štvrtok, mája 05, 2022

Môj prvý let (do Portugalska)

Môj prvý let (do Portugalska)

 27.4. 2022 - Môj prvý let

Na to, že som si v noci myslela, že do Portugalska ani nepoletím, tak som bola milo prekvapená, že všetko dopadlo tak ako malo. (Viac o tom TU) Keď som sa stretla s ďalšími dievčatami a spoločne sme išli autom na letisko, ich prvá otázka bola, či som sa dobre vyspala. Zasmiala som sa, lebo som od pol noci nespala a oni namiesto toho, aby povedali, že som šialená mi povedali, že ma obdivujú, lebo oni nespali vôbec. Tak som zistila, že nie som jediná s príznakmi cestovej horúčky. 

Nasledovala cesta, počas ktorej sme sa rozprávali v podstate o teplom vzduchu. Rozprávali sme sa o tom, či sme viac Laudato Si´ alebo sme miniDigi. Asi najvtipnejší príbeh príbeh bol o tom, ako M. cestovala do Ríma prostredníctvom farnosti a väčšina účastníkov boli dôchodci. Celé dni počúvali predavačov predávať selfie tyčky, vtedy tak veľmi populárne. Jedna babka toho už mala plné zuby a kričala po nich, čo za haraburdy predávajú. Títo predajcovia sa ničoho nezľakli a začali vykrikovať: "Haraburdy! Haraburdy!", pretože si mysleli, že je to preklad. Vlastne slovo "haraburdy" správne označuje veľa našich vecí, ktoré vlastníme. 

Keďže to bol môj prvý let, vôbec som nevedela, čo mám robiť a čo mám čakať. Veľmi ma prekvapila tá rôznorodosť ľudí, ktorý som videla. V škole na sociokultúrnych aspektoch sme sa síce učili o multikultúre, ale na letisku boli skutočne zastúpené asi akékoľvek národnosti a za prvý pohľad bolo jasné, aké náboženstvo majú. Videla som moslimov, čo je pomerne bežné, ale viac ma prekvapilo vidieť židov so svojimi tipickými klobúkmi a s natočenými lokňami po bokoch hlavy. Ďalej sme museli prejsť týmito časťami. 

  • Príchod na letisko
  • Odbavenie batožiny (check-in) - ukážete letenky a pasy, povážia vám batožinu (do 20kg), nalepili na ňu nálepku a kufor odišiel
  • gate - to je časť letiska, ktorú môžu prekročiť iba tí, ktorí majú letenku 

KVAPALINA DO 100 ML (voda, krém, make-up...) a OBCHODY
Ešte pred gateom sme museli dať fľaše s vodou do odpadkového koša, lebo do lietadla môže ísť max. 100 ml kvapaliny a medzi nich sa počíta aj krém, rôzne druhy make-upu, parfumy... Tesne po tom, čo sme prešli gateom sme si vodu mohli kúpiť, myslela som si, že je to preto, lebo chce letisko získať viac peňazí, ale spolucestujúce mi vysvetlili, že je to z dôvodu, že niekto môže prevádzať jedovaté kvapaliny atď. Keď to bolo z dôvodu bezpečnosti, trochu ma tu upokojilo. Za gateom sa nachádzala dlhá zakrútená chodba, ktorou musíte prejsť do odletovej haly. Ako som už spomínala vyššie, počas kráčania "letiskovou halou" bol skôr prechod cez obchod. Boli tam rôzne cukrovinky, voňavky, hračky, farbičky a veľa veľa ďalšieho. Medzi ponúkanými produktami bola aj voda a tú sme si znova kúpili. 

LET
Pre mňa menší strašil ako hovorenie po anglicky bol let lietadlom. Pôvodne som mala sedieť pri okne, ale buď keď som nastúpila, sedel na mojom mieste malý chlapec, ktorý nechcel odísť. Ako matka by som sa tiež v lietadle chcela vyhnúť akémukoľvek vystrájaniu alebo pozornosti od ostatných cestujúcich. Asi rakúšanka mi po anglicky o niečom začala hovoriť a ja som vyrozumela, že takisto letí po prvýkrát a má klaustrofóbiu. (UPDATE 5.5.2022 - potom som to celú cestu dosť ľutovala, lebo som si vybavila, že by to dieťa kričalo možno 5 minút a hneď by si našlo inú zábavu. Skutočne sa aj pozerali na odlet, potom čítali knihu a ja som si naozaj stále v hlave opakovala, že to bol zlý nápad, nechať ho tam sedieť. Ja ako dospelí človek by som si to užila oveľa viac. Nejaký hlas vo vnútri hlavy mi však hovoril môj obľúbený verš z Biblie Heb 13,16)
Potom všetkom prišiel konečne prišiel čas, keď sa lietadlo pohlo dopredu. Bola som veľmi zvedavá na tie nové pocity, ktoré zažijem. Nie je nič lepšie ako zažívať niečo po prvý krát. Najprv príde to jemné chvenie v žalúdku a všetko s tým spojené. 
Letieť bolo ako rýchlo utekať po chodníku, odraziť sa, sadnúť na hojdačku a z nej potom vyskočiť a zostať visieť vo vzduchu. Skrátka sa vznášate nad všetkými problémami a neprestávate sa usmievať. 
Keď už som bola vo vzduchu, všetko zo mňa opadlo. Strach a nervozitu si moji rodičia odviezli so sebou späť na Slovensku. Konečne mi začalo škvŕkať v žalúdku a popri písaní záznamu som tvrdo zaspala. Určite som spala aspoň hodinu. Na niektorých miestach som mala pocit, že mám strašne ťažkú hlavu a že musí vážiť aspoň sto ton. Musela som si ju buď oprieť o sedadlo alebo o dosku predo mnou. 

MEDZIPRISTÁTIE V LONDÝNE
V Londýne sme vystúpili z lietadla vonku a prešli do budovy, odkiaľ nás do letiskovej haly previezol malý vláčik. Tam sme si v posuvných pásoch vzali batožinu a proces sa opakoval od začiatku. 
Na letisku sme si chceli dať brunch a v ponuke mali pravé anglické raňajky, také lahodné, že sa nám zbierali slinky. M sa postavila do radu, ale kým prišla na rad zmenili ponuku z raňajok na obed. Bolo to dosť vtipné, ale boli sme aj dosť smutné. Objednali sme si teda kávu a hranolky a boli naozaj vynikajúce. Chutili ako domáce z pravých zemiakov a nie ako tie naše. Nie nadarmo sa naozaj vraví, že západné krajiny dostávajú tie najlepšie potraviny a tie východné to, čo sa zvýši. Do odletovej haly sme potom prišli tak akurát na čas. Z Londýna do Lisabonu som už potom sedela v uličke tak ako som mala. 

