utorok, mája 24, 2022

Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou

Portugalsko sa pre mňa stalo inšpiráciou
Niekedy sa bojím zverejniť svoje skutočné myšlienky, pretože sa bojím, že mi ich niekto ukradne. Je to považované za duševné vlastníctvo, ale kto v dnešnej dobe môže na internete dokázať, či to bolo skôr na tomto blogu alebo na tomto. (Bola skôr sliepka alebo vajce?) Na druhú stranu sa nechcem prezentovať ako iní blogeri a písať iba štrukturované články typu "Mojich 5 naj..." Dobrý autor by mal vedieť napísať aj pútavý súvislí text, hoc aj s oddelenými nadpismi ako v seminárnej práci, ale trebárs...
Napísala som o Portugalsku už toľko článkov, že som sama prekvapená, ako môžem nájsť slová napísať o mojom pobyte niečo nové. Lenže zážitok je príliš dychberúci, nedá sa na neho zabudnúť a pri každej príležitosti sa dá z neho čerpať niečo iné. Ešte predtým než som začala písať som premýšľala hlavne nad hlbokými myšlienkami, ktoré mi táto cesta priniesla, lenže keď som skutočne začala písať, veľmi jednoducho a rýchlo som obsah tohto článku dokázala zhrnúť do niekoľkých oblastí ako sú nové cestovateľské a životné skúsenosti, ekológia a medzinárodné priateľstvá. Rozhodne sa o tom oplatí písať, ale pravdepodobne by som nepriniesla nič nové, čo vás ako čitateľov prinúti viac kontemplovať.
Už v čase písania tohto článku mám v administrácii pripravené piliere ekológie, o ktorých sme si postupne čítali každé ráno na campe a sú vlastne súčasťou filozofie Casa Velha, lenže stále mám pocit, že potrebujem ešte niečo navyše, čo rozvinie moje vlastné premýšľanie. Ešte neviem, čo z tohto článku bude, ale už teraz sa na to teším.

Ak by som mala celý camp a pobyt v Portugalsku zhrnúť do jedného slova alebo vety bolo by to Raffaello - viac než tisíc slov. 
V článku o tom, že idem na camp o ekológii som písala ako som dostala ponuku a tak ďalej, ale nespomenula som, čo bolo mojim motívom ísť na camp. Rada by som napísala, že je to možnosť, ktorá sa neodmieta, ale žiaľ, ja som ju v prvom momente odmietla, ale Boh to zariadil presne tak ako mal, aby som mohla ísť. Čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som si uvedomila, že človek sám očakáva, čo sa z toho postupne vyvinie. Potom prišli aj tie osobnejšie záležitosti ako túžba navštíviť Fatimu, ktorá pre kresťanov veľmi dôležitá alebo možnosť čerpať z tejto skúsenosti nie len v osobnom, ale aj školskom a "erkárskom" živote. Píšem to preto, lebo táto cesta mi poskytla skvelý východiskový bod k tomu, aby som v eRku opäť postúpila o stupienok vyššie. Žiadne oficiálne slovo zatiaľ nepadlo, ale je tu teda tá možnosť, ktorú mi camp poskytol. A pri jednej ceste som teda svoju vtedy ešte len budúcu účasť na campe využila aj pri výbere bakalárskej práce. Už vtedy som tušila, že to, čo sa na campe naučím, sa dá využiť v rôznych oblastiach. 
Na campe nebolo všetko ideálne. Ja som si užívala čas sama za seba, tak ako som zvyknutá a dievčatá, ktoré boli so mnou zase vnímali druhých viac ako ja. Všimli si isté aspekty, napr. že niektorí nie sú veľmi kresťansky založení alebo vyzerajú chorí a prežívali to trošičku horšie ako ja. Ja sama viem, že vo svojej viere stúpam a klesám ako na horskej dráhe. Nemôžem ukazovať na druhých, keď ja sama mám niekedy pochybnosti a dokonca sa aj v denníkoch Matky Terezy píše, že vyše 50 rokov neverila v Boha, ale vo svojej viere čerpala na základe predchádzajúcich skúseností, ktoré s Ním mala. Tým nechcem nikoho súdiť, práve naopak. Každého rešpektujem ako individuálnu osobnosť a je úplne jedno, či je človek veriaci, ateista alebo agnostik. 
Súčasťou campu bola práca. Hneď v prvý deň bolo na výber z troch "zamestnaní": Čistenie lesa, kopanie kanálu na vodu pri roly a sadenie rastlín. Ja a dievčatá sme pracovali v lese, spílené stromy sme vyťahovali z lesa na jednu kopu a očisťovali ich od malých konárikov. Z týchto stromov sa potom bude vyrábať korok. Posledný deň som si prácu vymenila a okopávala okolo nejakého stromu, aby ho nezarástli kríky a divá tráva. Usilovne som pracovala v oboch prípadoch. Nebolo to pre mňa nič nové, pretože sami máme záhradu, na ktorej sa treba obracať, ale vďaka campu som schopná vnímať prácu na našej záhrade ako správny krok pre planétu (aj keď okopávanie má väčšie čaro v Portugalsku ako doma). Mnoho vecí, ktoré robím aj doma, som v Portugalsku považovala za viac zaujímavé iba preto, že to robím v Portugalsku. (Článok o programe na campe)
Po campe som odvážnejšia rozprávať v cudzom jazyku. To, čoho som sa najviac obávala, ešte viac ako lietania, sa nakoniec stalo mojimi najkrajšími spomienkami. Bola som prekvapená, koľko toho v angličtine rozumiem a že tie najjednoduchšie frázy sa pre mňa stali automatickými. Vždy som si myslela, že nemám na cudzí jazyk bunky, lenže camp s medzinárodnými participantmi mi ukázal, že ja som sa len angličtinu učila zlými metódami. Keď nabudúce pôjdem do cudziny už budem mať na čom stavať. 
Naučila som sa konať na vlastnú päsť bez rodičov. Nie je pekné to takto povedať, hlavne, ak ešte bývam s rodičmi. Ako pre mňa, tak aj pre nich, to bol veľký stres. Môžete sa snažiť ako chcete, ale odlúčenie od rodiny niečo dáva a niečo berie. Snažila som sa im volať každý deň, ale nevyšlo mi to stále a aj písanie správ som zanedbávala, ale minimálne posielať fotky, kde som a ako žijem som zvládala a boli mi za to vďační, pretože podľa ich slov to prežívali so mnou. 

Tento camp bol pre mňa veľkou inšpiráciou k prehodnoteniu svojho života. Život v dnešnej dobe je veľmi uponáhľaný. Sme nedočkaví, stále s niečím nespokojní... Keď je zima, chceme leto, keď je leto chceme zimu... ale predstavte si seba, keď sa postavíte do dlhého radu na úrade alebo u lekára alebo keď v škole čakáte na posledné zvonenie. Keď čakáme, svet sa zrazu spomalí, čas ide pomalšie a takisto aj v prírode. Ak má váš život príliš veľký spád a máte pocit, že sa len zobudíte a hodiny idú ako sekundy, mali by ste všetko zanechať, zobrať deti pod pazuchu a ísť do prírody. Keď sme v prírode trpezliví, môžeme sa dočkať veľkého prekvapenia. Ak je človek pokorný a hľadá vďačnosť v jednoduchosti, vtedy môže premeniť neznáme príležitosti na dobrodružstvá. 

nedeľa, mája 08, 2022

Na jeden deň v Lisabone

Na jeden deň v Lisabone
3. mája 2022
Ešte predtým, než začnem písať o Lisabone by som rada povedala o iných veciach, čo sa do predchádzajúcich častí nevošli:

    Multikultúra a otvorenosť
Najprv chcem písať o ľuďoch a multikultúre, ktorá je v Portugalsku hmatateľná. Môžete vidieť aziatov, moslimov, Indov, černochov, tučných, chudých, nízkych vysokých, s modrými vlasmi v divnom oblečení... a domáci sa ku každému správajú s obrovským rešpektom a s úsmevom na tvári. Ani raz som nestretla Portugalcka, ktorý by sa mračil alebo by bol k druhým ľuďom drzí. To je v porovnaní so Slovenskom veľký šok, pretože Slováci sú viac tradične založení, potrebujú riešiť veľa zbytočností, závidia, sú pomstychtiví... myslím si, že si viete aj sami domyslieť. Som vďačná za túto skúsenosť, pretože na jednu stranu sa mi ich otvorenosť všetkému novému páči, na druhú stranu si silno vážim hlboké korene, ktoré Slováci majú. 

