“ V tomto vydavateľstve vydala svoju najnovšiu knihu:

Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky

Ako už názov napovedá, je o významnom zberateľovi ľudových rozprávok. Tohto spisovateľa si Silvia Kaščáková vybrala, pretože o ňom veľmi často učí svojich študentov a aj na základe podnetových otázok, ktoré im dávala, napr. „Ako Dobšinský zbieral rozprávky? Zbieral ich do košíka?“, rozvinula príbeh. Rozhodla sa to urobiť pomocou poézia a nie prózy, pretože „ja neviem napísať prózu, lepšie sa mi premýšľa v obrazoch, mám rada poéziu, nikdy nenapíšem prózu. Dúfam.“

Samotné písanie knihy jej netrvalo dlho. „Požičala som si knihy, ale naozaj iba požičala. Čítala som z nich veľmi málo. Nepozerala som si o ňom veľa, čo je naozaj škoda. Napísala som to dosť chytro, neskôr by som to určte napísala dlhšie. Veľa informácii som ešte nevedela.“ Keď navštívila jeho rodné mesto Drienčany, miestni jej povedali množstvo zaujímavých informácii. „Mne úplne stačilo dozvedieť sa že on stále písal po stojačky na takom vysokom stolčeku, ktorý tam majú.“

Po analýze textu na seminároch tento text pôsobí skôr ako literatúra faktu alebo biografia a nie ako poézia. Silvia túto skutočnosť prijala s humorom: „Už budem vedieť, že ak mi niekto povie, že to nie je dobré, tak ja mu poviem, že je to len iná kategória.“

Otvorene odpovedala aj na otázky, či mal Pavol Dobšinský psíka menom Bodrík. „Nie to som si povymýšľala. Otvorila som si zlatý fond a prečítala názvy jeho príbehov. Sedelo mi to do príbehu,“ odpovedala Silvia. No a či bol Dobšinský ako dieťa lenivý? „Neviem, ale tak, ktoré decko nie je lenivé?“ Autorka teda ukázala, že aj velikán štúrovskej generácie v období romantizmu bol niekedy malým chlapcom, ktorý má svoje neduhy a snaží sa ich nejakým spôsobom poraziť. Jeho príbeh napísala s ľahkosťou a dá sa porovnať s reálnym dieťaťom. No, aby sa priblížila aj dnešným deťom použila slová ako instagram, tablet, internet a iné. „Na začiatku mi vychádzal rým gram - instagram a aj som rozmýšľala, či to nie je lacný rým, ale objavili sa aj ďalšie... urobila som aktualizáciu vo veršoch...“ So smiechom dodala: „Aspoň nezavrú knihu hneď na začiatku.“

Okrem obsahu a jazyka môžu prilákať čitateľov aj ilustrácie v knihe, ktoré robila Silviina sestra Zuzana Kucírková. Pri maľovaní jej Silvia nechala voľnú ruku a nechala ju popustiť uzdu svojej fantázie. Pracovala hlavne s hnedou, čiernou a sivou farbou, vďaka čomu na papieri vynikli básne a jednoduchým a nenapodobiteľným spôsobom nechali zo stránok víriť oheň a prach, oživili Paľka a jeho kamarátov. No ako to u sestier býva, ich spolupráca bola ťažká, ale milá a keďže kniha bola ich spoločným debutom radosť a šťastie sa v rodine zdvojnásobilo.

Súlad umeleckých jazykových prostriedkov a obrazu urobili z knihy „Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky“ kvalitné dielo. Doc. Mgr. Radoslav Rusňák, PhD., to potvrdil svojimi slovami na záver besedy: „Strhli ste Dobšinského z neba a dali ho školskej lavice, oživili ste ho a dali mu nový život.“

Pokračovať v čítaní »

Čo som dostala k narodeninám

Ľudia dnešnej doby zdieľajú tak veľa vecí, že zverejnenie, čo som dostala k narodeninám, už vôbec nepovažujú za vychvaľovanie. Čo je veľmi dobré, pretože článok podobného typu som chcela napísať už dávno. Nemala som žiadnu oslavu narodenín, ani špeciálnu tortu. Nepotrpím si na to a nie som rada stredobodom pozornosti. Mám radšej, keď trávim čas s blízkymi iným spôsobom. Moji kamaráti ma napríklad prekvapili zážitkom. 