LISABON
V Lisabone na letisku tam stáli ľudia s rôznymi tabuľkami a my sme hľadali s nápisom Casa Velha alebo CIDSE. Tie sme nenašli, lebo sme vyšli inými dverami, ale hneď sme si všimli chlapcov, ktorých sme videli aj na calle (hovore) a oni sa nám prišli prihovoriť. A o tom, čo sa dialo potom vám napíšem v ďalšom článku o Casa Velhe. 


nedeľa, mája 01, 2022

2. narodeniny výnimočného blogu

2. narodeniny výnimočného blogu

 


Ako obrázok vyššie napovedá, blog oslavuje 2. narodeniny. Hurá! Presne pred dvoma rokmi v tento deň som založila blog Výnimočná. Viac o mne tu. Celkovo, ak mám teda teraz takú veľkú príležitosť sa prihovoriť svojim (ne)existujúcim čitateľom, tak by som sa v niektorých veciach chcela obhájiť a zároveň ich argumentovať. 

Mojimi najväčšími nepriateľmi, nie len čo sa písania na blogu týka, je nerovnováha medzi časom aktivity a časom pasivity. V jednom momente, keď sa rozhodnem, že chcem písať, som schopná napísať aj desať článkov alebo ich aspoň rozpracovať v administrácii a v ďalšom momente už mám chuť sa venovať zase niečomu inému a takisto to robím na 110%. Už od malička mám problém s udržiavaním pozornosti. Nedokážem svoju energiu rozložiť na veľa projektov, ale skôr na jeden, ktorému sa venujem istý čas. Je to značný nedostatok v mojej osobnosti, ale tak to je. Takže je v poriadku ak na istý čas na blogu nie som, ale k mnohým veciam sa spätne vraciam. Napríklad je u mňa úplne prirodzené, že som v apríli dokončila články, ktoré som začala písať počas Vianoc a podobne. Nie je to chyba v systéme, ale ako som už spomínala hore, je to moja systémová vada. Je pre mňa veľkou výzvou robiť niečo pravidelne. Možno to aj sami poznáte, že niekedy má človek hlavu plnú nápadov a potom začne písať, ale rozptýlia ho medzi tým iné veci a je zase na začiatku. 
Takisto je veľký rozdiel v tom, že počas "celosvetovej karantény" sme sa všetci stretávali na internete a teraz, keď už nemusíme nosiť ani rúška vo vnútri, ani sedieť doma, si človek chce užiť všetko to, čo za necelé dva roky nemohol. 

Na rozdiel od minuloročného článku o 1. narodeninách sa nemôžem pochváliť žiadnymi blogovými úspechmi. Pravda je taká, že som sa realizovala v iných oblastiach svojho života a to najmä ako člen pedagogicko-poradenskej komisie organizácie eRko, v ktorej už dlhý čas pôsobím ako dobrovoľník. Ak sa teda mám pochváliť nejakými mediálnymi úspechmi, tak som natočila video o knihe Kúzelné upratovanie od Marie Kondo. Článok o tom ako som upratovala podľa tejto knihy si môžete prečítať TU na blogu. Toto video bolo nahrané do iniciatívy s názvom Spoznaj knihu, spoznaj PEPO. Tento mini projekt vznikol počas marca mesiaca kníh. Pri tejto príležitosti som bola aj hosťom v eRko podcaste a nahrala diel, kde spolu s predsedom PEPO komisie hovorím o čom tento projekt je. 

  • Počnúc dnešným dňom je na blogu zverejnených 100 článkov (všetky si môžete pozrieť v archíve v dolnej časti blogu)
  • Aktuálny počet komentárov je 16
Z mojich ďalších sociálnych sieti, na ktorých sa nachádzam by vás mohol zaujímať môj instagramový profil, na ktorom zverejňujem svoje výtvarné diela. 

Budem rada za akékoľvek reakcie, spätná väzba blogerov veľmi povzbudí. Môže to byť niečo z vášho osobného života, povzbudenie alebo konštruktívna kritika. Jeden z mojich blogových cieľov v mojom wishliste je mať na blogu zverejnených 100 komentárov, tento zoznam 101 cieľov za 1001 dní končí 27. januára 2023, tak uvidíme, či sa to podarí. Keď budem písať o tretích narodeninách na blogu (možno ešte skôr), tak vám poviem, či sa to splnilo alebo nie. 

AKTUALIZOVANÉ DŇA: 11.5.2022
K tomuto článku by som ešte rada pripojila aj túto konkrétnu fotku, ktorá je urobená v administrácii a vznikla práve dnes. 


streda, apríla 27, 2022

Potrebné dokumenty a problém s aktuálnymi opatreniami

 Prihováram sa vám o 1:25 v noci. Mala by som vstávať o tretej, pretože už o 7:30 odlietame z letiska vo Viedni, ale je vrcholne nepríjemné, keď sa potrebujete vyspať a nejde to. Šla som spať asi o 21:00, spala som do polnoci a odvtedy už neviem zaspať. Ak ani vy nedokážete zaspať, možno by vám pomohli tieto biblické verše. Snažila som sa modliť, ležala som na posteli a myslela na tmu, čo mi väčšinou zaberie, ale asi sa u mňa prejavila cestovná horúčka a jej príznakom je práve insomnia. Hlavou mi bežia rôzne myšlienky od tých pozitívnych až po tie negatívne a keď si konečne myslím, že sa mi myseľ naplno uvoľnila a som pripravená spať, len čo sa moja hlava dotkne vankúša, opäť mi myšlienky behajú v hlave ako pardubické kobyly. Oveľa romantickejšie by asi bolo povedať, že sa prelievajú a kvapkajú ako prúdy riek, ale to by asi úplne nevysvetľovalo môj presný stav. Stádo burlivých koní, ktoré sa v nevhodnom čase odtrhli z reťaze to vyjadrujú lepšie. Každopádne, mojim záberom v tomto článku je hlavne povedať, čo som si zbalila so sebou do kufra, či sa bojím letu a uviesť vám ďalší z mnohých príkladov Slovenskej hlúposti a zásady: "Ak sa človek priveľmi teší, niečo sa musí pokaziť". 