    Slovenský jazyk
Väčšina miestnych ľudí, či už v podnikoch alebo celkovo len na ulici boli z nášho jazyka veľmi prekvapení. Vyzerali zmätene, akým jazykom vlastne rozprávame a tí, čo našli odvahu sa nás pýtali, či sme z Ruska, potom skúšali Poľsko. Je to prirodzené, pretože slovanský jazyk je veľmi podobný, ako germánske jazyky atď. a teraz, keď sa Rusko a Ukrajina tak podrobne rieši, každému napadajú iba tieto dve krajiny. Slovensko je skutočne malá krajina a ak môžem predbehnúť čas, tak keď sme leteli z Lisabonu do Viedne, mali sme medzipristátie v Barcelone. Na check-in(e) sa chlapík za pultom naklonil ku kolegyni a pýtal sa, či je Slovensko v Európskej únii. 

    Lisabon - mesto kachličiek
Ďalším postrehom je architektúra. Na vidieku je viac bledých a štvorcových budov s balustrádou, zatiaľ čo v Lisabone bolo všetko krásne a farebné a na všetkom majú aplikované kachličky. Celý Lisabon (a možno nie len ten) tým žije. Obkladajú nimi domy zvonku aj zvúntra. Okrem toho, že sú ich kachličky výtvarným prvkom, sú aj praktické. Overili sa ako trvanlivý povrch stien a udržujú príjemnú teplotu. Sú kultúrnym dedičstvom a azulejos (leštený kameň) sú odkazom na arabskú minulosť krajiny. V Lisabone je dokonca muzeum kachličiek v bývalom kláštore klarisiek Convento de Madre de Deus, kam by som sa chcela pozrieť. 

CESTOVANIE PO LISABONE
Ráno sme odišli z Casa Velha a cez Fatimu sme išli do Lisabonu. Objednaný autobus nás odviezol na letisko, kde sme sa rozlúčili s odchádzajúcimi a potom sme šli na stanicu metra. Keď budete v Lisabone najefektívnejšie je si kúpiť 24 hodinový lístok (kartu), prípadne si na jednu kartu môžete načítať 48 hodín alebo dokonca 72 hodín. Jeden 24 hodinový lístok nás vyšiel na 1, 50 e. V Portugalsku sú ceny oveľa nižšie, než na Slovensku. 

UBYTOVANIE 
Z letiska sme sa potom odviezli na ubytovanie. Vybrali sme si hostel We hate F tourist. Jedna noc nás tam vyšla približne na 10 eur. V "kufrovej miestnosti" sme nechali svoje kufre, zaregistrovali sa, prezliekli sa a vyrazili do mesta. Ešte predtým nám pravdepodobne majiteľ hotela dal mapu a ukázal nám tie najlepšie a najlacnejšie miesta v Lisabone. 

NIČ NEPLÁNOVAŤ
Síce som to nazvala ako odsek "nič neplánovať", ale my sme mali jeden cieľ a to belémsku vežu. Počas campu sme spoznali Suzanu z Lisabonu, ktorá nám odporúčila reštauráciu na obed, ale inak sme nemali žiadne ciele. Som za to veľmi vďačná, pretože som na to zvyknutá aj z domu. Cesta je dôležitejšia ako cieľ a toho sme sa aj riadili. 

    1. RESTAURANT DOIS ACROSS
Ako som spomínala vyššie, táto reštaurácia rozhodne bola našim prvým cieľom. Keď sme tam prišli, všade bolo plno, ale hneď k nám prišla pani a povedala nám, že máme ísť za ňou. Zaviedla nás cez ulicu do budovy oproti a vysvetlila, že toto je rovnaká reštaurácia. Tam si nás prebrali postarší páni v bielych košeliach, usadili nás k stolu a raz nám priniesli predjedlo - syr, olivy a kúsky chleba. Pred sebou sme už mali nachystaný malý tanier aj veľký tanier, dve lyžičky, dve vidličky, dve nože atď. 
Doniesli dve jedálničky, stálu ponuku a špeciality. Siahli sme po stálej ponuke a vyberali si podľa toho, čo nám chutí, ale prišiel k nám čašník a na rovinu nám dal stálu ponuku nabok a začal vysvetľovať, čo sú dnešné špeciality. Sám od seba nám aj potom prišiel ukázať mäso a ja som mala vybrané. Dievčatá si vybrali ryby a navzájom sme si vymenili, čo chcel kto ochutnať. Bol to naozaj skvelý kulinársky i estetický zážitok. Keď budete v Lisabone, určite to navštívte aj vy. 

Po dobrom obede sme sa snažili nájsť nejaký dopravný prostriedok, ktorý by nás odviezol k belémskej veži. Predtým šli dievčatá do lekárne a ja som medzitým navštívila obchod The Fantastic World od The Portuguese Sardines, čo je určite najexcentrickejší obchod, v akom som kedy bola. Tento obchod je od zhora dole plný sardiniek, ale tvorcovia to urobili jedinečným spôsobom. Do vzhľadu obchodu zaradili červenú a žltú farbu, kolotoče a cirkusové kulisy sprevádzané najpodivnejšou hudbou, ale to všetko prispieva k zážitku medzi tisíckami konzerv do sardinkami. Aj keď naozaj neznášam ryby a už vôbec by som si v bežnom obchode nekúpila ryby, celý tento jedinečný komplex si žiadal kúpiť aspoň jeden kus z každého druhu sardiniek. 
 Hľadali sme správne metro, ale aj autobus alebo električku. Mne sa to veľmi nepáčilo, bola som z toho blúdenia nervózna, ale dievčatá ma nalákali na sangriu, čo je ľadový nápoj s bielym rumom, pomarančovým likérom a červeným vínom. Po osviežení nám to aj lepšie myslelo a konečne sme išli niekam inam. V metre sme dosť blúdili, kým sme našli správnu cestu, odviezli sa na pár zlých zastávok, ale to nás nezastavilo v hľadaní nášho cieľa. 

    2. PRACA DO COMERCIO
Len čo sme konečne vystúpili na správnej zastávke (šli sme po modrej linke) z metra boli sme pri rieke Tagus, ktorá (ak som to pochopila správne) sa potom vlieva do otvoreného oceánu. Pri tejto rieke sa nachádza Praca do comercio, čo je hlavné námestie Lisabonu. Nachádza sa tam víťazný oblúk Rua Augusta Arch, ktorý navrhol Santos de Carvalho. Nachádza sa tam množstvo sôch známych osobností a určite neprehliadnete ani sochu Jozefa I., bývalého portugalského kráľa. 

Nás viac ako námestie zaujímala voda, pretože skutočne vyzerala ako oceán. Urobili sme si tam veľmi krásne fotky, chodili vo vlnách po betónových kaskádach a naozaj si ten čas užili, ale ani tu nebola naša konečná zastávka. Kvôli tomu, že som musela písať v škole test sme s dievčatami vyhľadali kaviareň. Vzdiali sme sa od rieky a zamierili ďalej do ulíc, kde sme narazili na úžasnú kaviareň: 

    Copenhagen Cofee Lab & bakery - cais do Sodré
Nachádza sa na Rua de Sao Paulo. Táto kaviareň je typická svojimi mätovo-zelenými obrovskými pohármi na kávu a svojim drsným kamenným vzhľadom a je dotvorená drevom a kvetmi.  Zostali sme však veľmi sklamané, že sa tam nepredávajú pasteis de Nata, ale o to viac sme si užívali študijnu a pracovnú atmosféru, pretože väčšina prítomných využívala túto kaviareň na prácu. 
Cestou späť smerom k rieke sme prechádzali popod inštitucionálnu budovu Sídlo EDP / Aires Matues, ktorá ponúka architektonický zážitok. Je to sídlo hlavnej portugalskej elektrotechnickej spoločnosti a pri jej navrhovaní dbali na portugalskú históriu a miesto, kde sa nachádza. Ponúka množstvo príležitostí na fotky, či už ako hlavný objekt alebo pozadie. (V titulnej fotke tohto článku sa nachádza vpravo hore)

TYPY NA BLÍZKE MIESTA OD KAVIARNE
Keby sme boli o trochu viac plánovacie duše, mohli sme sa na hlavnú ulicu vrátiť po Pink Street a navštíviť Time Out market, ktorý je takisto známy po celom Lisabone. 

