štvrtok, júla 18, 2019

Mostar

Navštívila som mesto Mostar nachládajúce sa v Bosne a Hercegovine, neďaleko pútnického miesta Medžugorie. Na jednej strane kolíska katolíckej cirkvi, plačúce babky a modliace sa skupiny. To všetko je priam idylické a spolu s nádhernou hornatou krajinou (ktorá zahanbuje naše Tatry) ukazuje štát v najkrajšom zmysle slova. Zmes jazykov, kultúr a národov sa však nachádza aj niekoľko kilometrov ďalej, čo ma privádza k hlavnej téme tohto článku. Mostar.

K mestu vedie cesta nad priepasťou. Po pravej strane údolie s výhľadom na mesto až sa človeku tají dych z výšky, na ľavej strane zase vysoké hory a kamenná stena z červeno-bielej skaly. Z diaľky vidieť obrovský biely kríž na kopci a dve menšie. Bližšie k mestu nás čakali nenápadné nápovede, čo nás v celom meste čaká - boli to rozbité domy s rozstrieľanými stenami a nápisom: "Vzdajte sa!", starý vojenský bunker schovaný medzi kríčkami a stromami - stopy niekdajšej vojny o rozdelenie Juhoslávie a možno to bola vojna medzi obyčajnými ľuďmi a čiernymi jazdcami (moslimami), ktorí postupne, ale isto, získavajú v meste nadvládu.Na ceste a námestí medzi Bosnianskou a Chorvátskou časťou Mostaru sa totiž odohrávali všetky boje.

Môj ujo so starými rodičmi zaparkoval, v nejakej "súkromnej" garáži neďaleko od prvého, malého mostu a naše auto hneď za ním. Smiali sme sa, aby sme sa vrátili a naše autá mali ešte stále štyri kolesá a strechu. Ako hovorí môj ocko "Smiech alebo dva", ale bola to krutá realita. Chlap, ktorý nás navigoval na parkovisko, mal typickú dlhú bradu a tmavšiu pleť. Vyzeral síce "dôveryhodne", ale uvedomovali sme si, že ľudia sú tu chudobní a prahnú po každých dostupných peniazoch. No čo môže byť lepšie ako turisti vo veľkom svete?

Časopisy a články opisujú toto mesto ako epické historické mesto s čistou vodou, ponad ktorú vedú kamenné mosty ako z rozprávok. Rieka Neretva rozdeľuje mesto na dve polovice. Spája ho niekoľko mostov. Ešte aj dnes viac rozdeľujú ako spájajú. Mám na mysli blahobyt a chudobu. O tejto stránke Mostaru vám žiaden časopis nepovie. To musíte okúsiť na vlastnej koži. Na uliciach sedeli žobráci. Je naozaj smutné, že my si môžeme dovoliť luxus (obedy v reštauráciách, cestovanie zo Slovenska k moru, čistú vodu a neustále nové oblečenie) a oni majú nedostatok chleba. Ešte horšie je, že turisti nechcú dať peniaze žene ani na topánky alebo jedlo pre dieťa, ale sú ochotní zaplatiť za bláznov skakajúcich z mostu. Skok do rieky je hazard a vzrušenie pre davy turistov aj skokanov samých, pretože výška hladiny sa často mení.

Od najväčšieho - Starého mosta, rovno po šmikľavej dlažbe sme šli po ulici s tureckým nádychom. Mohli sme si kúpiť burky, koberce, hodvábne šatky, magnetky alebo "Aladinove lampy". To všetko nám ponúkali obyčajní ľudia a s úsmevom nás lákali na svoj tovar.

Celkovo som mala strach prejsť po ulici, pretože oproti prechádzali moslimovia, ženy v burkách a obrovskí chlapi. Nemám nič proti ich náboženstvu, ale čoraz viac sa spája s teroristickými útokmi. Viete na prvý pohľad odhadnúť ľudský charakter? Ja nie. Niekedy poznám človeka celý život a neustále ma dokáže prekvapiť nejakou novou povahovou črtou.

Na poludnie sme boli na starom moste, keď sa z ampliónov na mešitách začali ozývať modlitby. Veže islamských chrámov je vidieť v meste hneď niekoľko párov.

Netvrdím, že Mostar je zlé alebo škaredé mesto, ale celkovo veľmi zvláštne. Som rada, že som ho navštívila, ale bolo to zrejme prvý a posledný raz. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár...

Copyright © Vynimocna , Blogger