Letenky máme do ekonomickej triedy, letíme dnes o 7:30 zo Swechatu s prestupom v Londýne. Naspäť by sme mali letieť s prestupom v Barcelone. Letenky s prestupom sú oveľa lacnejšie a nemáme ani sedadlá pri sebe, takže sme asi vyplnili prázdne miesta, čo takisto ušetrilo zopár eur. Do dneška alebo včerajška, neviem to presne, sme čakali na "odbavenie" letiskom a prišli nám aj letenky spolu s palubnými lístkami. Veľmi ma potešilo, že pri lete z Viedne do Londýna sedím pri okne a budem mať skutočne skvelý zážitok. (Aspoň dúfam). Dnes som sa teda konečne začala poriadne tešiť, napísala článok a zverejnila príbehy na instagrame, ale čo čert nechcel...


OPATRENIA

Aktuálne opatrenia sú naozaj rôznorodé, ale najlepším riešením je mať plné očkovanie. U nás je aktuálne platná aj tretia dávka, takže som dobrovoľne nasilu musela byť "zodpovedná" a dať sa zaočkovať. Považovala som teda za vyriešené akékoľvek opatrenia v rôznych štátoch, kam pôjdem.
Na tejto stránke sa človek môže dočítať o všetkých potrebných opatreniach: Pre mňa boli dôležité Spojené Kráľovstvo, Španielsko, Portugalsko a ako sa ukázalo aj Rakúsko.
  1. SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO: berie covid-19 ako ďalšie bežné koronárne ochorenie
  2. ŠPANIELSKO: V prípade tranzitu cez Španielsko do iných krajín nepredkladáte sanitárny formulár, ani nijaké z uvedených potvrdení za predpokladu, že neopustíte prístavné alebo letiskové prostredie a že pobyt v Španielsku nepresiahne 24 hodín.
  3. PORTUGALSKO: 
    • negatívny výsledok molekulárneho testu na COVID-19, nie starší ako 72 hodín (RT-PCR, RT-qPCR, NAAT),
    • alebo negatívny výsledok rýchleho antigénového testu realizovaného 24 hodín pred vstupom na let,
    • alebo kompletné očkovanie, t.j. minimálne 14 dní a maximálne 270 dní po podaní druhej dávky (jednej dávky v prípade vakcíny Johnson), resp. booster dávku, vakcíny. Akceptujú sa len vakcíny schválené EMA,
    • alebo prekonanie COVID-19 počas obdobia 180 dní pred cestou do Portugalska.
Najvýhodnejšie pre mňa bola 3. dávka očkovania, čo som poctivo splnila a dala sa zaočkovať. Potom už len stačilo si stiahnuť covid pass. Lenže Slovensko je Slovensko a v mojom meste, kde som sa bola očkovať, vo vakcinačnom centre ma nedali do systému NCZI, takže som evidovaná ako "neočkovaná". Keď sme prišli na to, že mi nejde stiahnuť certifikát o očkovaní, okamžite sme volali na info linku NCZI, kde nám pani povedala ako sa veci majú. Obratom sme volali ono (hlúpe) vakcinačné centrum, ale na poliklinike nám veľmi ochotná pani povedala, že sa tam dá dovolať iba v pondelok, stredu a piatok a viac ju nezaujímalo, z akého dôvodu voláme. Následný postup, ktorá nám pani z info linky poradila bolo zohnať papier, ktorý som dostala pri očkovaní, lenže ten zostal doma v prázdnom byte. Tento papier je veľmi dôležitý, lebo je vlastne jediným dôkazom, že mi skutočne v tele koluje posilňovacia dávka a je dôležitý aj preto, že sme tretiu dávku videli ako jedinú možnosť. 

Takže nastali hodiny mučivého čakania počas, ktorého som totálne rezignovala a chcela si ísť kúpiť lístok na vlak domov, až po pokusy získať informácie o tom, čo vlastne máme robiť a čo v Rakúsku platí alebo neplatí, pretože zo skúseností niektorých cestujúcich do zahraničia sme vedeli, že v Rakúsku nematkovo kontrolujú covid passy a bez nich ma nepustia do lietadla. 

PLATNÉ OPATRENIA V RAKÚSKU: 
  • 3G = OTP (očkovaní, po prekonaní COVID-19 alebo testovaní - je možné predložiť PCR test, antigénový test, samotest)
  • 2G = OP (očkovaní a po prekonaní COVID-19)
  • 2G+ = OP+PCR test
  • Booster = 3 očkovania pri dvojzložkovej vakcíne (BioNTech/Pfizer, Moderna, AstraZeneca alebo 2 očkovania s Janssen)
  • Platný covid pas pri 2 zložkovej vakcíne je:2 očkovania alebo 1 očkovanie a prekonanie: platnosť 180 dní od posledného dátumu
  • 3 očkovania alebo 2 očkovania a prekonanie: platnosť 270 dní od posledného dátumu