1. Jazdu na motokáre - Na motokárach som jazdila už aj predtým, ale takýto darček som nečakala. Kamaráti to pre mňa urobili ako prekvapenie. Na začiatku týždňa mi povedali, že si vtedy a vtedy mám nájsť, poradili mi ako sa mám obliecť a v určený čas ma vyzdvihli. Šli sme celá partia kamarátov a veľmi ma to bavilo.  
2. Adventný kalendár - Leros čaje - Adventný kalendár obsahoval 24 vrecúšok čaju (bohužiaľ mne približne tri zabudli do kalendára pribaliť). Každé vrecúško je pripevnené ku kartónovej doske a keď si vrecúško zoberiete, nájdete pod ním príjemne slová, ktoré povzbudzujú k vypitiu tohto vrecúška čaju alebo prezradia niečo o jeho účinkoch. Zistila som, že leros čaje mi veľmi chutia. Nie je tam cítiť žiadne farbivá, dochucovadlá, ani konzervanti. Iba príjemná chuť bylinkového čaju. 
3. Difuzér TrueLife - Nie žeby bol difuzér/zvlhčovač vzduchu niečo, čo by som vyslovene chcela a nemohla bez neho žiť alebo si ho plánovala sama kúpiť. No v obchodoch som obdivovala ich dizajn a účinky na človeka. To, že som ho dostala k narodeninám ma veľmi potešilo a neviem si predstaviť ako som bez neho fungovala predtým. (článok - Aromaterapia mi spríjemňuje dlhé zimné večery) 
4. Tatranské čaje - Je to kolekcia štrnástich malých tatranských čajov s obsahom alkoholu od 17 promile (mlieko a čaj) až po 72 promile (Zbojnícky). Tatranské čaje mi veľmi chutia. Sú kvalitne spracované a navyše majú ich fľaše krásny dizajn. (Pre ekologicky zmýšľajúcich, veľké plechové fľaše sa dajú použiť ako klasické fľaše na vodu)
5. Bullet journal zošity z Tiger - Bullet journal zošity kupujem výlučne z Tigera. Iné obchody tieto zošity ponúkajú za viac/menej 30 eur, no zošity za 5 eur v Tiger sú oveľa dostupnejšie. Majú veľmi kvalitný papier, ktorý neprepíja na druhú stranu, dá sa v nich maľovať akvarelovými farbami, lepiť, strihať...
6. Akvarelové fixky z Tedi (60 kusov) - Akvarelové fixky potešili, ale po vyskúšaní aj nepekne prekvapili. Veľmi prepíjajú, takže sa dajú použiť iba na papier, ktorý nechcete používať obojstranne. Som za nich vďačná a plánujem ich využívať na svoje tvorivé projekty, ale majú svoje obmedzenia. 
7. Suchý pastel z Lidla - Suchým pastelom som už dávno nepoužívala, no ja sa riadim typickým pravidlom učiteliek: "Veď ono sa to zíde". 
8. Veľké balenie kried z Tedi - V lete, keď zapadá slnko a chcem tráviť čas vonku, ale neviem ako, vybehnem pred našu bytovku a začnem si kresliť. Mám rôzne techniky a možno vám o nich niekedy napíšem. 
9. Samolepky - Áno, tí, čo ma poznajú vedia, že som Lucka - Samolepkoholik. Milujem nálepky, som na nich závislá, zdobia mi všetky zošity, koláže, diáre...
10. Vykrajovačky - Dostala som vykrajovačky na papier a veľmi sa z nich teším. Sú určené pre skrášľovanie rohov na papieri a ja sa už nemôžem dočkať, kedy nimi začnem zdobiť listy a obálky. 

Ako ste si mohli všimnúť z druhov darčekov a z môjho blogu, tvorenie mám veľmi rada. Kamaráti a rodina ma vyzbrojila tými najlepšími a najkrajšími darčekmi pre umelca a ja si 22. narodeniny budem pamätať vďaka nim. Som za všetko vďačná a teším sa, že to mám a môžem používať. Ďakujem všetkým, ktorí si na mňa spomenuli. 

Pokračovať v čítaní »

Čukoláda je rozkošné miesto kam chcete ísť

Ak niekedy budete na Slovensku v Prešove, určite navštívte aj Čukoládu (áno, je to Čukoláda, nepomýlila som sa), ktorá je v centre mesta. 