Vlakom sme sa potom odviezli smerom na Algés, kde sme vystúpili a vrátili sa smerom odkiaľ sme prišli. Takto sme konečne prišli do nášho vytúženého cieľa do Belému. Ak však chcete ísť priamou linkou, využite metro modrú linku (linha Azul) a vystúpte na Balxa-Chlado alebo Terreiro de Paco alebo zelenú linku (linha Verde) a vystúpte na Cais do Sodré. 

    Belém
Belém je časť Lisabonu a časť, v ktorej sme strávili najviac času. Dýcha živou históriou na každom kroku sa môžete stretnúť s nejakou pamiatkou. Nemusíte ich ani hľadať, ukážu sa vám samé. Aj preto bola táto štvrť začiatkom mnohých výprav. 
Od vlaku k belémskej veži sme narazili na Monument to the Overseas Combatants. (pravý dolný obrázok) Je "pamätník zámorských objaviteľov", čo môže viesť k omylu, že ide o pamätník všetkých zahraničných vojen, ale nie je to tak. Pomník má však špecificky riešiť straty utrpené v portugalskej koloniálnej vojne, v Portugalsku známej ako zámorská vojna. Iba pár krokov od tohto miesta sa nachádza pevnosť Bom Sucesso Fortness, (ľavý dolný obrázok) ktorá je dnes múzeom bojovníkov a je prístupná celý deň. 

3. BELÉMSKA VEŽA
Našim konečným a vysnívaným cieľom bola od začiatku belémska veža. Kedysi stála na vlastnom ostrove s jediným prístupovým bodom dlhým mostíkom, ale vplyvom rôznych zosuvov pôdy je počas odlivu súčasťou pešej zóny. Dnes je jednou z najvyhľadávanejších pamiatok Lisabonu a stala sa symbolom mesta. Veža pôvodne stála na malom ostrovčeku, no nánosy z mora ju časom spojili s pobrežím. Na terase je postavená socha sv. Panny Márie, ktorá hľadí na more, aby ju mohli námorníci žiadať o pomoc pri svojich plavbách. Pochádza zo 16. storočia a je zaradená do svetového dedičstva UNESCO. Pôvodne slúžila ako súčasť obranného systému mesta, neskôr tiež ako väzenie či colnica. 
My sme tam prišli v čase, keď bolo slnko ešte vysoko, ale postupne zapadalo, takže sme si vytvorili nádherné denné fotky, ale aj tie v zapadajúcom slnku a pomaly sa presúvajúce do noci.
 
    Pamätník objaviteľov - Padrão dos Descobrimentos
Nachádza sa na mieste, ktoré bolo často východiskovým bodom pri dobrodružných cestách portugalských moreplavcov. V 15. a 16. storočí bolo totiž Portugalsko poprednou námornou veľmocou a Lisabonu sa preto dodnes hovorí „mesto moreplavcov“. Pred pamätníkom sa nachádza aj mramorová mozaika, ktorá zobrazuje kompas a uprostred je mapa sveta.

    Jeronymov kláštor
Ďalšou pamiatkou v okolí, ktorá je taktiež zaradená do svetového dedičstva UNESCO, je kláštor Mosteiro dos Jeronimos. V roku 1502 ho dal kráľ Manuel II. posvätiť na pamiatku cesty Vasca da Gamu do Indie. Kláštor bol v minulosti obývaný mníchmi z rádu Svätého Jeronýma (Hieronymitmi), ktorých prácou bolo dávať rady námorníkom a modliť sa za kráľovu dušu. Pri návšteve vás rozhodne zaujmú bohaté detaily tejto gotickej stavby. 
Na internete som sa po návrate na Slovensko dočítala, že k tomuto kláštoru je priľahlá záhrada z roku 1940, ale my sme si ju ani veľmi nevšimli, pretože už bola noc a my sme sa snažili nájsť nejakú reštauráciu, kde by sa dalo najesť, pretože sme veľmi rýchlo pochopili, že väčšina podnikov zavrela už o 18:00.

4. PASTÉIS DE BELÉM
Asi som už spomínala aj v predchadzajúcich článkoch, ak budete v Portugalsku, musíte ochutnať Pastéis (v Slovenskom jazyku pastel). Je to malý koláčik z lístkového cesta plnený vanilkovým krémom. Tento koláčik sme ochutnali už v Casa Velha, ale chceli sme ho ochutnať znova a pán v ubytovaní nám povedal, že Pasteís de Belém je prvá pekáreň, ktorá tieto koláčiky začala predávať. Zatvárajú o 21:00 a my sme sa od belémskej veži veľmi snažili, aby sme to stihli, ale čas bol veľmi pokročilí a tak sme to nechali tak, zastavili sa na mozaikovej mape a pri Jeronymovom kláštore, ale niekto tam hore pravdepodobne chcel, aby sme stihli všetko, pretože kráčaním neznámo kam, sme odrazu prišli k pekárni a bolo otvorené. Strčila som dnu hlavu a pracovníci nás hneď zavolali dnu. Kúpili sme si po jednom balení pastelu, ktoré sme chceli zobrať domov a potom ešte jeden na raňajky. Jedna krabička pastelu obsahuje 6 kúskov koláčikov, čo je naozaj výborné a krabička zabraňuje akémukoľvek popučeniu. Koláčiky som domov na Slovensko priniesla neporušené. 

Posledným bodom programu bola večera. Kráčali sme popri podnikoch a vošli do náhodnej reštaurácie, kde mali v ponuke hamburgery, kebaby a podobne. Pravdepodobne už nenájdem ako sa táto reštaurácia volala, ale dali sme si hamburgery, hranolky a nápoje a na záver sme si dali červené sladké víno, do toho nám hrala hudba od Eda Sheerena. Veľmi nostalgické bolo, keď pustili pesničku Photograph, kde sa na konci spieva "We come home". Bola to posledná bodka za našim výletom v Portugalsku. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. 

sobota, mája 07, 2022

Čo pre mňa znamenalo byť vo Fatime

Čo pre mňa znamenalo byť vo Fatime
30. apríla 2022
Pôvodne som o Fatime písala úsek pod článok o Casa Velha, ale postupne som začala písať čím ďalej tým viac myšlienok, až som sa napokon skutočne rozhodla napísať osobitný článok, pretože sa týka nie len toho, čo bolo, čo som zažila, ale aj toho, čo sa v blízkej budúcnosti môže stať. A keď som spísala tieto viaceré okolnosti, tak som začala mať zvláštne chvenie a mráz mi prebehol po chrbte.

ČO SA STALO VO FATIME
Až do roku 1917 bola Fátima nenápadná dedinka uprostred pohoria Serra de Aire v strednej časti Portugalska, ale 13. mája sa všetko zmenilo. Vtedy sa totiž trom malým pastierikom Lucii, Františkovi a Hyacinte prvýkrát zjavila Panna Mária, ktorá im počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov (až do októbra) vyzradila tri zvláštne tajomstvá. Hovorili o: 
  • ukončení 1. svetovej vojny
  • o atentáte na pápeža Jána Pavla II
  • ale čo je najviac mrazivé a zarážajúce je to, že spomína aj zmenu komunistického režimu v Rusku. To je v posledných mesiacoch najviac rozoberaná téma a je skutočne do sveta volajúce, že Panna Mária už vtedy vedela, čo sa bude diať. Podľa zápiskov Lucie, ktorá sa ako karmelitánska mníška dožila vysokého veku, sa v deň záverečného zjavenia, 13. októbra, dostavilo na miesto niekoľko tisíc veriacich a uvideli „rotujúce slnko“, ktorého lúče dokázali vyliečiť prítomných chorých.