Vďaka bratovi, ktorí dostal doma sme sa potom konečne dopátrali k potrebnému dokumentu a znova volali NCZI, kde nám to zdvihla ďalšia pani. Tá nám poradila, že musíme vyplniť formulár, v ktorom uvedieme svoju požiadavku a do prílohy dáme aj fotku spomínaného papiera a nech potom zavoláme znova a zvolíme "klapku" č. 0
Znova sme vysvetlili, čo je vo veci a aká chyba sa stala, táto pani do istoty znova skontrolovala údaje v systéme, ktoré sa nenašli ani pod mojim rodným číslom, ani pod menom. Vysvetlila nám, že formulár poslala technikom, ktorí tento problém so všetkou pravdepodobnosťou vyriešia až zajtra (dnes), čo je už veľmi neskoro. Bola veľmi ochotná a snažila sa nám pomôcť, pozrela nám opatrenia v každej krajine, na ktorej letisko pôjdem a pokúsila sa nám vysvetliť, že podľa aktuálnych platných nariadení v Rakúsku by mi mal stačiť aj antigénový test. Ochotne nám našla všetky odberové miesta v Bratislave, ktoré robia až do večera a ja som sa na jej radu šla otestovať.
Je typické Slovenské určiť vinníka a nepriznať chybu, ale v tomto prípade je to naozaj nepríjemná situácia, pretože to vôbec nebola naša chyba, že sme boli "nezodpovední" a nezabezpečili si potrebné doklady, bola to chyba vo vakcinačnom centre a to uznali všetky panie z NCZI, s ktorými sme komunikovali. Napriek tomu ešte stále nemám istotu, či dnes do toho lietadla vôbec nastúpim a to aj napriek tomu, že som sa veľmi snažila urobiť všetko správne. Je škoda sa hnevať alebo rozčuľovať nad niekoho hlúposťou, pretože mýliť sa je ľudské, to len tie okolnosti, v ktorých sa problém vyskytol je do kotla tlejúci. 
Táto skúsenosť mi priniesla ponaučenie, že sú ľudia a ľudia. Niekto je veľmi ochotní spolupracovať a iní svoju prácu nerobia poriadne, preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Už neraz som písala o tom, že každá práca je dôležitá a potrebná a ak ju človek robí dobre, je jedno na akej je pozícii, aj tak môže byť úspešný. O tom si ale môžete prečítať článku - "polnočnom slovíčku o živote, motivácii a práci".

ČO SI SO SEBOU BERIEM DO PORTUGALSKA
Odbavená batožina: kufor do 20kg
Príručná batožina: ruksak do 10kg
  • doklady
  • prefotený pas (dať aj do odbavenej batožiny aj s adresou campu)
  • tekutiny do 100ml
  • Odporúčané bolo aj: kapsička na krk na mobil 

Potrebné dokumenty:
  • vytlačený covid certifikát 2x 
  • prefotená asistenčnú kartičku poistenia
  • prefotená európsku kartičku poistenca (to je druhá strana kartičky poistenca)
  • v prípade, že by sme niečo platili v nemocnici, treba pýtať doklad o zaplatení, ktoré sa následne na Slovensku posielajú do poisťovne
  • covid opatrenie nie sú, iba Potrugalsko (v prípade, že ste 3x zaočkovaní)
  • https://portugalcleanandsafe.pt/en/passenger-locator-card

AKTUÁLIZÁCIA: 5.5.2022 - tak som nakoniec letela. Kontrolovali nás iba v Londýne, čo bolo naozaj prekvapenie, keďže už považujú covid-19 za bežnú chorobu. Ale brali mi do úvahy ten potrebný papier, áno, ten papier, ktorý som tak veľmi potrebovala, aby som mohla dokázať, že som bola skutočne zaočkovaná. No a Portugalsku nás chlapík chcel skontrolovať a potom, keď sme začali vyťahovať covidpassy, tak sa začal smiať a povedal, že teraz netreba. 

utorok, apríla 26, 2022

Idem na camp o ekológii - “Do coração à terra”

Idem na camp o ekológii - “Do coração à terra”

V článku "Ako osláviť Deň Zeme som sa vám na záver prihovorila týmito slovami, ktoré by som dnes rada dala na začiatok: Ešte po bodke na záver chcem povedať, že ja Deň Zeme oslávim o týždeň neskôr a to tým najlepším možným spôsobom. Dostala som ponuku ísť v rámci svojej dobrovoľníckej činnosti na camp o trvalo udržateľnej ekológii s názvom "Do coração à terra", čo v preklade znamená "Zo srdca na Zem" a koná sa, ako už názov napovedá v Portugalsku! Takže vďaka organizáciám eRko a CIDSE strávim krásny týždeň v Portugalsku na mieste zvanom Casa Velha, blízko Fatimy, kam tiež pôjdeme. Na konci tábora sme si ešte s kamarátkami zaplatili hostel v Lisabone, kde strávime jeden krásny deň, prespíme a na druhý deň hurá domov, takže sa na to už veľmi teším. 

Dnes by som tento článok chcela venovať práve Campu, ktorý má čaká už o dva dni! Rada by som v ňom zhrnula ako som túto ponuku dostala, či bolo nejaké výberové konanie, ako som sa na tento camp pripravovala, ako prebiehal "prvý kontakt" s ostatnými účastníkmi. Tento camp je z môjho pohľadu skutočne veľmi pokrokový a skutočne ekologický. Budeme pracovať v záhrade, budeme mať vegetariánsku stravu a legendy hovoria, že sa budeme aj sprchovať dažďovou vodou.

PONUKA
Určite by som našla aj presný dátum, kedy mi z eRko strediska prišiel mail, v ktorom bola ponuka na camp o ekológii v Portugalsku, ale to nie je dôležité. Prečítala som si obsah správy, povzdychla si, zavrela okno a mail vymazala, pretože moja jazyková bariéra je príliš veľká na to, aby som sa niekam vybrala. Na celú ponuku som už takmer zabudla, keď mi v nejaký večer zavolala ďalšia členka PEPO komisie (pedagogicko-poradenská komisia v eRko), či som si ten mail všimla a čo teda hovorím. Povedala som jej ako sa moja skutočnosť s jazykom má, ale ona ma uistila, že nemusím vedieť jazyk veľmi dobre a že sme teda túto ponuku dostali iba vybrané osoby, pretože sa budeme spolupodieľať na obnove kampane "Detský čin pomoci", ktorý už tento rok dostane nový "look". Následne som to povedala rodičom. Myslela som si, že ma nikam nepustia, lebo situácia vo svete je čoraz horšia, ale oni ma prekvapili. Boli nadšení viac ako ja a určite ma v tejto ceste podporujú. Za to som im veľmi vďačná, lebo ma na to navnadili viac ako ja.