Priestor čokoládovne (niečo ako kaviareň) je síce malý, ale nutno dodať, že sú všetci spokojní. Dizajn je neotrelý a rozkošný. Pocit útulnosti vyvoláva aj vyvýšený priestor na sedenie na zemi a personál pri bare vám rád požičia aj spoločenské hry. Keď som tam bola prvýkrát zhodou okolností 14. Februára neviem v ktorom roku (nemalo to nič spoločné s Valentínom), čokoládovňa bola ponorená do šera, na stoloch svietili čajové sviečky a v rohu miestnosti hrala nejaká študentka na klavír. Bolo to okuzľujúce a podmanivé.

Túto "čokoládovňu" som navštívila len dvakrát, no mala by som tam chodiť častejšie, pretože čokoládové nápoje, ktoré tam ponúkajú sú nezameniteľné s inými. Majú v ponuke horúcu horkú, bielu a mliečnu čokoládu z Belgicka v originálnych receptoch. Môžete si objednať napríklad 1000 a jednu noc (čokoláda, smotanový likér, karamelka a chilli), Červenú Čiapočku (čokoláda, malinové pyré, tvaroh), Valihora (čokoláda, čerstvý zázvor) a mnohé iné. Mojim snom je ochutnať všetko, no zatiaľ som mala iba Babičkin košík, ktorý obsahuje čokoládu, zmrzlinu, sušené hrozienka a brusnice. Ak sa vám na horúcu čokoládu zdá príliš teplo, môžete si objednať kávu, čokoládové koktejli alebo sa vrátiť do detstva s kakaukom.

"Môžete dávať bez lásky, ale nemožno milovať bez dávania. A čokoláda je tým najmilšjím darom."

Pokračovať v čítaní »

O čom písať v morning page?

V predchádzajúcom článku som vám predstavila čo je to "Morning page" a ako s nimi začať. Dnes by som vám chcela ponúknuť niekoľko výziev na to, o čom môžete v ranných stránkach písať. 

• Začnite a téma príde sama - Ak vám žiaden z ponúknutých návrhov nebude vyhovovať, skúste začať jednoduchými slovami: Milý zošit, neviem o čom mám písať" alebo "Milá ja, zase si sa pustila do niečoho na čo nemáš? Prečo to stále robíš?" Sami uvidíte, že myšlienky sa začnú nabaľovať ako snehové gule. "Rada by som písala, lebo ma to baví, ale keď neprichádza žiadna téma...
• Čo ste robili včera - píšte o vašom dni, o vašich pocitoch, o tom, čo ste mali urobiť, ale neurobili ste to, o tom akú hudbu ste počúvali...
• Denník vďačnosti - Skúste napísať a potom rozpísať aspoň 5 vecí, za ktoré ste vďačný a prečo. 
• Listy Bohu - Ako ste veriaci ako ja, iste oceníte, že z času na čas sa vaše morning page môžu premeniť na súkromný rozhovor s Ním. 
• Môžete si odpovedať na tieto otázky: 

• Na čo práve myslíš?
• Čo ťa znepokojuje?
• Aké sú tvoje ciele?
• Kam chceš smerovať?
• Po akej ceste ideš?
• Čo sa ti snívalo?
• Ako sa cítiš?
• Čo vidíš okolo seba?
• Prečo k určitej situácii pristupuješ týmto spôsobom?
• S čím potrebuješ pomôcť?
• Čo môžeš urobiť, aby si sa cítila dobre?
• Aké sú tvoje hodnoty a prečo?
• Čo ťa naozaj štve?
• Čo ťa rozosmialo?
• Čo sa ti na sebe páči?
• Na čo sa dnes tešíš?
• Ako sa dnes budeš cítiť?
• Čo si sa v poslednej dobe naučila?

O čom chcete písať vy? 

Je to asi najdôležitejšia otázka zo všetkých, ktorú by ste si mali položiť. V skutočnosti to nie je také ťažké nájsť tému, ktorej sa môžete venovať. Možno obsahu pripisujete oveľa väčší význam, než by ste mali. Ľudia príliš veľa času venujú tomu, čo by keby, namiesto toho, aby nabrali odvahu a urobili celkom jednoduchý krok do "neznáma". Ak chcete byť osobou, ktorá chce cestovať, plaviť sa na rafte a skákať bungee jumping, ale nedokážete vziať pero do ruky a písať, najskôr zostanete ľutovať samú seba za to, čo ste nikdy neurobili. 