MOJA PÚŤ DO FATIMY
O ceste do Fatimy by sa určite dal napísať samostatný článok, ale v skratke sme z Casa Velha šli do Fatimy asi 20 kilometrov. To nie je tak veľa v porovnaní s tým koľko sme išli do Levoče. Keď som sa pýtala aký reliéf má Portugalsko, väčšina povedala, že rovné, ale skutočnosť bola taká, že Portugalsko až také rovné nebolo, minimálne nie na miestach, po ktorých sme išli. 
Na obed sme sa zastavili pod nejakými stromami a dosť dlho sme tam zostali sedieť, pretože bolo naozaj horúco a my sme nemohli kráčať po takom slnku. Čím dlhšie som ale sedela, tým horšie som sa cítila a keď bol čas vyraziť, usúdila som, že to asi nezvládnem, takže sa musím priznať, že posledných osem kilometrov som šla na aute, lebo som sa necítila dobre. Driemala som a bola veľmi smutná, pretože som nemohla ísť s ostatnými, ale moja nová portugalská kamarátka Catarína (ktorú som naučila rozprávať veľa slov po Slovensky) ma ubezpečila, že je to úplne v poriadku, že ak mi bude lepšie, môžem sa k nim pridať. Ale aj v aute sme si to dosť užili, spolu so mnou šli na aute Peter zo Škótska a Marjori. So všetkými sme sa výborne zabavili, lebo sme vo Fatime hľadali cestu odkiaľ výjdu, ale museli sme odchádzať po kruhovom objazde, vošli sme do jednej uličky, zistili, že nie je správna a opäť sme sa vrátili na kruhový objazd a takto stále dookola. Potom Catarína volala svojim kamarátom, ktorí putovali, jedna povedala takto, ďalšie takto, potom volala Margarita (majiteľka Casa Velha). Po istom čase sme ich konečne našli, zaparkovali sme a Peter, Marjori a ja sme sa k nim opäť pridali.

ZAPÁLENIE SVIEČKY, ODOVZDANIE ÚMYSLU
Na námestie sv. Petra sme prišli až podvečer, ale pod týmto termínom si rozhodne nepredstavujte tmu, ale pomaly zapadajúce slnko. Na námestí sme urobili kruh a dostali sviečky, ktoré sme potom mali zapáliť. Každý mal povedať nejaký úmysel svojej púte, ale keďže sme počas campu pochopili, že viacerí nie sú veriaci, asi to brali viac ako želanie, než nejaký úmysel. Potom prišla časť, kedy sme mali sviečky zapáliť. Bolo to naozaj zvláštne, ale mne to pripadalo úplne správne. 
Spolu s ostatnými sme sa postavili do radu a pomaly postupovali k dlhému čiernemu "žľabu" (to je asi najvhodnejší výraz), v ktorom tlel oheň a pri niektorých častiach nebolo možné dať sviečku ponad oheň, ale museli ste ju položiť cez oheň. Tento oheň bol taký silný, že mi na sviečke zhorel knôt, takže som tam tú sviečku iba nejakým spôsobom položila, aby nespadla. Bol to pre mňa silný moment, hoci dievčatá, ktoré boli so mnou to prežívali skôr negatívne. 

ĎALŠÍ PROGRAM
Po tomto odovzdaní úmyslov, sme sa mohli rozdeliť na skupiny, ktoré chcú zostať dlhšie a na tých, ktorí už chcú odísť. Hneď potom sme navštívili hlavný kostol, v ktorom je socha Panny Márie. V nej je uložená guľka, ktorá zasiahla pápeža Jána Pavla II. počas atentátu z roku 1981. 
Ďalšou zastávkou bol samozrejme obchod so suvenírmi a následná cesta späť do Casa Velha. 

MOJE MYŠLIENKY
Keď sme boli späť na mieste konaní campu, Catarina začala dievčatám rozprávať o tom, ako som sa počas cesty cítila zle a bola som unavená, ale ako náhle sme prišli do Fatimy, tak som sa okolo seba obzerala, začala som sa smiať. Mne to najprv takto neprišlo, ale keď som to počula od Catariny, uvedomila som si, že je to naozaj pravda. Hoc to chceme alebo nie, Fatima má tú moc meniť srdcia ľudí. 
Ďalším dôležitým aspektom je aj to, že v rovnaký deň ako sme boli vo Fatime, tak boli Slováci na ďakovnej púti v Ríme a pápež sa im prihováral krásnymi slovami. Posledné metre na námestie sv. Petra sme si čítali, čo im pápež napísal a bolo to len priliatie ďalšieho nádherného pocitu do srdca. 
Keď je človek na akomkoľvek pútnickom mieste, nemá veľa času premýšľať nad tým, čo pre neho znamená byť tam alebo prísť tam. Niektoré pútnické miesta sú plné ľudí, tlačia vás pútnici aj "turisti", zvládnete sa pomodliť len nejakú rýchlu modlitbu, už utekáte do obchodu, aby ste stihli autobus a podobne... 
Ten skutočne pravý význam si človek uvedomí až v skrytosti, keď je sám a má čas rozjímať a premýšľať nad všetkými súvislosťami. Možno to miesto vo vás nezanechá žiadny dojem, pretože to nie je pre vás. Možno musíte vyhľadať iné pútnické miesto, ktoré je určené vám pre zmenu vášho srdca. Nemusíte byť smutní, keď necítite žiaden pocit, keď nezačnete plakať, ani sa nebudete smiať, ani nepocítite nadpozemskú radosť... Možno až po rokoch uvidíte milosti, ktoré vám toto konkrétne miesto prinieslo. 

sobota, mája 07, 2022

Ola, Casa Velha! Ako šiel čas na campe v Casa Velha?

Ola, Casa Velha! Ako šiel čas na campe v Casa Velha?


"Casa Velha je priestorom na stretávanie sa a osobný rozvoj, v priamom kontakte s prírodou, v kultúrnych, spoločenských a duchovných aktivitách, ktoré podporujú zdravý rast vzťahov k sebe samému, k Bohu a k druhým. „Casa Velha“ je otvorená pre všetkých a má kresťanskú identitu, ktorá sa riadi hodnotami evanjelia. Pozorný ku každej dobe, „Casa Velha“ chce byť prorockým znamením bratstva, jednoduchosti a solidarity v spoločnosti, v ktorej pôsobí," píšu na svoje stránke. 

Lenže sa tam nepíše nič a jej majiteľke Margarite a o jej úžasnom príbehu, ktorý nám prezradila už na druhý deň, keď sme prišli. Margarita zdedila svoj "statok" po rodičoch a jej rodina to vlastní už nejakú štvrtú generáciu. Margarita ale dlho premýšľala, že by svoj život chcela zmeniť a zamerať ho iným smerom. Rozhodla sa pre ekológiu, ktorá sa čoraz viac dostáva do popredia a vytvára nový trend v spoločnosti. Po istom čase ju vyhľadala organizácia CIDSE so zámerom vytvoriť projekt Change for the planet, care for the people. Pred piatimi rokmi sa konal jeden camp, na ktorom boli už iné pracovníčky z našej organizácie a teraz sme tam boli my. Určite sa veľa vecí zmenilo a z počúvania sme porovnávali množstvo vecí. Náš camp bol hlavne koncom tohto projektu a od budúceho roka pre tento projekt vytvárajú nový strategický plán, aj preto sme v posledný deň celý deň venovali feedbacku (spätnej väzbe), ktorá im pomôže v budúcnosti. 

Počas celého campu, ale aj pred ním a po ňom sme sa stretávali s množstvom prekvapivých vecí, takže sa vopred ospravedlňujem, ak sa budem opakovať v týchto popisoch, ale bol to naozaj neskutočný zážitok a ja naozaj neviem, čo vám mám napísať skôr. Či o jedle, o kultúre alebo o ľuďoch.