VÝBEROVÉ KONANIE
Zúčastnila som sa videohovoru, počas ktorého nám spolupracovníčka v eRku vysvetľovala, čo tento camp vlastne je, pretože ona sa ho zúčastnila pred piatimi rokmi a čo teda by sme približne mohli očakávať. Mala som pocit, že je to už isté, ale tak to nebolo, pretože vo výbere sme boli štyri a ísť mohli iba tri, takže ma čakal "pohovor" v angličtine. Nebolo to ani tak o tej gramatike, ale skôr o tom ako reagujeme, aj keď niečomu nerozumieme, či chceme rozprávať alebo sme zakríknuté. To som vedela, že už z toho nič nebude kvôli jazyku a bola z toho viac deprimovaná ako na začiatku. Vplyvom Božej vôle alebo okolností sa jedna musela odhlásiť a tak sme zostali iba tri, presný počet účastníkov, ktorí zo Slovenska môžu ísť. 

OPAKOVANIE SI ANGLIČTINY
S vervou som sa chytila do opakovania si angličtiny. Naposledy som po anglicky rozprávala asi pred dvoma rokmi a musela som si osviežiť naozaj všetko, aj tie najjednoduchšie slová a vety. V rýchlo vyzerala moja príprava v tejto oblasti asi takto:
  • Aplikácia duolingo - je to aplikácia, v ktorej si vyberiete jazyk a začínate prakticky od začiatku. Aplikácia obsahuje rôzne cvičenia na skladanie viet, dopĺňanie alebo dokonca v nej musíte urobiť nahrávku ako čítate nejaký text
  • Najpoužívanejšie frázy - naša angličtinárka na strednej škole vždy hovorievala, že ak sa chceme naučiť dobre jazyk, máme si skúsiť vyhľadať najpouživanejšie frázy alebo 100 najpoužívanejších slov, naučiť sa ich, potom prejsť na 200 najpouživanejších slov atď. Tak som si čítala a písala frázy
  • Lepiace papieriky - Lepiace papieriky som si polepila rôzne po byte k bežným predmetom ako sú napr. skriňa, panvica, uterák... stále, keď som išla okolo, tak som sa na to pozrela, prečítala a postupom času sa mi to vtesnalo do hlavy
  • Písanie po anglicky - S kamarátom som si písala cez sociálne siete po anglicky. Nebolo to nejako intenzívne, mali sme iba nejaké krátke opakovacie chvíľky, ale pomohlo mi to "naštartovať" rozum a skúšať skladať vety. Čo som nevedela, snažila som sa to opísať vlastnými slovami a on už ma opravil ako by to malo byť gramaticky správne. (Väčšinou mi to nešlo a bola som z toho deprimovaná :D ) 
  • Premýšľanie v angličtine - keď som išla autobusom alebo sme boli na záhrade, snažila som sa v hlave si skladať rôzne vety, ktoré by som mohla potrebovať. Vďaka tomu som prišla na to, ktoré slovíčka nepoznám alebo neovládam a musím si ich vyhľadať a naučiť sa
  • Náhodné skúšanie - Môj brat mi často nahadzoval slovíčka, ktoré by som mohla potrebovať, pýtal sa ma, či viem ako sa opýtať na cestu, či viem povedať, keď ma niečo bolí alebo potrebujem lieky... 
  • Slovníček - v obchode som našla malý slovníček A6, ktorý bol výborný hlavne v tom, že sa v ňom nachádza deliaca čiara, ktorá rozdelila jednu stranu na dve a ja som si tak mohla zapísať slovo a na druhú stranu jeho preklad v pekných stĺpcoch. Slová som si napísala podľa abecedy a na koniec slovníka som napísala všetky slová zo slovnej zásoby o ľuďoch a prírode.
  • Šikovné leporelo - Je to malé modré leporelo veľkosti A6, v ktorom sa nachádza prakticky všetko, čo človek v angličtine potrebuje vedieť. Od nepravidelných slovies, cez rôzne časy, vysvetlenie o počitateľnom - nepočitateľnom, členy, hovorenie časových údajov a mnoho ďalšieho... Toto leporelo mám už dlho a beriem si ho so sebou aj do Portugalska
  • Zošit - Ďalej mám zošit s krúžkovou väzbou, do ktorého som si pripravila niektoré texty, napr. o sebe, o mojej rodine, o našej záhrade, o papagájovi. Tieto pripravené texty som si dookola čítala, aby som si 
Aj keď som si to všetko pripravila a prešla si tým, naozaj nemajte pocit, že som v angličtine nejaký expert. Osobne si myslím, že doma je každý hrdina, má pocit, že to vie, ale je dosť možné, že keď prídem do Portugalska, budem na novom mieste, s neznámymi ľuďmi, budem taká vystrašená, že zabudnem aj to ako sa povie - My name is... 


VIDEOHOVOR S ÚČASTNÍKMI - CALL
Asi pred dvoma týždňami sme mali videohovor s organizátormi a "participants" (účastníkmi). Spolu so mnou sú to ďalší mladí ľudia odhodlaní zmeniť svet k lepšiemu. Campu sa zúčastnia ľudia naozaj z najrôznejších kútov sveta, ktorí spolupracujú s CIDSE. Boli (na videohovore) a budú (na campe) účastníci z Kanady, Francúzska, Talianska, Belgicka, Holdanska, Španielska, Nemecka...
Počas tohto "call" nám vedúci projektu kampaní Giorgio a projektová asistentka Fanny rozprávali nejaké informácie o campe, čo si máme priniesť a takisto nás rozdelili do skupín, kde sme boli asi traja účastníci a spoluorganizátorka campu. Mali sme odpovedať na tri otázky, z ktorých sa vytvorila aj virtuálna nástenka. 

Čo od campu očakávam...
  • naučím sa lepšie rozprávať po anglicky
  • veľa inšpirácie na články, do života, do obnovy kampane
  • zmenu jedálnička (nebudem vegetarián, ale chcela by som sa opäť stravovať zdravšie)
  • ochutnám nové jedlo

Čím prispejem...
  • Svojou energiou
  • Svojou neúnavnou prácou
  • Skúsenosťami v starostlivosti a o záhradu

Čoho sa obávam...
  • rozprávať po anglicky
  • závisti, že ostatní majú lepšiu krajinu ako my...
  • zabudnem doma niečo veľmi dôležité 
  • počas svojej neprítomnosti budem mať nejaké problémy v škole
  • camp zbehne veľmi rýchlo
  • po návrate sa mi nebude chcieť učiť sa na skúškové obdobie

A v neposlednom rade by som vám chcela predstaviť aj približný program, ktorý nás tam bude čakať. Fotku z paddletu, kde si môžeme prečítať program si môžete pozrieť vyššie. 