Nie je dôležité o čom píšete, ale že píšete. Jeden deň si možno len vyčistíte hlavu od nezmyslov, nápadov na články/básničky, príbehy alebo recepty a v iné dni možno vyriešite záhadu hodnú antických filozofov. Nikdy nemôžete vedieť, čo sa stane, kým nezačnete písať. 

Nezabudnite: Nič nemusí byť dokonalé. Škrtajte a prepisujte koľko potrebujete, ale hlavne nevytrhávajte strany. A ak sa po prvých niekoľkých pokusoch cítite trochu mizerne, je to tiež normálne. Písanie zo srdca/svojej intuície môže byť niekedy formou sebaterapie a to môže niektoré veci poslať na povrch. Prejdite sa a po chvíli by ste z toho mohli začať čerpať niečo niečo užitočné.

EXLUZÍVNE RÍKLADY Z MOJICH MORNING PAGE

1. septembra 2022 - štvrtok - 7:45

Veľmi by som tieto stránky chcela odlíšiť od môjho bežného denníka, ale as sa mi to veľmi nepodarí - uvidíme. Zapla som si k písaniu album "Morning caffe", zaliezla do postele a píšem na pokrčenej plachte. Čo viac je ráno, ak nie toto? Počas školy budem určite písať pred triedou alebo na nudnej prednáške v aule, ale o to sa budem starať až 19. septembra.

2. septembra 2022 - piatok - 9:13

Už som sithla pár vecí urobiť, prišla do izby a videla denník a spomenula som si na svoju výzvu "morning page". Včera som písala v podstate o tom, čo sa mi snívalo. 

3. septembra 2022 - sobota - 9:21

Dnes som išla spať asi okolo tretej v noci. Nemala som veľmi dobrý spánok, skoro stále som sa budila. Viem, že sa mi sníval nejaký sen a aj som si ho pamätala, ale myslím, že už ho povedať neviem.  

4. septembra 2022 - nedeľa - 9:08

Začínam vidieť pravidelnosť v tom, kedy ráno píšem. O 9:00 je asi môj čas, moje ráno. Je to dobre, lebo keď som bola malá, vstávala som o 6:00 alebo o 7:00. Až teraz v dospelosti sa ten čas spánku posunul ďalej.  

Pokračovať v čítaní »

FOR GAMES v Prahe - 48 hodinový deň

Ja som vždy za každú srandu, čo je občas na škodu. Nechala som sa nahovoriť ísť na jedno dňový výlet z východného Slovenska do Prahy, čo je nejakých šesť hodín vo vlaku a ku všetkému bez miesta na spanie! To nechcete zažiť. Zároveň však viem, že najlepšie zážitky vznikajú zo zlých nápadov robených s najlepšími kamarátmi.

Prečo sme šli do Prahy?

Jeden môj kamarát študuje počítačové hry a má pre nich veľké zapálenie. V Prahe sa na jeseň koná FOR GAMES, čo je veľtrh počítačových hier spojený s ďalšími zábavnými atrakciami ako je   A ja a môj ďalší kamarát sme sa nechali nahovorť, aby nemuse

Naša cesta

Ako hlása názov článku a jeho úvod, do Prahy sme cestovali v piatok večer z Košíc vo vlaku spoločnosti regiojet. Bola to moja prvá jazda regiojetom a ten luxus som si veru užívala plnými dúškami. 

Ranná Praha

Ranná Praha mimo cestovnej sezóny je nádherná. Do Prahy sme prišli asi okolo piatej alebo šiestej, no minimálne hodinu sme chodili po stanici a pozerali, čo kde je, akou MHD máme ísť na miesto konania FOR GAMES atď. Potom sme sa išli poprechádzať do mesta. Tým, že som šla s chlapcami, ktorí navyše chceli byť čím skôr na festivale, šli sme rýchlo a fotky som robila iba v priebehu chodenia, no vyfotiť takéto krásne fotky bez turistov a ľudí, iba prázdne ulice a budovy sa podarí málokedy. 

Vítězlav Nesval má o Prahe báseň Mesto veží: "Stověžatá Praho, s prsty všech svatých..." Myslím, že ju tieto verše krásne vystihujú. 