STREDA - 27. apríla 2022
  • menovky na štipcoch
  • rozdávanie mikín, vrecúška a plastového pohárika (používali sme ho počas celého campu, každý mal vlastný a nemuseli sme plytvať vodou na čisté)
  • večera: polievka + zemiaková kaša s hubami z miestnej farmy
Už počas stredy sme mali tú možnosť rozprávať sa s veľkým množstvom ľudí. Ja a M sme sedeli pri jednom stole a M sedela pri druhom stole. Rozprávali sme sa s dievčatami, jednou z Kolumbie a druhou z Kanady (ktorá mala úžasný prízvuk!). Mali sme hrať hry, ale nás to rozprávanie s rôznymi ľuďmi z rôznych kútov zeme tak bavilo, že aj tvorcovia campu sami usúdili, že sme si program vymysleli sami. 
Nie len počas tohto dňa, ale aj počas celého campu ma veľmi prekvapilo, koľko som toho rozumela a že mám naozaj veľké nedostatky v rozprávaní, čo som tiež vlastne vedela. Ale naučila som sa novú slovnú zásobu, frázy... Slová ako pollution, reduce, recycle, drought a tak podobne som nakoniec ani nevyužila, ale bolo skvelé si to aspoň zopakovať. 


ŠTVRTOK - 28. apríla 2022
raňajky: žemľa s marmeládou, džemom + káva, mlieko (do konca týždňa to isté) → raňajky boli od 7:30 do 8:30, v tom čase každý mohol prísť a odísť kedy chcel, neboli to formálne raňajky
  • (počas raňajok bola v ponuke aj jóga)
  • schránky z použitého papiera poskladané pomocou origami - krabičky
  • téma dňa: (modlitba)
  • rozjímanie nad témou dňa → väčšina rozjímala samostatne v tichosti, my sme sa spolu zdieľali
  • prechádzka po Casa Velha
  • stromy, z ktorých sa robí korok boli do polovice kmeňa bez kôry)
  • ruža pri plote bola zasadená v deň svadby rodičov Margrarity)
  • videli sme “lesnú škôlku” - deti z Casa Velha
  • prírodné divadlo (čítali nám k tomu text, potom sme mali krátke ticho)
  • hodina voľna
obed: polievka + “Portugalská verzia lazaní” → cesto a huby s omáčkou
  • hra: “Rýchle rande” → dve kruhy, jeden vo vnútri, druhý vonku a navzájom sa rozprávame s ľuďmi oproti
  • práca:
    1. sadenie rastlín
    2. kopanie kanálu
    3. práca v lese
  • počas práce v lese sme mali prestávku - piknik + hra
  • hra: (od Majrori)
    1. vec na moje začiatočné písmeno
    2.  wiz → pravou (ľavou rukou urobím plynulí pohyb doľava (doprava) a povie sa “wizz” (opačná ruka, opačná strana) + zmena smeru. Keď sa urobí strieška nad hlavou ten nasledujúci za ním sa preskočí a v hre pokračuje až ten ďalší
  • relaxácia (meditácia) hlas hovorí, čo si máme predstaviť atď.
  • reflexia v delegaciách:
    1. REMEMBERING - the day, what we´ve felt/trought
    2. SHARING - one at a time
    3. ECHOING - briefly to what the others shared
    4. EXPRES - in one word/idea the common feeling
večera: brokolicová polievka + ryža s kari (brokolica, cicer a ďalšia zelenina)
  • hra: krik - keď sa dvom stretnú pohľady, tak kričia
  • dokument o životnom prostredí
  • rozhovor o troch otázkach - pri každom papieri jedna diskusia
    1. Čo bolo pre teba nové?
    2. Ako som sa cítila?
    3. Vidím nádej? V čom vidím nádej?
  • Modlitba od Uno Manidas (modlitba ich organizácie)
Mal to byť kresťanský camp čerpajúci z materiálov Laudato Si´, čo sa dialo hlavne pri ranných témach (modlitbách), ale veľmi nás prekvapilo aj to, keď počas raňajok zaradili aj možnosť jógovej lekcie, ale ako sme sa neskôr dozvedeli, bol to nápad jednej Talianky. Potom sme už mali vyššie spomínanú prehliadku statku Casa Velha. Poobede nás čakala práca v sade, kde sme sa bližšie dozvedeli o korkovom dube, z ktorého sa vyrába korok. Žije tým celé Portugalsko. Neskôr sme aj našli korkové obaly na čokoládu, korkové pohľadnice... Našou prácou v lese/sade bolo zbierať konáre, dávať ich na jednu kopu... Nič na čo by som doma nebola zvyknutá, ale bolo príjemné sa po namáhaní mozgu hovorením po anglicky trochu odreagovať manuálnou prácou. 


PIATOK - 29. apríla 2022
raňajky
  • téma dňa: Fragile land 
  • práca (tá istá ako predchádzajúci deň)
  • hodina voľna
obed: tekvicová polievka + ryža s tekvicou, paprika, fazuľa
  • krátka prestávka
  • hra: samoraj (hu ha hi) Hráč ukáže na niekoho a zakričí hu, ten na koho ukázal zdvihne ruky a povie ha, a dvaja vedľa neho musia naznačiť seknutie a kričia hi
  • prednášky:
    • globálna ekológia
    • lokálna ekológia
    • integrálna ekológia (prepojenie obidvoch) → Ír z Filipín Pedro
  • video: https://www.youtube.com/watch?v=fHlxlV4Dd7A
  • reflexia v delegaciách
večera: 
  • “fire talks” (otázky a odpovede na Pedra, diskusné príspevky)
Tento deň pre mňa bol asi namáhavejší ako tie predošlé, pretože sme poobede mali prednášky o globálnej, lokálnej a integrálnej ekológii. Hovorenie pri stole mi nerobilo problém, ale sústrediť sa na dlhé, miestami náročnejšie rozprávanie bolo pre mňa skutočne ťažké. Prepisovala som si aspoň poznámky, nech tiež našej delegácii niečím prispejem, čo dievčatá aspoň trochu ocenili. Najviac sa mi páčila asi myšlienka: kreativita je kolektívna inteligencia. To pre kreatívnu dušu ako ja znamená veľmi veľa. 

SOBOTA - 30. apríla 2022
raňajky
  • cesta do Fatimy 
  • (posledných 6 km som išla na aute s Peterom a Marjori, Peter nás pozval na nápoje, boli sme v malom kostolíku)
obed: studená paradajkovo-uhorkovou polievka + sendvič 
  • Vo Fatime sme mali zapáliť sviečku a položiť ju do stojanu cez oheň)
večera: polievka + šalát zo šošovice, zemiakov a vajce
  • Ďalší “fire talks” - voľný večer
  • Konečne som ochutnala pastéis de Nata!

NEDEĽA - 1. mája 2022
raňajky
  • práca (vymenila som sa a okopavala som pri poli okolo stromu, aby sa z neho nestal divoký strom
desiata: nakrájaná mrkva a humus
  • voľno
obed: polievka + šošovica s kúskami dyne a ryžou alebo cestovinou
  • príprava sv. omše → spievanie pesničky v rôznych jazykoch
  • sv. omša → nevstávali sme ani nekľakali, iba sme sedeli, prijať sv. prijímanie mohol každý, kto sa cíti ako brat a sestra
  • voľný čas
  • local community party: prišla hudobná skupina, hrali, tancovali a spievali (jedna žena hrala na džbáne)
  • grilovanie → konečne mäso!
  • dezerty (tri druhy, niečo ako crém brilé, torta (brownies)
  • party - tancovanie pri ohni
Pôvodom sme si všetci mysleli, že local community party znamená pripraviť si program, že toto bude ten čas, kedy navzájom ochutnáme rôzne jedlá, uvidíme mini programy ľudí z rôznych kútov krajiny... Ale nakoniec bolo veľkým prekvapením, že krátko pred večerou sme sedeli okolo ohniska a z príjazdovej cesty sme zrazu začuli spev a hudobné nástroje. Hneď potom sme videli kapelu hrajúcu na ľudových nástrojoch a v krojoch, aké môžete vidieť aj vo filme Fatima, pretože je to rovnaký kraj. Predviedli nám veľa tancov a na záver programu nás aj naučili tieto tance tancovať. Bolo to naozaj zázračné a ja som si uvedomila, aké sú tradície naozaj dôležité a zároveň aj to, že som z Portugalska zažila všetko najlepšie. 
Miestni s nami zostali na grilovanie a potom odišli, ale naša noc nekončila. Niekto zapol hudbu a tá hrala v pozadí, kým niekto nepustil pesničku Ai se Eu Te Pego od Michal Teló. Pri tejto pesničke nikto neodolal, všetci sme sa postavili do kruhu a tancovali a spievali, na čo Catarina múdro poznamenala, že teraz všetci rozprávame po portugalsky. Potom Španielky pustili svoje najznámejšie hity, ktoré sme samozrejme všetci poznali a každý ich spieval. Ak je niečo, čo spája každý národ tak je to určite hudba. Hudba láme ľady a nemusíte pri nej hovoriť jedným jazykom, aby ste sa spolu mohli smiať a zabávať. 