Bežný režim dňa: 
  • TOPIC - hlavná téma dňa, rôzne vnímania Zeme
  • Raňajky, obed, večera
  • Spustenie tábora a spustenie dňa
  • Spirituálny čas
  • Kolektívna práca
  • Reflexia v skupinách 
  • Poďakovanie za deň

Špecifickejšie plány dňa: 
  • Spoznávanie Casa Velha a ľudí, ktorí tam pôsobia
  • Svedectvá účastníkov
  • Herný večer
  • Púť do Fatimy
  • Posedenie pri ohni (Je tam napísané Fire talks, tak si pod tým predstavujem niečo také)
  • Voľný večer
  • Svätá omša
  • Local comunity party (na to sa veľmi teším, lebo tam budeme predstavovať svoje štáty (organizácie), pripravíme si krátky program a ochutnáme typické jedlá z rôznych krajín)
  • Brainstorming o budúcej práci CIDSE
  • Hry rôznych organizácii (vymeníme si skúsenosti)
A našim posledným bodom programu bude cestovanie späť do Lisabonu a domov, ale ako som spomínala, tak mi ešte zostaneme v Lisabone a presný program zatiaľ ani nemáme vymyslený, takže po vymyslíme počas letu. 

Takže toto je veľmi rozsiahly článok, do ktorého som určite nedala všetko a ak to bude možné, tak určite ho ešte v priebehu dnešného dňa nejako doplním, prípadne napíšem ďalší, napr. o tom, čo som si zbalila so sebou do Portugalska. 

piatok, apríla 22, 2022

Ako osláviť Deň Zeme

Ako osláviť Deň Zeme



Nie tak dávno, keď som ešte chodila za základnú školu (asi pred siedmimi rokmi), bola väčšina našich osláv dňa Zeme spojená s rôznymi klasickými aktivitami ako napr. maľovanie planéty, robenie plagátov o ochrane prírody, zbieranie odpadkov okolo školy atď. Postupom času si hádam každý uvedomil, že všetky tieto "mini projekty" vlastne nie sú v skutočnom súlade s enviromentálnou výchovou. Zároveň, ako som študovala pedagogiku a rôzne tématické oblasti výchovy a ich špecifiká, sama som pochopila, že všetky tieto aktivity, ktoré s nami učiteľky robili síce boli tvorivé a kreatívne, ale v skutočnosti v nás rozvíjali kreativitu, manuálne zručnosti a veľa iného, ale zostalo v nás iba naozaj málo z toho, ako chrániť prírodu každý deň. Pretože je síce pekné, že si raz za rok pripomenieme Deň Zeme, ako je dnes, ale ak si neosvojíme zásady ochrany prírody do svojej každodennosti, našu planétu to nikdy nezachráni. 
Celú vašu oslavu Zeme môžete začať jednoduchým testom na spoznanie vašej ekologickej stopy. Na internete ich nájdete hneď niekoľko, ale vyberte si ich starostlivo, pretože mnohé nenápadne podsúvajú reklamu na svoju značku alebo od vás požadujú e-maily, kde okrem výsledkov testov dostanete aj ich pravidelný newsletter. 
 
  
    1. Podporte alebo zorganizujte nejaký projekt 
Pri organizovaní nemusíte zostať iba pri tých malých veciach, nebojte sa zrealizovať aj nejaké väčšie projekty. Možno sa to hneď prvý rok nevydarí podľa vašich predstáv a nebude na ňom veľká účasť, ale nenechajte sa tým odradiť. Na začiatku je dôležitá hlavne reklama. Rozprávajte sa so svojimi známymi, povedzte im o svojich plánoch a buď sa stretneme s podporou alebo si nechajte poradiť, ale určite sa nenechajte odradiť. Neskôr sa tento malý nápad môže stať príjemnou každoročnou tradíciou. Ak sú to zložitejšie projekty, neváhajte požiadať o pomoc dobrovoľníkov, môžete pritom požiadať o pomoc krajské dobrovoľnícke centrum. Sú to vždy ochotní a zanietení mladí ľudia.

  • Môžete zorganizovať swap ("vzájomná výmena") - pozvite ľudí na výmenný obchod napr. oblečenia alebo kníh, ktoré majú ľudia zvyčajne veľmi veľa. Postupom času sa nám doma môžu nahromadiť tieto druhy vecí, pretože sme si niečo kúpili, ale nepáči sa na to, od niekoho sme to dostali alebo v prípade kníh sme ju prečítali a už z nej viac nečerpáme. Pri príchode na swap odovzdáte svoje oblečenie, ktoré by malo byť nepoškodené, pekné, čisté a vypraté. Oblečenie, ktoré by ste s pokojným svedomím dala aj svojej kamarátke. Dobrovoľníci vaše šaty navešajú na stojany a rozdelia do rôznych sekcií. Následná výmena potom môže prebiehať rôzne. Pri príchode zaznačíte, koľko kusov kto doniesol, toľko si môže odniesť alebo si môže odniesť ľubovoľný počet. Ďalším príkladom môže byť aj to, že si za oblečenie zaplatí ako v second hande a vyzbierané peniaze poputujú napr. na výsadzbu stromov, ktorú zorganizujete neskôr. Hlavnou myšlienkou swapu je veci spotrebovať a nie produkovať.
  • Jóga, strečing alebo cvičenie v prírode - Mnohí obľubujú cvičenie v prírode alebo je to ich snom, tak prečo im ho nesplniť? Môžete to uskutočniť aj počas východu alebo západu slnka, čo vám pomôže prežiť zážitok z cvičenia. Čerstvý vzduch vám pomôže lepšie dýchať a posilní váš imunitný systém. (článok - 50 dôvodov prečo cvičiť)
  • Dajte si predsavzatia ku dňu Zeme - Vytvorte si kontrolný zoznam s niektorými krátkodobými a dlhodobými cieľmi alebo si zapíšte niektoré ekologicky zmýšľajúce nápady do denníka, ktoré vás inšpirujú, aby ste sa ku každému dňu správali ako ku Dňu Zeme!
        2. Zasaďte strom
Tomuto bodu môže predchádzať už vyššie spomenutý swap, z ktorého použijete peniaze na vysádzanie stromov v blízkom okolí alebo môžete zasadiť vianočný stromček v kvetináči (článok - Ako minimalizovať odpad počas Vianoc) ak ste si ešte doteraz nenašli čas ho zasadiť. Ja osobne sa vyhýbam veľkým organizáciám, ktoré propagujú sadenie stromčekov ako napr. SPP alebo Lidl, pretože im neverím. Radšej pôjdem kúpiť a zasadiť strom sama ako by som im mala darovať peniaze. Prezentujú sa síce, že to robia, ale väčšia časť zárobku z podpory ľudí pravdepodobne pôjde na marketing, platy ľudí, ktorí ho propagujú, bagety pre dobrovoľníkov, reklamné predmety atď. Nebojte sa zašpiniť si ruky a nebojte sa ani toho, že váš jeden zasadený stromček v lese ničomu nepomôže. Ako povedala Matka Tereza: "Všetko, čo robíme je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala." 