FOR GAMES

Cítila som sa ako v seriály Teória veľkého tresku. Okolo nás chodili ľudia v mnohých kostýmoch, či už z hier alebo filmov. Najpôsobivejší bol pre mňa Thor, s ktorým som si urobila fotku a následne príchod postáv v Star Wars kostýmoch 

Pokračovať v čítaní »

Morning page - Čo je to? Ako začať?

Niekedy uprostred augusta som si v rámci Back to school v obchodnom reťazci kúpila nádherný a hlavne lacný zošit. V stave úplnej extázi a túžby písať do neho som  si začala viesť denník. V septembri som sa vážne rozhodla písať si "morning page", teda ranné stránky. Vďaka nim som sa stala produktívnejšou. 

Niektorí ľudia sa kvôli úľave od stresu obracajú na fyzickú aktivitu, čo je úžasné. Ale nie každý má rád jógu, beh alebo udieranie do boxovacieho vreca. (To všetko mám naozaj rada, ale...) Ale možno aj vy potrebujete niečo menej namáhavé.

Čo je to "Morning Page"?

Výzva "Morning Pages" je pôvodne koncept, ktorý predstavila Julia Cameron vo svojej knihe "The Artist's Way" (Umelcov spôsob). Ide o rannú prax, pri ktorej si píšete tri strany rukou každé ráno. Tieto stránky môžu obsahovať čokoľvek, od myšlienok, pocitov, snov, až po plány na deň.

Cieľom tejto výzvy je umožniť vám vyjadriť svoje myšlienky a emócie bez cenzúry alebo sebauvedomovania. Písať rukou a robiť to ráno podporuje kreativitu, sebapoznanie a uvoľnenie mentálneho napätia. Morning Pages môžu slúžiť ako nástroj na zbavovanie sa blokov v tvorivosti, zlepšovanie koncentrácie a zvyšovanie povedomia o vlastných myšlienkach.

Nie je to o literárnom umení ani o perfektnom písaní; skôr ide o proces vyprázdňovania mysle a uvoľnenia kreatívneho toku. Je to individuálna skúsenosť a mnoho ľudí nachádza hodnotu v tejto jednoduchej, no účinnej rannej rutine.Je to terapeutická metóda, ktorá sa od terapeutov a ľudí potrebných terapiu preniesla až k milovníkom písania, ktorí povedomie o tejto "výzve" rozširovali ďalej a ďalej. Princíp spočíva v tom, že ešte skôr, než človek začne robiť svoju rannú rutinu a vbehne do rytmu bežného dňa, nájde si približne 30 minút na napísanie troch strán do denníka. Dôležité je, aby sa písanie uskutočnilo mimo všetok ruch a ovplyvňovanie z internetu. Stránky by sa mali písať ráno práve preto, že myseľ je oddýchnutá a neovplyvnená strasťami bežného dňa.  

Čo potrebujete:

• Zošit, ktorý vám vyhovuje
• Písacie potreby (farebné perá, ceruzky, farbičky...)
• Niečo na ozdobenie (ak si dávate záležať na vizuálnej stránke)

PRAVIDLÁ 

• Musíte písať perom na papier (žiadne IKT technológie!)
• Musíte písať hneď po zobudení (a aj pred časom stráveným na mobile)
• 3 strany písania každé ráno  (A4 alebo A5 - podľa toho, aký máte zošit)
• Dovoľte vašim stránkam, aby boli chaotické, aby zniesli všetky vaše pocity a myšlienky
• Pri písaní morning page nemusíte rozmýšľať logicky, stačí, že píšete
• Nič nie je správne, ani nesprávne 

KROKY: 

1. Kúpte si zápisník, do ktorého sa dobré píše
2. Ak potrebujete, vstaňte skôr
3. Pripravte si svoj obľúbený horúci nápoj
4. Ak potrebujete, pustite si do pozadia inštrumentálnu hudbu
5. Otvorte novú stranu v zošite, na vrch napíšte dátum a začnite písať
6. Stačí napísať čokoľvek, čo vám napadne, nechajte to zo seba plynúť alebo použite tieto výzvy
7. Pokračujte v písaní troch strán alebo sa aspoň snažte vyplniť tri strany
8. Nehodnoťte to, čo ste napísali.
9. Všimnite si ako sa po písaní cítite každé ráno
10. Udržujte svoj zošit mimo dosah iných ľudí

Výhody

• Zlepšuje sa kreativita - Myseľ je celkom prázdna a ničím neovplyvnená, 

• Čas na sebareflexiu - Preto máte príležitosť vymyslieť niečo, čo potrebujete, niečo, čo prinesie šťastie hlavne vám. Môžete si položiť otázky, na ktoré hľadáte odpovede a sami si na nich odpovedať. Postupom času si všimnete, že nepotrebujete radu druhých ľudí, ale že na jeden skončení myšlienkový pochod hneď spontánne nadviažete ďalší a ďalší. 