PONDELOK - 2. mája 2022
raňajky
  • čítanie príbehu
  • odpovedať na otázky: papieriky s otázkami, čo je pre mňa “táto téma dňa” (beloved land atď.)
  • prestávka
  • feedback - na koberci boli položené žlté papiere, mali sme si k nim sadnúť a na papier nakresliť ruky
    • palec - čo sa mi páčilo
    • ukazovák - aká pre mňa bola pointa celého campu
    • prostredník - čo by som zlepšila
    • prstenník - ako som sa cítila
    • malíček - čo bolo krátke
  • hodinová reflexia v delegáciách (tento čas nám nestačil)
obed: polievka + chlieb namočený v paradajkovej omáčke s divnou konzistenciou
  • BUDÚCNOSŤ change for the planet, care for the people
  • hra: postavte sa na jednu čiaru podľa
    • odkiaľ cestujete
    • koľko máte rokov
    • ako dlho poznáte CIDSE
  • aktivita: vytvorte dvojice, s kým ste sa veľmi nerozprávali - choďte, kam chcete a rozprávajte sa 20 minút + každá dvojica dostala fixku a mala si počas cesty vybrať nejakú prírodninu a napísať na ňu nejaké slovo, čomu by sa CIDSE malo venovať v budúcnosti
  • energizer - choďte pomedzi seba a skúste z 5 ľudí vytvoriť trojuholník
  • hra: choďte pomedzi seba, keď sa povie zastaviť, postupne odpovedzte na tri otázky (tri kolá hry)
  • na lepiace papieriky odpovedz sama sebe na otázku, ako sa chceš zapojiť do projektu change for the planet, care for the people
  • čas v zmiešaných skupinách. Odpovedať na otázky:
    1. what action or intentions cap you bring to support your position?
    2. what should cept look like in the future?
    3. nate power of your last position?
    4. what important about this last position for you
  • Brainstorming: How do I report about the camp to my organization?

UTOROK - 3. mája 2022
Posledný deň sme venovali foteniu, rozlúčkam, písaniu pošty a cestovali sme späť do Lisabonu. O tom ako sme si užili čas v Lisabone v ďalšom článku!

štvrtok, mája 05, 2022

Môj prvý let (do Portugalska)

Môj prvý let (do Portugalska)

 27.4. 2022 - Môj prvý let

Na to, že som si v noci myslela, že do Portugalska ani nepoletím, tak som bola milo prekvapená, že všetko dopadlo tak ako malo. (Viac o tom TU) Keď som sa stretla s ďalšími dievčatami a spoločne sme išli autom na letisko, ich prvá otázka bola, či som sa dobre vyspala. Zasmiala som sa, lebo som od pol noci nespala a oni namiesto toho, aby povedali, že som šialená mi povedali, že ma obdivujú, lebo oni nespali vôbec. Tak som zistila, že nie som jediná s príznakmi cestovej horúčky. 

Nasledovala cesta, počas ktorej sme sa rozprávali v podstate o teplom vzduchu. Rozprávali sme sa o tom, či sme viac Laudato Si´ alebo sme miniDigi. Asi najvtipnejší príbeh príbeh bol o tom, ako M. cestovala do Ríma prostredníctvom farnosti a väčšina účastníkov boli dôchodci. Celé dni počúvali predavačov predávať selfie tyčky, vtedy tak veľmi populárne. Jedna babka toho už mala plné zuby a kričala po nich, čo za haraburdy predávajú. Títo predajcovia sa ničoho nezľakli a začali vykrikovať: "Haraburdy! Haraburdy!", pretože si mysleli, že je to preklad. Vlastne slovo "haraburdy" správne označuje veľa našich vecí, ktoré vlastníme. 

Keďže to bol môj prvý let, vôbec som nevedela, čo mám robiť a čo mám čakať. Veľmi ma prekvapila tá rôznorodosť ľudí, ktorý som videla. V škole na sociokultúrnych aspektoch sme sa síce učili o multikultúre, ale na letisku boli skutočne zastúpené asi akékoľvek národnosti a za prvý pohľad bolo jasné, aké náboženstvo majú. Videla som moslimov, čo je pomerne bežné, ale viac ma prekvapilo vidieť židov so svojimi tipickými klobúkmi a s natočenými lokňami po bokoch hlavy. Ďalej sme museli prejsť týmito časťami. 

  • Príchod na letisko
  • Odbavenie batožiny (check-in) - ukážete letenky a pasy, povážia vám batožinu (do 20kg), nalepili na ňu nálepku a kufor odišiel
  • gate - to je časť letiska, ktorú môžu prekročiť iba tí, ktorí majú letenku 

KVAPALINA DO 100 ML (voda, krém, make-up...) a OBCHODY
Ešte pred gateom sme museli dať fľaše s vodou do odpadkového koša, lebo do lietadla môže ísť max. 100 ml kvapaliny a medzi nich sa počíta aj krém, rôzne druhy make-upu, parfumy... Tesne po tom, čo sme prešli gateom sme si vodu mohli kúpiť, myslela som si, že je to preto, lebo chce letisko získať viac peňazí, ale spolucestujúce mi vysvetlili, že je to z dôvodu, že niekto môže prevádzať jedovaté kvapaliny atď. Keď to bolo z dôvodu bezpečnosti, trochu ma tu upokojilo. Za gateom sa nachádzala dlhá zakrútená chodba, ktorou musíte prejsť do odletovej haly. Ako som už spomínala vyššie, počas kráčania "letiskovou halou" bol skôr prechod cez obchod. Boli tam rôzne cukrovinky, voňavky, hračky, farbičky a veľa veľa ďalšieho. Medzi ponúkanými produktami bola aj voda a tú sme si znova kúpili. 

LET
Pre mňa menší strašil ako hovorenie po anglicky bol let lietadlom. Pôvodne som mala sedieť pri okne, ale buď keď som nastúpila, sedel na mojom mieste malý chlapec, ktorý nechcel odísť. Ako matka by som sa tiež v lietadle chcela vyhnúť akémukoľvek vystrájaniu alebo pozornosti od ostatných cestujúcich. Asi rakúšanka mi po anglicky o niečom začala hovoriť a ja som vyrozumela, že takisto letí po prvýkrát a má klaustrofóbiu. (UPDATE 5.5.2022 - potom som to celú cestu dosť ľutovala, lebo som si vybavila, že by to dieťa kričalo možno 5 minút a hneď by si našlo inú zábavu. Skutočne sa aj pozerali na odlet, potom čítali knihu a ja som si naozaj stále v hlave opakovala, že to bol zlý nápad, nechať ho tam sedieť. Ja ako dospelí človek by som si to užila oveľa viac. Nejaký hlas vo vnútri hlavy mi však hovoril môj obľúbený verš z Biblie Heb 13,16)
Potom všetkom prišiel konečne prišiel čas, keď sa lietadlo pohlo dopredu. Bola som veľmi zvedavá na tie nové pocity, ktoré zažijem. Nie je nič lepšie ako zažívať niečo po prvý krát. Najprv príde to jemné chvenie v žalúdku a všetko s tým spojené. 
Letieť bolo ako rýchlo utekať po chodníku, odraziť sa, sadnúť na hojdačku a z nej potom vyskočiť a zostať visieť vo vzduchu. Skrátka sa vznášate nad všetkými problémami a neprestávate sa usmievať. 
Keď už som bola vo vzduchu, všetko zo mňa opadlo. Strach a nervozitu si moji rodičia odviezli so sebou späť na Slovensku. Konečne mi začalo škvŕkať v žalúdku a popri písaní záznamu som tvrdo zaspala. Určite som spala aspoň hodinu. Na niektorých miestach som mala pocit, že mám strašne ťažkú hlavu a že musí vážiť aspoň sto ton. Musela som si ju buď oprieť o sedadlo alebo o dosku predo mnou. 