        3.Strávte deň v prírode
Čo môže byť lepšia oslava Dňa Zeme ako pobyt v prírode. Môže ísť o turistiku, výlet s deťmi alebo piknik, počas ktorého môžete spoločne zasadiť strom alebo si sadenie zeleniny na záhrade nechajte práve na Deň Zeme. Príroda má zázračné účinky človeka upokojiť a spomaliť v každodennom živote. Môže byť zdrojom našich nápadov alebo nám naopak pomáha myslieť na problémy alebo zbytočné myšlienky.

        4. Choďte peši alebo na bicykli
Dym z cigariet, výpary z výfukov, dym z priemyselných továrni... to všetko a ešte viac produkuje veľké ekologické stopy, ktoré zanechávame. Veľký vplyv má aj to, ako chodíme do práce a do školy. Idete viacerí jedným autom? Idete autobusom? Idete vlakom? Idete hromadnou dopravou? Keď už ste v cieľovom meste uprednostníte vozenie sa MHD alebo idete pešo? Viem, že vo veľkých mestách sa nedá ísť pešo z jedného konca na druhý, ale aspoň môžete/môžeme prejsť určitú časť cesty po vlastných nohách. V malých mestách sa dá oveľa viac využiť bicykel alebo kolobežka (nie elektrická) a napriek tomu mnoho ľudí ide radšej autom. Skúste to v tento deň zmeniť. 
Alebo ak už istý čas chodíte peši, skúste vnímať koľko prírodných prvkov okolo seba vlastne máte. Sú po ceste, kadiaľ chodím stromy? Sú tam kvety? Spievajú tam vtáky? Sú tam vtáčie búdky? Všímavosť vám môže priniesť mnoho inšpirácie na zmenu prostredia k lepšiemu. 

        5. Prečítajte si knihu o ekológii v každodennom živote (článok)
Veľmi vám odporúčam prečítať si knihu od pápeža Františka - Laudato Si, v ktorej hovorí nie len o morálnych dilemách ochrany prírody, ale ponúka aj reálne riešenia na zmenu v každej oblasti života. Neprihovára sa iba veriacim a jednotlivcom, ale aj majiteľom veľkých priemyselných továrni, vedcom...

Nezabudnite, že Deň Zeme je iba pripomienkou starostlivosti o prírodu, 
nemá to byť jediný deň v roku, keď sa snažíte robiť pre prírodu dobré skutky. 

Ešte po bodke na záver chcem povedať, že ja Deň Zeme oslávim o týždeň neskôr a to tým najlepším možným spôsobom. Dostala som ponuku ísť v rámci svojej dobrovoľníckej činnosti na camp o trvalo udržateľnej ekológii s názvom "Do coração à terra", čo v preklade znamená "Zo srdca na Zem" a koná sa, ako už názov napovedá v Portugalsku! Takže vďaka organizáciám eRko a  CIDSE strávim krásny týždeň v Portugalsku na mieste zvanom Casa Velha, blízko Fatimy, kam tiež pôjdeme. Na konci tábora sme si ešte s kamarátkami zaplatili hostel v Lisabone, kde strávime jeden krásny deň, prespíme a na druhý deň hurá domov, takže sa na to už veľmi teším. 
Pevne verím, že sa počas mojej cesty nestane nič zlé ani tam, ani doma a ja si budem môcť tento výlet užiť naplno a vrátiť sa s novými podnetmi nie len pre svoj osobný život a obnovu kampane v eRko, ale aj pre blog. Už skôr som mala pripravené veľké množstvo článkov o ekológii, v administrácii mi už rok leží ekologická výzva na 30 dní, ale neskôr som nejako nemala chuť ani čas ju dopísať, takže je len moja škoda ako málo presadzujem ekológiu na svojom blogu, aj keď táto tematika ma už dlhé roky zaujíma a samozrejme aj v súvislosti organizácie domácnosti v udržateľnom štýle. 

pondelok, marca 21, 2022

4/4 Detské knihy, ktoré som musela prečítať

4/4 Detské knihy, ktoré som musela prečítať

 

Máme tú poslednú a veľmi stručnú časť. Ďakujem veľmi pekne za to, že ste si prečítali obsah aspoň niektorých kníh. Ak vás zaujali, neváhajte mi napísať komentár, ja si vaše názory a postrehy veľmi rada prečítam, pretože každý človek je iný a páči sa vám niečo iné a možno vy si všimnete niečo, čo som si ja predtým nevšimla a pomôžete mi lepšie pochopiť dielo, ktoré sa mne ani tak veľmi nepáčilo. 

16. Peter Pan - James Matthew Barrie

K tomuto sa netreba viac vyjadrovať.

17. Dievčatko Momo a stratený čas (Hodinový kvet) - Michael Ende
Dielo je o dievčatku Momo, ktoré v podstate prišlo odnikiaľ, ale získalo si okolo seba mnohých priateľov s rozličnými osudmi a vlastnosťami. Je písaná veľmi "snovo", nadnesenie a miestami až rozprávkovo. Práve rozprávky zaberajú zbytočne veľa priestoru v obsahu. Veľmi veľké filozofické úvahy začnú na základe rozprávanej rozprávky, ktorá s hlavnou dejovou líniou absolútne nesúvisí a na konci týchto "minirozprávok" stratíte niť o čom vlastne bola pointa. V druhej polovici bola kniha oveľa zaujímavejšia, pretože sa v nej schyľovalo k záverečnému boju proti mužom v šedých oblekoch, ktorí ľuďom kradli čas.
Túto knihu som si z textu previedla na "audioknihu" a musím povedať, že zo začiatku pre mňa kniha nedávala žiadny zmysel. Púšťala som si to večer pred spaním a mnohokrát som pri tom skutočne zaspala, pretože bolo ťažké sa na obsah sústrediť. Keď som sa po istom čase konečne zorientovala v celom deji, s veľkými očakávaniami som čakala, čo sa odohrá.