• Terapeutické účinky - Aj keď sa zobudíte so zlou náladou, písaním o svojich problémoch sa "vyrozprávate sami sebe" a bude vám oveľa lepšie. Je to ako 30 minút terapie každý deň v pohodlí vášho domova. 

• Zvýšená produktivita - Ak ranné stránky zaradíte do vašej rannej rutiny, budete sa na nich tešiť a navodia vám príjemnú a pozitívnu energiu a tá vám pomôže pripraviť sa na deň s entuziazmom a chuťou robiť veci, ktoré ste predtým dlho odkladali. 

• Jasnejšia myseľ - Ak sa vypíšete zo svojich problémov a starostí, ostane vám čas na pozitivitu. Čas strávený "sama so sebou" vám môže priniesť odpovede na otázky, ktoré ste si stále pokladali, ale nevedeli ste ich vyriešiť. Tréningom a praxou už nebudete potrebovať rady iných.

• Vďačnosť - Radosť vo vás prebudí vďačnosť z každého dňa od tých najjednoduchších vecí ako je samotné prebudenie až po vďačnosť za rodinu a veľkolepé zážitky. 

• Jasný plán pre ciele - Vďaka "morning page" si môžete nájsť každé ráno čas na naplánovanie nadchádzajúceho dňa. Z TO DO listu sa môže stať zoznam plánov, vďaka ktorým naplníte svoje sny. 

TYPY Z MOJICH SKÚSENOSTÍ:

• Zošit a písacie potreby ovplyvňujú výsledok - Ja som veľkým milovníkom zošitov a od svojich desiatich som vyskúšala všetky druhy na trhu: hrubé, tenké, s riadkami, bez riadkov, so štvorčekmi, v pevnej doske, s krúžkovou väzbou, ale najlepšie sa mi osvedčili Bullet journal zošity, ktoré umožňujú vytvárať riadky tam, kde ich potrebujete, ale zároveň ich ignorovať tam, kde si chcete niečo nakresliť. To, či sa vám zošit vizuálne páči a či je farba pera kompatibilná s vašou osobnosťou, ovplyvňuje vašu chuť písať každý deň. 

• Vytrvalosť - Vždy som si písala denníky a milujem to, no na začiatku "morning page" bolo ťažké vydržať každý deň napísať tri strany, no po týždni (dvoch) som za 30 minút bola schopná napísať aj päť strán. Najdôležitejšie je vytrvať a nestratiť sa v rannom prívale noviniek, správ a upozornení. 

• Nie všetko je pozitívne - Aj negatívne emócie môžu byť dosť intenzívne a môžu vás strhnúť viac ako tie dobré. Písanie otvára vašu myseľ, srdce i dušu a keď sa do písania ponoríte priveľmi, mohli by ste sa utopiť v smole. Preto nezabúdajte, že aj keď sú v jeden deň vaše stránky plné bolesti, zlosti a frustrácie, ďalší deň opäť vyšlo slnko. 

• Píšte perom na papier - Je to aj medzi pravidlami, no potrebujem to zdôrazniť ešte veľakrát, to ešte veľakrát, aby to bolo jasné všetkým. Písanie perom na papier je dôležité pre rozvíjanie pamäte, myslenia a kreativity. Pohyb ruky sa spája s informáciami, čo pomáha pri procese zapamätávania, no ak stále nie ste presvedčení o písaní rukou, prečítajte si môj článok Ako na efektívnejšie písanie poznámok, kde sa okrem iného zmieňujem aj o výhodách "ručného písania".

• Spätné čítanie poznámok - Keď si prečítate svoje poznámky spred mesiaca, budete veľmi prekvapení ako hlbokomyseľný dokážete byť. Pomôže vám to pochopiť, kde ste stáli na začiatku a kam ste sa už posunuli. 