MEDZIPRISTÁTIE V LONDÝNE
V Londýne sme vystúpili z lietadla vonku a prešli do budovy, odkiaľ nás do letiskovej haly previezol malý vláčik. Tam sme si v posuvných pásoch vzali batožinu a proces sa opakoval od začiatku. 
Na letisku sme si chceli dať brunch a v ponuke mali pravé anglické raňajky, také lahodné, že sa nám zbierali slinky. M sa postavila do radu, ale kým prišla na rad zmenili ponuku z raňajok na obed. Bolo to dosť vtipné, ale boli sme aj dosť smutné. Objednali sme si teda kávu a hranolky a boli naozaj vynikajúce. Chutili ako domáce z pravých zemiakov a nie ako tie naše. Nie nadarmo sa naozaj vraví, že západné krajiny dostávajú tie najlepšie potraviny a tie východné to, čo sa zvýši. Do odletovej haly sme potom prišli tak akurát na čas. Z Londýna do Lisabonu som už potom sedela v uličke tak ako som mala. 

LISABON
V Lisabone na letisku tam stáli ľudia s rôznymi tabuľkami a my sme hľadali s nápisom Casa Velha alebo CIDSE. Tie sme nenašli, lebo sme vyšli inými dverami, ale hneď sme si všimli chlapcov, ktorých sme videli aj na calle (hovore) a oni sa nám prišli prihovoriť. A o tom, čo sa dialo potom vám napíšem v ďalšom článku o Casa Velhe. 


nedeľa, mája 01, 2022

2. Narodeniny výnimočného blogu!

2. Narodeniny výnimočného blogu!

 


Ako obrázok vyššie napovedá, blog oslavuje 2. narodeniny. Hurá! Presne pred dvoma rokmi v tento deň som založila blog Výnimočná. Viac o mne tu. Celkovo, ak mám teda teraz takú veľkú príležitosť sa prihovoriť svojim (ne)existujúcim čitateľom, tak by som sa v niektorých veciach chcela obhájiť a zároveň ich argumentovať. 

Mojimi najväčšími nepriateľmi, nie len čo sa písania na blogu týka, je nerovnováha medzi časom aktivity a časom pasivity. V jednom momente, keď sa rozhodnem, že chcem písať, som schopná napísať aj desať článkov alebo ich aspoň rozpracovať v administrácii a v ďalšom momente už mám chuť sa venovať zase niečomu inému a takisto to robím na 110%. Už od malička mám problém s udržiavaním pozornosti. Nedokážem svoju energiu rozložiť na veľa projektov, ale skôr na jeden, ktorému sa venujem istý čas. Je to značný nedostatok v mojej osobnosti, ale tak to je. Takže je v poriadku ak na istý čas na blogu nie som, ale k mnohým veciam sa spätne vraciam. Napríklad je u mňa úplne prirodzené, že som v apríli dokončila články, ktoré som začala písať počas Vianoc a podobne. Nie je to chyba v systéme, ale ako som už spomínala hore, je to moja systémová vada. Je pre mňa veľkou výzvou robiť niečo pravidelne. Možno to aj sami poznáte, že niekedy má človek hlavu plnú nápadov a potom začne písať, ale rozptýlia ho medzi tým iné veci a je zase na začiatku. 
Takisto je veľký rozdiel v tom, že počas "celosvetovej karantény" sme sa všetci stretávali na internete a teraz, keď už nemusíme nosiť ani rúška vo vnútri, ani sedieť doma, si človek chce užiť všetko to, čo za necelé dva roky nemohol. 

Na rozdiel od minuloročného článku o 1. narodeninách sa nemôžem pochváliť žiadnymi blogovými úspechmi. Pravda je taká, že som sa realizovala v iných oblastiach svojho života a to najmä ako člen pedagogicko-poradenskej komisie organizácie eRko, v ktorej už dlhý čas pôsobím ako dobrovoľník. Ak sa teda mám pochváliť nejakými mediálnymi úspechmi, tak som natočila video o knihe Kúzelné upratovanie od Marie Kondo. Článok o tom ako som upratovala podľa tejto knihy si môžete prečítať TU na blogu. Toto video bolo nahrané do iniciatívy s názvom Spoznaj knihu, spoznaj PEPO. Tento mini projekt vznikol počas marca mesiaca kníh. Pri tejto príležitosti som bola aj hosťom v eRko podcaste a nahrala diel, kde spolu s predsedom PEPO komisie hovorím o čom tento projekt je. 

  • Počnúc dnešným dňom je na blogu zverejnených 100 článkov (všetky si môžete pozrieť v archíve v dolnej časti blogu)
  • Aktuálny počet komentárov je 16
Z mojich ďalších sociálnych sieti, na ktorých sa nachádzam by vás mohol zaujímať môj instagramový profil, na ktorom zverejňujem svoje výtvarné diela. 

Budem rada za akékoľvek reakcie, spätná väzba blogerov veľmi povzbudí. Môže to byť niečo z vášho osobného života, povzbudenie alebo konštruktívna kritika. Jeden z mojich blogových cieľov v mojom wishliste je mať na blogu zverejnených 100 komentárov, tento zoznam 101 cieľov za 1001 dní končí 27. januára 2023, tak uvidíme, či sa to podarí. Keď budem písať o tretích narodeninách na blogu (možno ešte skôr), tak vám poviem, či sa to splnilo alebo nie. 

AKTUALIZOVANÉ DŇA: 11.5.2022
K tomuto článku by som ešte rada pripojila aj túto konkrétnu fotku, ktorá je urobená v administrácii a vznikla práve dnes. 


streda, apríla 27, 2022

Potrebné dokumenty a problém s aktuálnymi opatreniami

Potrebné dokumenty a problém s aktuálnymi opatreniami

Prihováram sa vám o 1:25 v noci. Mala by som vstávať o tretej, pretože už o 7:30 odlietame z letiska vo Viedni, ale je vrcholne nepríjemné, keď sa potrebujete vyspať a nejde to. Šla som spať asi o 21:00, spala som do polnoci a odvtedy už neviem zaspať. Ak ani vy nedokážete zaspať, možno by vám pomohli tieto biblické verše. Snažila som sa modliť, ležala som na posteli a myslela na tmu, čo mi väčšinou zaberie, ale asi sa u mňa prejavila cestovná horúčka a jej príznakom je práve insomnia. Hlavou mi bežia rôzne myšlienky od tých pozitívnych až po tie negatívne a keď si konečne myslím, že sa mi myseľ naplno uvoľnila a som pripravená spať, len čo sa moja hlava dotkne vankúša, opäť mi myšlienky behajú v hlave ako pardubické kobyly. Oveľa romantickejšie by asi bolo povedať, že sa prelievajú a kvapkajú ako prúdy riek, ale to by asi úplne nevysvetľovalo môj presný stav. Stádo burlivých koní, ktoré sa v nevhodnom čase odtrhli z reťaze to vyjadrujú lepšie. Každopádne, mojim záberom v tomto článku je hlavne povedať, čo som si zbalila so sebou do kufra, či sa bojím letu a uviesť vám ďalší z mnohých príkladov Slovenskej hlúposti a zásady: "Ak sa človek priveľmi teší, niečo sa musí pokaziť". 

Letenky máme do ekonomickej triedy, letíme dnes o 7:30 zo Swechatu s prestupom v Londýne. Naspäť by sme mali letieť s prestupom v Barcelone. Letenky s prestupom sú oveľa lacnejšie a nemáme ani sedadlá pri sebe, takže sme asi vyplnili prázdne miesta, čo takisto ušetrilo zopár eur. Do dneška alebo včerajška, neviem to presne, sme čakali na "odbavenie" letiskom a prišli nám aj letenky spolu s palubnými lístkami. Veľmi ma potešilo, že pri lete z Viedne do Londýna sedím pri okne a budem mať skutočne skvelý zážitok. (Aspoň dúfam). Dnes som sa teda konečne začala poriadne tešiť, napísala článok a zverejnila príbehy na instagrame, ale čo čert nechcel...