18. Môj dedko je čerešňa - Angela Nanettiová
Táto kniha pre mňa bola veľmi emocionálne vyčerpávajúca. Ako som v niektorých článkoch spomínala, obdobie od Vianoc až po koniec roka 2021 pre mňa bolo naozaj ťažkých, babka na tom nebola zdravotne veľmi dobre a táto kniha, ktorá rozoberá vzťah chlapca s jeho starými rodičmi bol pre mňa naozaj len ďalší uhlík do ohňa. Ja sama by som túto knihu volila pre každé dieťa, ale vyhla by som sa jej čítaniu, keď dieťa, ale aj dospelý človek prežíva vypätú rodinnú situáciu.

19. Tu sme. Poznámky k životu na planéte Zem - Oliver Jeffers
Veľmi krátka kniha. Názov knihy je asi dlhší, než jej samotný obsah.Otec píše svojmu synovi, čo všetko by mal vedieť o planéte Zem. Na každú stranu knihy pripadala stručná veta a veľké ilustrácie. 

20. Stratená vec - Shaun Tan
Dielo autora Shauna Tana určite patrí do modernej avantgardnej literatúry. Miestami je písaná ako beletria, miestami je skôr komiksom a človek musí zapojiť všetky svoje zmysli, aby zlepil dokopy nejaký príbeh. Budem parafrázovať autora knihy, ktorý na jej konci sám uvádza, že táto kniha nemala byť o ničom a nechcela nič dôležité povedať.

pondelok, marca 14, 2022

3/4 Detské knihy, ktoré som musela prečítať

3/4 Detské knihy, ktoré som musela prečítať

 

Vitajte už pri treťom diele tohto marcového "seriálu". Toto je predposledná časť, v ktorej vám prinesiem ďalšie knihy, ktoré som musela prečítať v rámci povinného čítania na vysokej škole. Rozplakali ma aj rozosmiali a zanechali vo mne širokú škálu pocitov. Presne také by aj mali byť. 


11. Chlapec na vrchole hory - John Boyne
Táto kniha je od autora knihy Chlapec v pruhovanom pyžame a hovorí o veľmi náročnej téme, ktorá je spracovaná takým dobrý štýlom, že sa číta jedným dychom. Je o chlapcovi Pierotovi, ktorého si k sebe zobrala teta do domu na vrchole hory. Pre milovníkov histórie bude názov Berghof veľavravný, pre menej oboznámených, medzi ktorých som sa radila aj ja, je to v podstate letné sídlo Adolfa Hitlera. V tomto románe sa teda malý chlapec Pierrot skamaráti s Hitlerom a chce sa mu čo najviac vyrovnať. Autor celú knihu popisuje s takou detskou nadnesenosťou, že v niektorých prípadoch skutočne veríte, že Adolf má srdce a neustále si musíte pripomínať, kto to vlastne bol a čo vykonal. Najsilnejší moment prišiel asi v strede knihy a až do konca knihy človek zostáva v napätí, čo sa s Pierrotom stane potom.

12. Čarodejník z krajiny Oz - Lyman Frank Baum
Je to klasika akú pozná každý z nás. Dorotka sa so svojim psíkom Totom ocitá v zvláštnej krajine, stretáva sa s dobrou čarodejnicou, ktorá jej povie, že Dorotka zabila zlú čarodejnicu a teraz a musí dostať k čarodejníkovi, ktorí ich pošle domov. Počas cesty po žltej tehlovej ceste Dorotka stretáva svojich ďalších kamarátov. Kniha sa mi čítala pomerne ťažko a zdĺhavo. Mala som verziu, v ktorej boli krásne ilustrácie a tie ma zaujali omnoho viac ako samotný text. Avšak pre deti alebo ľudí, ktorí v živote o Čarodejníkovi z krajiny Oz nepočuli to také nudné byť nemusí.

13. Rozprávky - Hans Christian Andersen
Ďalšia klasika, ktorú pozná každý v rôznych obmenách. Tie skutočné rozprávky od Hansa Christiana Andersena niekedy končili dobre, inokedy zle... Niesli v sebe veľké ponaučenie a posolstvo a bolo to veľmi milé a ľahké čítanie. Jeho rozprávky som si postupne čítala jednu alebo dve za deň a tak mi to úplne vyhovovalo.

14. V zrkadle, v záhade - Jostein Gaarder
Autor tejto knihy je veľmi teologicky a filozoficky zmýšľajúci človek, ale zároveň vo svojej knihe udržiaval dobrú hladinu jednoduchosti pre akýkoľvek typ čitateľa. Obsahom tejto knihy je, že sa umierajúce dievčatko Cecília začne stretávať s anjelom Azrielom. Obaja si navzájom predávajú informácie o pozemsko a nadpozemskom živote a mnoho z informácií, ktoré v knihe zaznievajú určite stoja za zamyslenie pre veriacich i neveriacich. Nemôžem povedať, že som nepreskočila žiadnu pasáž, ale rozhodne sa táto kniha čítala omnoho ľahšie, než som čakala. 

15. Teseus a Ariadna - Beata Panáková
Nikomu to nehovorte, ale túto knihu som v skutočnosti ani neprečítala. Mala som a naozaj som čítala asi do stredu tejto knihy, ale veľmi rýchlo som pochopila, že je to len predĺžená beletrizovaná verzia legendy o antickom hrdinovi. Rovnakú verziu, ale omnoho rýchlejšie si prečítate na wikipédii. Ak však máte radi takéto antické bájky, táto kniha je rozhodne správnou voľbou pre vás, pretože v porovnaní s inými hrdinami je Teseus trochu menej známou postavou, ktorá si však zaslúži rovnako veľa pozornosti. 

Copyright © Vynimocna , Blogger