Pokračovať v čítaní »

Laudato Si´ - Pápež František

 

Keď kniha vyšla, v organizácii, kde robím dobrovoľníka a celkovo v mojom (kresťanskom) okolí sa o tejto knihe hovorilo všade. "Prečítala si už Laudato Si´?" alebo "To je z knihy Laudato Si´" a podobne. A keďže som chcela byť aktuálna a v obraze, rozhodla som sa aj ja si túto knihu kúpiť a prečítať a teraz už rozumiem prečo na nej ľudia tak viseli. Lebo je naozaj dobrá a predbehla moje očakávania. 

Ľudia akéhokoľvek vierovyznania by tejto knihe mali dať šancu, pretože informácie, ktoré sa v encyklike nachádzajú nesúvisia iba s vierou. Niektorí voči knihe môžu zaujať postoj nezáujmu iba preto, že vyšla od najväčšieho predstaviteľa cirkvi, no keby možno nevedeli kto niektoré informácie povedal, považovali by ich za najdôležitejšie fakty. Preto ak máte problém s vierou, skúste to prehrýzť a odosobniť sa. Celá kniha má zmysel a veľký prínos pre svet. Zabudnite na svoje presvedčenia proti viere a vnímajte posolstvo ochrany prírody a eco friendly života. 

Obsah je viac-menej založený na filozofii a teológii, no prečítať si ju môže každý človek, pretože obsahuje aj informácie, ktoré sa inde nenachádzajú.

11: Jeho svedectvo (Sv. Františka z Assisi) nám ukazuje aj to, že integrálna ekológia si vyžaduje otvorenosť voči kategóriám, ktoré presahujú jazyk exaktných vied alebo biológie a spájajú nás s podstatou toho, čo je ľudské. 

Z knihy Laudato Si´ výchadzal aj camp o ekológii, na ktorom som bola na prelome apríla a mája tohto roku. Podtitulom je: "Laudato Si´ starostlivosť o náš spoločný domov". Pochádza z edície pápežských dokumentov, takže je prirodzene kresťanského pôvodu a jej zámerom je vysvetliť ekológiu taktiež z kresťanského hľadiska, no v predposledných kapitolách o integrálnej ekológii, pápež František môže  konkurovať aj univerzitným enviromentalistom. Používal terminológiu, ktorú som si musela vyhľadávať na internete inak by som nepochopila význam odstavcov. Napr. Efekt biokumulácie, akumulácia, antropocentrizmus, globalizácia technokratickej paradigmy a mnohé ďalšie. 

Keďže je to encyklika, dielo sa delí na odstavte označené čísla 1 až 246, čo napomáha v lepšej orientácii pri citáciách. Odstavce nemajú názvy sú skôr súvislím textom v jednotlivých kapitolách. 

Úvodom knihy vysvetľuje prečo by sa ľudia (kresťania, ľudia iného vierovyznania, neveriaci...) mali venovať starostlivosti o prírodu. Je to naša prirodzená povinnosť (a dar od Boha). Boh stvoril Zem pre nás a dal Adamovi a Eve za úlohu, aby sme sa o ňu starali a keďže sme ich deti, mali by sme v tomto diele pokračovať. No v priebehu histórie sa ľudia začali považovať za stred vesmíru (antropocentrizmus). 

Pápež v encyklike ekológiu rozdeľuje na: 

1. Lokálnu
2. Globálnu
3. Integrálnu (environmentálnu, ekonomickú a sociálnu)

(O tomto sme mali aj prednášku na campe)

Keď hovoríme o "životnom prostredí", máme na mysli aj jeden zvláštny vzťah, totiž vzťah medzi prírodou a spoločnosťou, ktorá ju obýva.

Neexistujú dve oddelené krízy, teda životného prostredia a kríza spoločenská, ale len jedna a komplexná spoločensko-enviromentálna kríza. 

Keď sa hovorí o "udržateľnom využívaní", treba vždy brať do úvahy schopnosť regenerácie každého ekosystému v jeho rozličných sektoroch a aspektoch.

Analýzu problémov životného prostredia dnes nemožno oddeľovať od analýzy ľudských, rodinných, pracovných a mestských kontextov a od vzťahu každého človeka k sebe samému, čo plodí určitý druh vytvárania vzťahov k druhým a k životnému prostrediu. 

...

Pokračovať v čítaní »