OPATRENIA

Aktuálne opatrenia sú naozaj rôznorodé, ale najlepším riešením je mať plné očkovanie. U nás je aktuálne platná aj tretia dávka, takže som dobrovoľne nasilu musela byť "zodpovedná" a dať sa zaočkovať. Považovala som teda za vyriešené akékoľvek opatrenia v rôznych štátoch, kam pôjdem.
Na tejto stránke sa človek môže dočítať o všetkých potrebných opatreniach: Pre mňa boli dôležité Spojené Kráľovstvo, Španielsko, Portugalsko a ako sa ukázalo aj Rakúsko.
  1. SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO: berie covid-19 ako ďalšie bežné koronárne ochorenie
  2. ŠPANIELSKO: V prípade tranzitu cez Španielsko do iných krajín nepredkladáte sanitárny formulár, ani nijaké z uvedených potvrdení za predpokladu, že neopustíte prístavné alebo letiskové prostredie a že pobyt v Španielsku nepresiahne 24 hodín.
  3. PORTUGALSKO: 
    • negatívny výsledok molekulárneho testu na COVID-19, nie starší ako 72 hodín (RT-PCR, RT-qPCR, NAAT),
    • alebo negatívny výsledok rýchleho antigénového testu realizovaného 24 hodín pred vstupom na let,
    • alebo kompletné očkovanie, t.j. minimálne 14 dní a maximálne 270 dní po podaní druhej dávky (jednej dávky v prípade vakcíny Johnson), resp. booster dávku, vakcíny. Akceptujú sa len vakcíny schválené EMA,
    • alebo prekonanie COVID-19 počas obdobia 180 dní pred cestou do Portugalska.
Najvýhodnejšie pre mňa bola 3. dávka očkovania, čo som poctivo splnila a dala sa zaočkovať. Potom už len stačilo si stiahnuť covid pass. Lenže Slovensko je Slovensko a v mojom meste, kde som sa bola očkovať, vo vakcinačnom centre ma nedali do systému NCZI, takže som evidovaná ako "neočkovaná". Keď sme prišli na to, že mi nejde stiahnuť certifikát o očkovaní, okamžite sme volali na info linku NCZI, kde nám pani povedala ako sa veci majú. Obratom sme volali ono (hlúpe) vakcinačné centrum, ale na poliklinike nám veľmi ochotná pani povedala, že sa tam dá dovolať iba v pondelok, stredu a piatok a viac ju nezaujímalo, z akého dôvodu voláme. Následný postup, ktorá nám pani z info linky poradila bolo zohnať papier, ktorý som dostala pri očkovaní, lenže ten zostal doma v prázdnom byte. Tento papier je veľmi dôležitý, lebo je vlastne jediným dôkazom, že mi skutočne v tele koluje posilňovacia dávka a je dôležitý aj preto, že sme tretiu dávku videli ako jedinú možnosť. 

Takže nastali hodiny mučivého čakania počas, ktorého som totálne rezignovala a chcela si ísť kúpiť lístok na vlak domov, až po pokusy získať informácie o tom, čo vlastne máme robiť a čo v Rakúsku platí alebo neplatí, pretože zo skúseností niektorých cestujúcich do zahraničia sme vedeli, že v Rakúsku nematkovo kontrolujú covid passy a bez nich ma nepustia do lietadla. 

PLATNÉ OPATRENIA V RAKÚSKU: 
  • 3G = OTP (očkovaní, po prekonaní COVID-19 alebo testovaní - je možné predložiť PCR test, antigénový test, samotest)
  • 2G = OP (očkovaní a po prekonaní COVID-19)
  • 2G+ = OP+PCR test
  • Booster = 3 očkovania pri dvojzložkovej vakcíne (BioNTech/Pfizer, Moderna, AstraZeneca alebo 2 očkovania s Janssen)
  • Platný covid pas pri 2 zložkovej vakcíne je:2 očkovania alebo 1 očkovanie a prekonanie: platnosť 180 dní od posledného dátumu
  • 3 očkovania alebo 2 očkovania a prekonanie: platnosť 270 dní od posledného dátumu

Vďaka bratovi, ktorí dostal doma sme sa potom konečne dopátrali k potrebnému dokumentu a znova volali NCZI, kde nám to zdvihla ďalšia pani. Tá nám poradila, že musíme vyplniť formulár, v ktorom uvedieme svoju požiadavku a do prílohy dáme aj fotku spomínaného papiera a nech potom zavoláme znova a zvolíme "klapku" č. 0
Znova sme vysvetlili, čo je vo veci a aká chyba sa stala, táto pani do istoty znova skontrolovala údaje v systéme, ktoré sa nenašli ani pod mojim rodným číslom, ani pod menom. Vysvetlila nám, že formulár poslala technikom, ktorí tento problém so všetkou pravdepodobnosťou vyriešia až zajtra (dnes), čo je už veľmi neskoro. Bola veľmi ochotná a snažila sa nám pomôcť, pozrela nám opatrenia v každej krajine, na ktorej letisko pôjdem a pokúsila sa nám vysvetliť, že podľa aktuálnych platných nariadení v Rakúsku by mi mal stačiť aj antigénový test. Ochotne nám našla všetky odberové miesta v Bratislave, ktoré robia až do večera a ja som sa na jej radu šla otestovať.
Je typické Slovenské určiť vinníka a nepriznať chybu, ale v tomto prípade je to naozaj nepríjemná situácia, pretože to vôbec nebola naša chyba, že sme boli "nezodpovední" a nezabezpečili si potrebné doklady, bola to chyba vo vakcinačnom centre a to uznali všetky panie z NCZI, s ktorými sme komunikovali. Napriek tomu ešte stále nemám istotu, či dnes do toho lietadla vôbec nastúpim a to aj napriek tomu, že som sa veľmi snažila urobiť všetko správne. Je škoda sa hnevať alebo rozčuľovať nad niekoho hlúposťou, pretože mýliť sa je ľudské, to len tie okolnosti, v ktorých sa problém vyskytol je do kotla tlejúci. 
Táto skúsenosť mi priniesla ponaučenie, že sú ľudia a ľudia. Niekto je veľmi ochotní spolupracovať a iní svoju prácu nerobia poriadne, preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Už neraz som písala o tom, že každá práca je dôležitá a potrebná a ak ju človek robí dobre, je jedno na akej je pozícii, aj tak môže byť úspešný. O tom si ale môžete prečítať článku - "polnočnom slovíčku o živote, motivácii a práci".

ČO SI SO SEBOU BERIEM DO PORTUGALSKA
Odbavená batožina: kufor do 20kg
Príručná batožina: ruksak do 10kg
  • doklady
  • prefotený pas (dať aj do odbavenej batožiny aj s adresou campu)
  • tekutiny do 100ml
  • Odporúčané bolo aj: kapsička na krk na mobil 

Potrebné dokumenty:
  • vytlačený covid certifikát 2x 
  • prefotená asistenčnú kartičku poistenia
  • prefotená európsku kartičku poistenca (to je druhá strana kartičky poistenca)
  • v prípade, že by sme niečo platili v nemocnici, treba pýtať doklad o zaplatení, ktoré sa následne na Slovensku posielajú do poisťovne
  • covid opatrenie nie sú, iba Potrugalsko (v prípade, že ste 3x zaočkovaní)
  • https://portugalcleanandsafe.pt/en/passenger-locator-card

AKTUÁLIZÁCIA: 5.5.2022 - tak som nakoniec letela. Kontrolovali nás iba v Londýne, čo bolo naozaj prekvapenie, keďže už považujú covid-19 za bežnú chorobu. Ale brali mi do úvahy ten potrebný papier, áno, ten papier, ktorý som tak veľmi potrebovala, aby som mohla dokázať, že som bola skutočne zaočkovaná. No a Portugalsku nás chlapík chcel skontrolovať a potom, keď sme začali vyťahovať covidpassy, tak sa začal smiať a povedal, že teraz netreba. 
Copyright © Vynimocna , Blogger