štvrtok, augusta 13, 2020

Čo ma naučila príručka o táboroch




Tábor bol pre mňa popri návšteve u babky a dovolenke pri mori ďalšou neoddeliteľnou súčasťou leta. Množstvo krásnych spomienok pochádza práve z môjho každoročného táborového obdobia, v ktorom som sa mohla stať prakticky kýmkoľvek, v rámci hlavnej témy.  Keby som nešla na tábor nikdy by som sa nestala prvým kresťanom v starovekom Ríme, ktorého prenasledovali vojaci. V snahe zachrániť si svoj „život“ som skočila rovno do pŕhľavy a moje telo sa z toho spamätávalo ešte dlho potom. Alebo by som nebola princeznou, ktorá sa zúčastnila bálu na dievčenskom tábore. Možno si nepamätám témy z celoročných stretiek, no zážitky a skúsenosti z letného tábora sa mi navždy vryjú do srdca. Preto by tábor mal byť „vyvrcholením našej celoročnej práce s deťmi.“ (príručka str. 8)
Letný tábor môže mať rozličné formy. Delia sa napríklad podľa miesta konania (prímestské, pobytové, putovné, stanové) podľa pohlavia (zmiešané, dievčenské, chlapčenské), skupiny (miništrantské, saleziánske, skautské...) alebo veku (detské, mládežnícke).
Avšak, až keď som sa stala animátorkou, pochopila som pravý význam toho, že príprava je náročná. Nespočíva len v praktických prípravách, ale mnohokrát je to séria drobných, skoro až neviditeľných skutkov od prípravy, príchod do tábora, počas neho a až po jeho koniec.



Myslím si, že pre deti je tábor spôsob ako sa oslobodiť od drobnohľadu svojich rodičov, starých rodičov a ďalších rodinných príslušníkov. Pre staršie deti je to posúvanie vlastných hraníc. Mladšie deti si neuvedomujú, že tábor je jeden z drobných krokov k osamostatneniu sa. Vznikajú u nich prvé lásky, (ktoré po väčšine skončia hneď ako tábor), skúšky odvahy, šikana, odlúčenie od rodičov, nové prostredie - i také sú strasti, ktoré dieťa musí prekonať. Deti môžu prežívať strach, ktorý ich upozorňuje na možné nebezpečenstvo. Je veľmi subjektívny a individuálny a nie vždy sa dá reálne odôvodniť. S tým sú úzko späté takzvané „nočné akcie“ alebo „nočné hry“, pri ktorých sa môže dieťa báť. Práve tu nastupuje úloha animátora mimo hlavného programu. „Vedúci do istej miery nahrádza deťom rodičov, je ich radcom, pomocníkom, dôverníkom a predovšetkým priateľom.“ (príručka str. 43)
Príjemnou súčasťou tábora je prestávka medzi programom. Počas nej by si mali animátori „nájsť čas na dôverný rozhovor, spoločné debaty na zaujímavé témy, večerné rozhovory pri táboráku...“ (príručka str. 12) Nie vždy je to však možné. Niekedy si skrátka animátori potrebujú dať rýchlu poradu alebo si oddýchnuť. (Nie všetci naraz samozrejme) „Je dobré, keď uvažujeme aj o ďalších možnostiach komunikácie. (príručka str. 18) Nástenky – plagát Fajn – fuj, jedálny lístok, denný program; poštové schránky - (deti si ich môžu vyrobiť samé prvý deň tábora alebo to majú animátori dopredu vymyslené) niektoré informácie, postoje postrehy, či tajnosti vieme podať, ale radšej nie ústne. Niektorým konfliktom spojeným s poštou dokáže animátor predísť napr. napísať deťom zo svojej skupinky milú správu, aby žiadne z nich nebolo ukrátené, ak sa k nejakému účastníkovi deti správajú zle je potrebné skontrolovať mu poštu, či nedostal výhražnú správu alebo takú, o ktorej vieme, že by ho zarmútila.  Deťom dávame počas osobného voľna priestor na zábavu podľa vlastného výberu. Ponúkame im tvorivé dielne (kresba, maľba, vytváranie z rôznych materiálov), športy, hry, tance, spoločenské hry...
Na záver chcem povedať, že šťastie nie je výsledkom toho, čo dostávame, ale toho, čo dávame.
Na stránke si môžete prečítať aj článok o tom, ako vytvoriť dobrý tábor. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár...

Copyright © Vynimocna , Blogger